Pocta pre Cháru, Bruins vyradili jeho číslo 33

Intenzita zvuku sa zvyšovala. Rovnako ako v roku 2019, pred zápasom číslo päť finále Stanley Cupu. Ozýval sa piskot, potlesk a jasot, obdiv valiaci sa z najvyšších poschodí TD Garden, dopadajúci na ľad.

Tentoraz však mal Zdeno Chára na sebe oblek. Bolo mu vidieť celú tvár. A sedel v polkruhu stoličiek oproti niektorým z najväčších legiend Boston Bruins v histórii. S obrovským zlatým číslom 33 za sebou. Klub ho uviedol novým spôsobom.

"Je to legenda," povedal Ray Bourque.

Po jeho boku sedelo sedem hráčov, ktorých čísla už boli v Bostone vyradené – Bourque, Terry O’Reilly, Willie O’Ree, Rick Middleton, Johnny Bucyk, Cam Neely a Bobby Orr. V hale boli prítomní aj mnohí spoluhráči z tímu Bruins z roku 2011, ktorý získal Stanley Cup.

Súčasní hráči Bruins mali na striedačke všetci na sebe číslo 33. A práve číslo obrancu, ktorý už patrí do Hokejovej siene slávy, bolo vo štvrtok slávnostne vyvesené pod strop TD Garden. Navždy vyradené, už bude len jeho.

"Pôsobí to neskutočne," povedal Chára davu.

Úsmev mu z tváre nezmizol.

"Mať na sebe tento dres pred vami bola najväčšia česť," dodal.

Odpoveďou bolo skandovanie: 'Vďaka, Chára.' Rozliehalo sa po celej hale. To bol moment, o ktorom bývalý obranca povedal, že ho takmer dojal k slzám. Slávnostný ceremoniál potom zakončil moderátor Andrew Ference tým, že Cháru s rodinou odprevadil k banneru s číslom 33, ktorý na ľad prinieslo päť spoluhráčov z roku 2011: Patrice Bergeron, Mark Recchi, David Krejčí, Dennis Seidenberg a Tuukka Rask.

Pokým jeho manželka a tri deti stáli pri mantineli, Chára pristúpil a jeho oči sledovali číslo, ktoré stúpalo pod strop. A je umiestnené medzi O’Reillyho a Bourqua. Keď sa obrovský banner blížil k stropu, tak hudba a potlesk zosilneli.

Na otázku, čo v tej chvíli cítil, neskôr odpovedal: "Nemám slov. Stále nemám slov. Je to jedna z tých vecí, ktoré si môžete predstavovať, ale keď sa to naozaj deje, tak je to oveľa lepšie a krajšie."

"Je to emotívne a plné uspokojenia. Stojíte tam s rodinou, ale mal som pocit, že som obklopený toľkými ďalšími ľuďmi, ktorí mi pomohli," zveril sa bývalý obranca.

Minulý rok bol pre Cháru výnimočný: v novembri bol uvedený do Hokejovej siene slávy, znova sa stal súčasťou Bruins ako poradca hokejových operácii a mentor. Teraz sa stal 18. a posledným hráčom Bruins, ktorý kedy nosil číslo 33.

"Všetko, čo dosiahol – a nemusíme si klamať – si vybojoval každým kúskom disciplíny, vytrvalosťou a spôsobom, akým sa správal na ľade aj mimo neho," povedal aj bývalý útočník Bergeron.

Chára drží rekord v počte odohraných zápasov obrancom v histórii NHL (1680) a zo všetkých hráčov je siedmy. Za Boston odohral 1023 duelov, 14 sezón bol kapitánom a v roku 2009 získal Norris Trophy pre najlepšieho obrancu ligy.

Za Bruins nazbieral 481 bodov (148 gólov, 333 asistencií) z celkových 680 bodov v kariére, počas ktorej si obliekal dresy New York Islanders, Ottawa Senators, Bruins a Washington Capitals.

Najvýraznejšiu stopu však zanechal práve v Bostone.

