Moment #1: Legenda Hašek a zlatá česká nádielka z Nagana

Hokejisti NHL sa vracajú pod päť kruhov, už tento týždeň odštartujú bitky o medaily na Zimných olympijských hrách Miláno-Cortina 2026. Dvakrát za mesiac sme vám od začiatku sezóny prinášali seriál, ktorý sa vracal k najväčším udalostiam OH za účasti hokejistov zo zámorskej ligy (1998, 2002, 2006, 2010 a 2014) z globálneho aj zo slovenského pohľadu. Momentom číslo jeden je slávny triumf českého tímu v Nagane 1998.

-------------------------

"Páni, je to môj osemnásty najväčší úspech," zahlásil Ivan Hlinka v košeli nasiaknutej šampanským a potom sa ospravedlnil, že mu je zima a nerád by prechladol, pretože ho o niekoľko dní čaká zápas s pražskou Sláviou. Takto, bez pátosu a s charakteristickým humorom tréner reprezentácie oslavoval najväčší úspech v českých hokejových dejinách.

Aj keby Česi tento rok či v budúcnosti olympiádu ešte vyhrali, tak Nagano sa prekonať nedá. Je to mýtus, legenda o statočnosti súdržnej partie, ktorá zámorskú a európsku polovicu nominácie zlepila v jednoliaty tím. A toto mužstvo potom odstránilo z cesty za zlatým pokladom troch najväčších favoritov: USA, Kanadu aj Rusko.

Nápad na účasť hráčov NHL v turnaji pod piatimi kruhmi už preberal pred olympiádou v Lillehammeri 1994, ale všetko sa nestihlo detailne doladiť. Odvážna idea však mala veľkého priaznivca v komisárovi NHL Garym Bettmanovi, ktorý do funkcie nastúpil v roku 1993 a ešte predtým sa aktívne podieľal na štarte hviezd NBA na letnej olympiáde v Barcelone 1992.

Keď vlastníci klubov všetko odsúhlasili, tak NHL oznámila, že vo februári 1998 preruší súťaž a najlepší hráči odletia na hry do Japonska.

Netreba si klamať a pamätníci si to dobre pamätajú - Česi medzi adeptov na medaily veru nepatrili. Petrovi Svobodovi, ktorý si obliekol český dres prvýkrát od emigrácie v roku 1984, pred odletom za ocenánom hovorili, že Česi dopadnú ako jamajskí bobisti.

Veľké pochybnosti vyvolala nominácia, v ktorej Hlinska stavil nielen na hviezdy ako brankár Dominik Hašek a Jaromír Jágr, ale aj na zohraté európske jadro. Korunu tomu nasadil, keď do úlohy kapitána obsadil vtedy tridsaťštyriročného Vladimíra Růžičku, ktorý sa do národného tímu vrátil prvýkrát od roku 1989.

Ak by to bolo dnes, tak by asi sociálne siete vybuchli, ale česká hokejová výprava zamierila do Nagana bez veľkého tlaku a pozornosti, ktorá cielila hlavne na Kanaďanov s Waynom Gretzkym a Ericom Lindrosom.

U českých hráčov, ktorí zažili potupné vystúpenie na Svetovom pohári 1996, ale panovala obava z výbuchu. Za žiadnu cenu už nechceli podobnú katastrofu zažiť, čo bol výrazný motivačný prvok.

Hlinka sa s českými hviezdami z NHL stretol v auguste 1997, aby prediskutoval hierarchiu a v novembri podnikol aj inšpekčnú cestu do zámoria. Hráčov, ktorí sa tam s ním stretli, nadchol entuziazmom, ale navonok svoje nadšenie krotil.

"Na turnaj sme išli s tým, že sa nemôže nič stať. Prehráme s dobrým súperom a zase odletíme domov," povedal Hlinka, ktorý si na veľké slová nepotrpel.

"Ale strašne neznášal prehry," pripomenul Robert Lang, ktorý sa pritom do nominácie dostal na poslednú chvíľu namiesto chorého Vladimíra Vůjtka. Zranenie Václava Prospala do olympijského kádra zase vyslalo pardubického mladíka Milana Hejduka.

Obavy z prepadáku rozptýlil už úvodný zápas turnaja s Fínskom (3:0), z ktorého bolo jasné, že dať gól Haškovi bude extrémne ťažké - aj na tréningu.

"O zlate sme však stále skôr snívali ako naozaj verili, že ho môžeme získať," tvrdil Dominator, ktorý mal počas turnaja úspešnosť zákrokov 96,1 a gólový priemer 0,97...

Po tvrdo hranom dueli s Kazachstanom (8:2) prišla prvá komplikácia, keď na prvý gól Roberta Reichla Rusi odpovedali dvomi gólmi v priebehu desiatich sekúnd. Porážka 1:2 znamenala značný problém smerom k štvrťfinále.

