"Zase raz ukázal, prečo je v celej lige taký rešpektovaný," vyhlásil jeho spoluhráč Brad Marchand. "Veď on by chcel hrať, aj keby mal len jednu nohu a ruku."
Aj keď Chárova cesta za druhou zámorskou slávou bola kostrbatá a bolestivá, nakoniec viedla správnym smerom. Napriek porážke v stredajšom dueli číslo sedem.
"O jeho profesionalite sa už napísalo veľa. Keď to však vidíte na vlastné oči, nestačíte sa čudovať," povedal spoluhráč John Moore. "Až budem mať štyridsaťdva rokov, určite nebudem prvý zo všetkých v posilňovni, nebudem si na obede dávať pozor na každý hlt. O niečom takom budem raz rozprávať svojim deťom. Zdeno je úžasný príklad nielen kvôli hokeju, môžem sa od neho veľa naučiť aj do života."
Iste - boli časy, keď sa zdalo, že to slovenskému obrovi k pohárom a medailám nepomôže. Musel si vypočuť množstvo uštipačných poznámok o nešikovnom dlháňovi, o zbytočnom snažení. Také reči ho však ešte viac motivovali.
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
Nakoniec je z toho kariéra, ktorá vyráža dych. Po dvoch strieborných medailách so Slovenskom z majstrovstiev sveta IIHF, po James Norris Memorial Trophy z roku 2009 a Stanley Cupe 2011 tento rok druhýkrát skončil ako porazený finalista NHL - na prvý pohľad smutná štatistika, ale kto sa v jeho veku dostal tak ďaleko?
Neskutočný výkon. Nezabudnuteľný, výnimočný. Taký, ktorý fanúšikovia Bruins odmenili dlhým, úprimným potleskom.
"Veľmi si vážim, akým spôsobom ma ľudia ocenili," priznal Chára. "Všetky tie búrlivé ovácie len potvrdili, ak vášnivo sa v Bostone fandí. Ako si tí ľudia zaslúžia veľký úspech."