"Myslím, že z nich znova urobil Bruins," povedal Bourque o tímoch, ktoré Chára viedol potom, ako 1. júla 2006 ako voľný hráč podpísal kontrakt v Bostone. A zmenil smerovanie celého klubu.

Trikrát priviedol Bruins do finále Stanley Cupu. Raz, v roku 2011, zvíťazili. Štvrtkový večer však v mnohom pripomínal rok 2019. Vtedy, 6. júna, Chára stál na ľade TD Garden s celotvárovým krytom. Ten chránil mnohopočetné zlomeniny čeľuste, ktoré utrpel v predchádzajúcom zápase.

"V úvode duelu som stál vedľa neho na modrej čiare a nikdy nezabudnem, aký to bol ohlušujúci hukot," spomínal obranca Charlie McAvoy. "Najhlasnejšia TD Garden, akú som zažil. V hre bolo veľa a bolo to neskutočné. Nenechal si ujsť šancu v tom zápase hrať," dodal súčasný člen kádra Bruins.

"To podľa mňa dokonale vystihovalo, aký bol. Ako človek aj ako hráč. Tá tvrdosť, mentálna sila, ktorú mal," opisoval McAvoy.

Práve na tieto vlastnosti sa počas slávnostného aktu spomínalo: tvrdosť, mentálna odolnosť, pracovná morálka, schopnosť stať sa nielen hokejistom, hráčom NHL, ale aj jedným z najlepších všetkých čias. Navyše k tomu strohol aj spoluhráčov.

Ako povedal David Pastrňák: "Nebola iná možnosť ako nasledovať ho."

Chára vo svojom prejave vymenoval každého člena víťazného tímu Bruins z roku 2011 a nechal fanúšikov, aby každé meno odmenili potleskom. Dokonalý obraz toho, ako viedol tím a rešpektoval spoluhráčov.

Pre mnohých bol ich lídrom.

Formoval nielen seba, ale aj ostatných. Učil Bergerona, ako byť lídrom, McAvoya mentoroval v obrane. Tréningy Bruins mali jeho rukopis – tréner Marco Sturm vo štvrtok so smiechom pripomenul bitku Cháru so spoluhráčom na tréningu v jeho prvej sezóne v Bostone, ktorá mala tím zobudiť a ukázať, čo znamená byť hráčom Bruins.

"Keď vám povedal, že musíte makať na sto percent, tak on makal na sto jeden. Len aby vám dal najavo, kde je strop," povedal bývalý obranca Ference. "Viedol nás činmi a nikdy nevyžadoval niečo, čo by sám nebol schopný urobiť. To je líderstvo."

Chára spomenul aj to, že pôvodne chcel nosiť číslo 3, ale keď prišiel, tak zistil, že už bolo vyradené na počesť obrancu Lionela Hitchmana. Takže nebolo dosiahnuteľné. Požiadal teda o 33 a pritom netušil, že je to v Bostone dôležité číslo - dlhé roky ho totiž nosil Larry Bird, jeden z najslávnejších basketbalistov v histórii a opora Boston Celtics.

Bol to ďalší okamih šťastnej náhody pre hráča, ktorý tak dokonale a bez problémov zapadol do Bostonu a do Bruins. Podpísal s nimi zmluvu tohto dňa v roku 2006. Rozhodnutie, ktoré vzhľadom na smršť na trhu voľných hráčov podľa neho muselo byť urobené v priebehu niekoľkých minút.

Bolo to však rozhodnutie, ktoré urobil potom, ako si situáciu dôsledne vyhodnotil s vedomím, že by mohlo ísť o najlepšie možné riešenie. A presne tak to aj bolo.

"Musíte riskovať... Ale nebolo to nejaké unáhlené rozhodnutie," povedal Chára. "Vedel som, že tam chcem ísť, pretože tam bola príležitosť viesť tím, zúfalá túžba zlepšiť sa, história sa samozrejme aj vidina života (v Bostone). Vedel som, že by mi to mohlo vyhovovať. A ukázalo sa, že to bolo najlepšie rozhodnutie, aké som kedy urobil. "