Moment #3: Nezabudnuteľný Demitra a trpký koniec vo Vancouveri 

Hokejisti NHL sa vracajú pod päť kruhov, vo februári budú bojovať o medaily na Zimných olympijských hrách Miláno-Cortina 2026. Vždy 5. a 20. deň v mesiaci predtým prinášame seriál, ktorý sa vracia k najväčším udalostiam OH s účasťou hokejistov zo zámorskej ligy (1998, 2002, 2006, 2010 a 2014) z globálneho aj zo slovenského pohľadu. Momentom číslo 3 je pre nás cesta Slovenska na olympiáde 2010, ktoré viedol charizmatický Pavol Demitra.

-------------------------

Najradšej by sa nevideli. Zábery na sklamanú striedačku hovorili za všetko. Možno najsilnejší tím v slovenskej histórii vo Vancouveri ostal bez medaily, aj keď na turnaji predvádzal senzačné výkony.

Po porážke 3:5 v zápase o bronz s Fínmi sa Demitra postavil pred kamery a úplne vecne a natvrdo priblížil svoje aktuálne pocity.

"Štvrté miesto nikoho nezaujíma. Byť štvrtí alebo poslední, to je to isté," vyhlásil otvorene, ako bol zvyknutý. "Sami si takto prehráme zápas o medailu, to je neuveriteľné..."

Generálny manažér slovenského výberu a bývalý skvelý útočník Peter Bondra ešte dlho po skončení zápasu neveriacky pozoroval ľad haly, ktorá bola počas trvania ZOH premenovaná na Canada Ice Hockey Place.

"Ťažko to opísať slovami, pretože je to obrovské sklamanie," pridal sa aj obranca Zdeno Chára, ktorý v tom čase pochopiteľne netušil, že o necelých 16 mesiacov bude v tej istej aréne zažívať euforické pocity ako víťaz Stanley Cupu s Boston Bruins.

Aj keď to nevyšlo, tak výkony reprezentácie v slovenských fanúšikoch vyvolali obrovskú hrdosť. Pod vedením trénera Jána Filca sa stretol výkvet silných generácií. V kádri boli veteráni Jozef Stümpel a Žigmund Pálffy, ostrieľaný Miroslav Šatan, precízny strelec Marián Gáborík aj univerzál Marián Hossa. Ale hlavne center prvej formácie Demitra, ktorý vtedy pôsobil vo Vancouveri a na dôverne známom ľade predvádzal výnimočné výkony.

Úvodný duel pritom Slováci prehrali s Českom 1:3 a v ďalšom zápase išli na veľkých favoritov z Ruska. Z temných myšlienok tím dostal práve Demitra, ktorý v 50. minúte pripravil vyrovnanie pre Hossu a v rozstrele predviedol pamätný nájazd, pri ktorom vyrazil od mantinelu, pomaličky sa premiestnil pred brankára Iľju Bryzgalova a puk mu jemne šupol o tyčku za čiaru.

"Bryzgalov zastavil môj prvý nájazd, ale dostal som druhú šancu a vyšlo to. Keď hráme za našu krajinu, tak nám to vždy dodáva energiu. Pomohli nám aj fanúšikovia, ktorí boli skvelí," ďakoval Demitra a vychvaľoval aj brankára Jaroslava Haláka.

Od tej chvíle Slovensku narástli krídla, ktoré v kvalifikačnom zápase nepristrihlo ani Nórsko, aj keď favoritmi ťažko otriasol faul Oleho Kristiana Tollefsena na Ľuboša Bartečka, z ktorého po páde na ľad sršala krv.

"Likvidačný zákrok," mal jasno Pálffy po zápase, v ktorom Slovensko vyslobodil až Šatanov gól zo 49. minúty (4:3).