Namiesto slabšieho Bieloruska museli Česi na tím USA prešpikovaný hviezdami z víťazného World Cupu 1996: Mike Modano, Brian Leetch, Brett Hull, Pat LaFontaine, John LeClair… A v prvej tretine sa zdalo, že takej sile sa nedá čeliť.

Bez Haška, za ktorého prepadlo len Modanovo majstrovské zakončenie pod hornú tyčku, by si kufre balili Česi.

Po pauze sa však obraz hry výrazne zmenil po šťastnej Růžičkovej dorážke. O necelú minútu neskôr Jágr predviedol svoju najslávnejšiu reprezentačnú akciu: pri mantineli odstavil bekov, vykorčuľoval medzi kruhy a trafil presne k tyčke. Mike Richter nemal šancu. Po tečovanej strele Martina Ručinského sa nad Američanmi už definitívne zatiahlo a v poslednej minúte ešte Jiří Dopita pridal poistku na 4:1.

"Chytil som niekoľko dobrých šancí a ostatným to pomohlo. Vláďa Růžička nám cez pauzu povedal, že musíme predvádzať oveľa lepší hokej, čo sme aj urobili," pripomenul Hašek.

Američania prepadli frustrácii do tej miery, že už v kabíne lámali hokejky a navaše zdemolovali svoje izby v olympijskej dedine. Leteli domov s medzinárodnou hanbou, pokým na Kanadu sa chystali Česi.

Pamätné semifinále proti Kanade sa skončilo až po samostatných nájazdoch, v ktorých fantastický Hašek nad hlavným favoritom turnaja vychytal triumf 2:1.

Zrazu tu bola odveta s Rusmi hranú rovno o olympijské zlato. "Keď sme sa už dostali až sem, tak by bolo fajn, keby sme ich porazili," vyhlásil český tréner, ktorý mal v hlave možno aj prehraté finále so ZSSR v roku 1976 na olympiáde v Innsbrucku. Zdravotne zdecimovaný tím Československa s Hlinkom v zostave bol niekoľko minút od zlata. Satisfakcia však prišla až v Nagane.

Tréner pred súbojom s Ruskom svojrázne inštruoval hráčov, aby si dali veľký pozor na extrémne nebezpečného Pavla Bureho, ktorý semifinále s Fínmi (7:4) rozsekol piatimi gólmi. Ruské turbo sa v dueli s Českom poriadne nerozbehlo.

Vynikajúci dokument režiséra Ondřeja Hudečka Nagano Tapes z roku 2018 nenápadne pripomína aj technologický posun, ktorý sa od olympiády na ostrove Honšú udial. Odkazy nadšených fanúšikov pre český tím takmer neustále chrlil fax.

"Predsa sa nevrátime so striebrom," uvažoval Hašek, ktorého aura neprekonateľného fakíra Rusov 22. februára 1998 úplne oslepila. Za nebezpečnejších Čechov trafili tyčky Jágr a Josef Beránek.

Rozhodujúci moment však prišiel v čase 48:08. Petr Svoboda sa dohodol s Romanom Hamrlíkom, že mu po vyhratom buly rýchlo pošle puk na strelu. Pavel Patera vhadzovanie naozaj vyhral, lenže Hejduk odstavil súpera a clonil tak dobre, že sa Svoboda rozhodol vypáliť. Brankár Igor Štalenkov strelu, ktorá brnkla o lýtka obrancu, videl na poslednú chvíľu a lapačkou sa ohnal do prázdna.

"Od tej chvíle sme boli všetci v tranze a čakali sme, kým rozhodca pískne koniec," opísal strelec zlatého gólu.

Rusi síce odvolali brankára, ale Ručinský s Langom skvelým forčekingom udržali puk ďaleko od Haška. Keď sa vhadzovalo pri ruskej bránke, tak Dominátor už vedel.

Ešte predtým, ako sa ocitol v hlúčiku víťazov, stihol odhodiť hokejku tak nešikovne, že spôsobila krvavú ranu pod okom Richarda Šmehlíka, ale v tom zlatom víri na to Haškov spoluhráč rýchlo zabudol. Niekto sa smial, iný plakal. Českú šatňu ovládla vôňa šampanského a dym z cigár. A tej radosti, čo hokejisti urobili doslova celému českému národu.

"Porazili sme troch najlepších súperov, iný taký tím ťažko nájdete," nadúval sa Růžička pýchou.

Na prílet šampiónov čakalo na pražskom Staromestskom námestí niekoľko hodín v mraze 130-tisíc fanúšikov. Ulice cestou z letiska lemovali ďalšie desiatky tisíc nadšených ľudí. A neľutovali, keď videli Haška v japonskej čelenke a Hlinku spievajúceho štátnu hymnu v českom klobúčiku. Všetko zavŕšila surrealistická tlačová konferencia, ktorá ešte znásobila euforickú náladu. Tá sa potom ešte vznášala nad Českom niekoľko ďalších týždňov.