Zásahy do čierneho alebo top 10 voľných hráčov histórie

Redakcia NHL.com/sk zostavila rebríček najlepších voľných hráčov v histórii ligy. Ich podpisy v minulosti znamenali zásah priamo do stredu terča.

1. Scott Stevens - New Jersey Devils, 1991

Na mieste, kde získal až tri Stanley Cupy, sa ocitol tak trochu proti svojej vôli. Po ôsmich sezónach vo Washington Capitals podpísal Stevens ako voľný hráč zmluvu s tímom St. Louis Blues. Tam však vydržal len jeden rok. Klub z Missouri totiž získal z Devils ako chráneného voľného hráča Brendana Shanahana a New Jersey malo podľa pravidiel nárok na kompenzáciu.

Blues ponúkli brankára Curtisa Josepha, alebo útočníka Roda Brind'Amoura. Generálny manažér Devils Lou Lamoriello však chcel len a len Stevensa, ktorého mu nakoniec prikleplo rozhodnutie arbitráže.

Stevens sa už v roku 1992 stal kapitánom tímu, v Devils vydržal 13 sezón a vychutnával si s nimi triumfy v rokoch 1995, 2000 a 2003. Pred 19 rokmi získal aj Conn Smythe Trophy.

Vo februári 2006 bolo Stevensove číslo 4 ako prvé v klubových dejinách slávnostne vyvesené pod strechou haly. Hokejová Sieň slávy ho prijala v roku 2007.

Fanúšikovia dodnes spomínajú na Stevensove legendárne hity, po ktorých boli súperi radi, ak sa bez cudzej pomoci dostali na striedačku.   

2. Zdeno Chára - Boston Bruins, 2006

Najlepšie investované peniaze v dejinách klubu. Pred 13 rokmi uzatvorili Bruins s viac ako dvojmetrovým slovenským obrancom päťročný kontrakt na 37 a pol milióna dolárov a oplatil sa im do posledného centa.

Video: Chára trafil od modrej čiary

Chára bol v tom čase na vrchole výkonnosti, v produktivite neklesol pod 40 bodov, jeho defenzívne parametre ho v roku 2009 posunuli k Norris Trophy, o dva roky neskôr doviedol Bruins k prvému Stanley Cupu po 39 rokoch. Na Zápase hviezd sa pravidelne presadzoval tvrdosťou strely.

Prirodzený líder kabíny a kapitán tímu odvádza Bostonu aj v súčasnosti jedinečné služby.

3. Adam Graves - New York Rangers, 1991

Stanley Cup získal už s Edmonton Oilers v roku 1990, o rok neskôr sa na päť rokov upísal Rangers, ich generálny manažér Neil Smith si všimol Gravesove schopnosti už ako šéf skautingu Detroit Red Wings, za ktorých kanadské ľavé krídlo odohralo tri sezóny.  

V sezóne 1993-94 dosiahol Graves 52 gólov, čím prekonal klubový rekord Vica Hadfielda zo sezóny 1971-1972. Rekord vydržal až do sezóny 2005-06, keď v drese Rangers dosiahol 54 gólov Jaromír Jágr.

Graves bol spoločne so spoluhráčmi z útoku Markom Messierom a Alexeiom Kovalevom hlavnou silou Rangers na ich ceste za Stanley Cupom v roku 1994, keď získal aj King Clancy Trophy. O sedem rokov neskôr sa stal držiteľom Bill Masterton Trophy.  

Počas pôsobenia v New Yorku nastrieľal osemkrát viac ako 20 gólov za sezónu, lepšieho voľného hráča Rangers nikdy nepodpísali. Jeho číslo 9 je od roku 2009 pod strechou Madison Square Garden.

4. Scott Niedermayer - Anaheim Mighty Ducks, 2005

Po dvanástich rokoch v New Jersey si vyskúšal voľný trh a na štyri roky sa upísal Anaheimu, kde sa dal dokopy s bratom Robom. 

V prvých dvoch sezónach v Kalifornii nazbieral Niedermayer viac ako 60 bodov. V roku 2007 získal zaslúžene Norris Trophy, ale hlavne bol zásadnou silou v play off, v ktorom Ducks získali Stanley Cup a rodák z Edmontonu prevzal navyše aj Conn Smythe Trophy.

Niedermayer ukončil kariéru v Anaheime v sezóne 2009-2010, keď získal 48 bodov. 

5. Ed Belfour - Dallas Stars, 1997

Akonáhle po deviatich rokoch v Chicago Blackhawks a krátkej epizóde v San Jose Sharks podpísal zmluvu s Dallasom, zmenili sa Stars na jedného z uchádzačov na Stanley Cup. 