Vo štvrťfinále proti Švédsku, ktoré bez straty bodu ovládlo skupinu C, boli Demitra a spol. lepší a v druhej tretine sa v priebehu 37 sekúnd ujali dvojgólového vedenia. Po akciách Petra Forsberga však súper v tom istom časovom úseku vyrovnal na 2:2.

Slovensko to aj tak nezlomilo. V poslednej minúte druhej časti Demitra prekonal Henrika Lundqvista v presilovke.

"Snažil som sa trafiť prudko hore," opisoval autor bránky svoj ukážkový príklep.

Ten istý hráč potom v 50. minúte vyrazil s Hossom do prečíslenia, švédsky brankár puk nedokázal skrotiť a Tomáš Kopecký prvým reprezentačným gólom zaznamenal víťazný štvrtý gól (4:3).

"S Mariánom (Hossom) po boku sa vždy hrá dobre. Sme skvelí priatelia, dokonca aj bývame spolu v olympijskej dedine. Bolo to ako za starých čias v Trenčíne počas výluky NHL. A Tomáš priniesol do našej formácie veľa energie," pochvaľoval si Demitra.

Fanúšikovia už svojich bohov videli pomaly vo finále, lenže domáca Kanada si po dvoch nahodeniach vypracovala náskok, ktorý v presilovke ešte zvýšil Ryan Getzlaf. Stav 3:0 svietil na kocke počas semifinále ešte v 52. minúte. Vybavené? Pre Slovákov vôbec nie.

Svoj výlet k domácej bránke totiž gólovo zakončil Ľubomír Višňovský a Kanada sa ocitla pod tlakom. Na začiatku 56. minúty pridal kontaktný gól Michal Handzuš a ľad začal horieť.

Preťažená domáca obrana nejakou záhadou odolávala, ale desať sekúnd pred koncom Demitra vyslal puk a bránka bola odkrytá. Kanadský brankár a klubový spoluhráč slovenského lídra Roberto Luongo však predviedol zákrok, pri ktorom sa zdalo, že si vyhodil ruku z ramenného kĺbu a s pomocou bekov ustrážil výhru.

"Po kontaktnom góle sme dostali nový impulz. Súpera sme tlačili, ale puk nechcel spadnúť do bránky," ľutoval Demitra. "Ukázali sme však, že vieme bojovať až do konca. A to je pred posledným zápasom dobré."

Súboj s Fínmi sa však zmenil na zbierku zvädnutých ruží. V priebehu necelých deviatich minút druhej tretiny pritom Slovensko otočilo z 0:1 na 3:1. Po dvoch asistenciách mal byť Demitrov gól v oslabení v čase 38:45 potvrdením historického medailového zisku. Žiaľ, nebol. Zbytočné fauly a štvorminútová pasáž, v ktorej dalo Fínsko tri góly, z toho dva v presilovkách, zničili medailové sny.

"Nepochopiteľné, sami sme sa obrali o bronz hlúpymi vylúčeniami," ľutoval Demitra.

V tej chvíli mu bolo úplne fuk, že bol s desiatimi bodmi (3+7) najproduktívnejší hráč turnaja pred kamarátom Hossom (3+6). Rovnako ako fakt, že ho spolu s dvomi zlatými Kanaďanmi a tromi striebornými Američanmi zaradili do All-Star tímu turnaja.

"Bude nás to hnevať do konca života," povedal Demitra po prehre s Fínmi.

Ten jeho bohužiaľ vyhasol už o rok a pol neskôr, len vo veku 36 rokov pri tragickej nehode. Na palube lietadla v septembri 2011 zahynul kompletný tím Jaroslavľa z Kontinentálnej hokejovej ligy, za ktorý mal slovenský útočník hrať po konci pôsobenia v NHL.

V pamäti fanúšikov však navždy ostanú stopy Demitrovej hokejovej geniality, ktorá sa na olympijskom turnaji vo Vancouveri ukázala naplno. Akcie slovenského centra pred necelými 16 rokmi boli dynamické, efektné a účinné. Skrátka nezabudnuteľné.