V prvej Belfourovej sezóne vyhral Dallas President's Trophy, čo zopakoval aj v nasledujúcom ročníku a pridal k tomu Stanley Cup.

Člen Hokejovej Siene slávy Belfour predvádzal v play off obdivuhodné výkony, bol väčšou oporou ako Grant Fuhr zo St. Louis Blues a Patrick Roy z Colorado Avalanche. Vo finále s priemerom 1,26 gólu na zápas zatienil aj Dominika Haška z Buffalo Sabres.

V nasledujúcom roku vychytal vo vyraďovacej časti štyri nuly, lenže nad sily Dallasu bolo vo finále New Jersey.

6. Teemu Selanne - Anaheim Ducks, 2005

'Fínsky blesk' počas výluky v sezóne 2004-2005 nikde nehral, ale formu nestratil. Skôr naopak. Jeho návrat do Anaheimu, kde predtým od polovice deväťdesiatych rokov strávil šesť sezón, bol bombastický.

Selanne sa fanúšikom pripomenul 40 gólmi a deväťdesiatimi bodmi. V majstrovskej sezóne 2006-2007 nastrieľal dokonca 48 gólov a po zisku Stanley Cupu cez slzy márne hľadal slová, ktorými by vyjadril svoju radosť.

V Anaheime vydržal až do konca úctyhodnej kariéry, ktorú ukončil s 1451 zápasmi a 684 gólmi na konte. Ducks vo svojej histórii nikdy nemali populárnejšieho hráča.  

7. Marián Hossa - Chicago Blackhawks, 2009

Jeho opakované pokusy ako získať Stanley Cup sa stali predmetom vtipov. V roku 2008 bol Hossa s Pittsburgh Penguins porazeným finalistom a to isté zažil v roku 2009 s Detroit Red Wings.

Následne však univerzálne zdatný útočník stavil na správneho koňa, keď sa na 12 sezón upísal Blackhawks a v rokoch 2010, 2013 a 2015 s nimi vyhral tri Stanley Cupy a zakaždým bol dôležitou súčasťou mužstva.

Video: Hossa oblafol obranu Coyotes a trafil  

V drese Chicaga nastrieľal šesťkrát viac ako dvadsať gólov za sezónu a päťkrát dosiahol viac ako 50 bodov. Aj keď jeho kariéru predčasne ukončila alergia na výstroj, je Hossa vďaka pôsobeniu v Chicagu jedným z veľkých kandidátov na vstup do Siene slávy.

8. Brett Hull - Dallas Stars, 1998

V Texase angažovali dlhoročného útočníka St. Louis ako strelca, ten sa im v troch sezónach odvďačil 95 gólmi a už v prvom roku v Stars bol jedným z hlavných strojcov doteraz jediného Stanley Cupu v dejinách klubu. 

Práve Hull bol vo finále proti Sabres autorom kontroverzného gólu v predĺžení šiesteho zápasu, ktorý sériu ukončil. 

Americký kanonier nazbieral v play off 1999 celkovo 15 bodov. O rok neskôr zvýšil svoju produktivitu na 24 bodov, ale Stars prehrali vo finále s New Jersey. Hull sa s klubom rozlúčil 39 gólmi v sezóne 2000-2001.

9. Joe Nieuwendyk - Dallas Stars, 1995

Ďalšie dobre investované peniaze a jeden zo skvelých ťahov bývalého generálneho manažéra Stars Boba Gaineyho, ktorému stačilo 11,3 milióna dolárov, aby si Nieuwendyka poistil na päť sezón.  

Akvizícia z Flames netrhala ofenzívne rekordy, ale vynikala príkladnou vyrovnanosťou - Nieuwendyk nastrieľal päťkrát minimálne 23 gólov.

V roku 1999 bol na ceste za Stanley Cupom jedným z lídrov, v play off nazbieral 21 bodov a 10 gólov, šesť z nich bolo víťazných. Zaslúžene získal Conn Smythe Trophy. 

10. Ron Francis - Carolina Hurricanes, 1998

Do klubu, ktorý sa presťahoval z Hartfordu do Raleigh, sa vrátil po ôsmich sezónach, ako hviezda Pittsburgh Penguins a celej ligy.

Francis sa po roku stal kapitánom, lídrom na ľade aj mimo neho. V roku 2002 stál za prekvapujúcim ťažením Hurricanes do finále, kde však boli nad ich sily Detroit Red Wings. V 23 zápasoch play off nazbieral 16 bodov.

Do Siene slávy bol uvedený pri najbližšej možnej príležitosti v roku 2007. Jeho číslo 10 pod strechou PNC Areny symbolizuje len zlomok toho, čo pre Hurricanes vykonal.