Moment #2: Crosbyho zlatá chvíľa vo Vancouveri

Hokejisti NHL sa vracajú pod päť kruhov, vo februári budú bojovať o medaily na Zimných olympijských hrách Miláno-Cortina 2026. Vždy 5. a 20. deň v mesiaci predtým prinášame seriál, ktorý sa vracia k najväčším udalostiam OH s účasťou hokejistov zo zámorskej ligy (1998, 2002, 2006, 2010 a 2014) z globálneho aj zo slovenského pohľadu. Momentom číslo 2 je pre nás zlatý gól Sidneyho Crosbyho z olympiády vo Vancouveri 2010.

Ako sa stať v Kanade národným hrdinom? Najlepšie bude, keď strelíte víťazný gól vo finále olympiády. Ak je to navyše v predĺžení a do siete USA, tak je presun na piedestál stopercentne zaručený.

Crosbymu sa to podarilo na turnaji, v ktorého priebehu až tak nežiaril a najviac bodov zaznamenal na úvodnej prechádzke cez Nórsko (8:0), keď mal tri asistencie.

Na vstup do histórie však potrebujete byť v správnej chvíli na správnom mieste. A presne tam sa líder Pittsburgh Penguins 28. februára v ôsmej minúte predĺženia ocitol.

V tej chvíli vraj bolo pred televíznymi obrazovkami viac ako 22 miliónov Kanaďanov, čo znamená takmer dve tretiny obyvateľov hrdej hokejovej krajiny. Zápas o zlatú medailu bol najsledovanejším duelom odvtedy, ako USA vyhrali zlato na olympijských hrách v Lake Placid 1980.

Na Kanaďanov, ktorí o štyri roky skôr v Turíne pohoreli už vo štvťfinále, bol doma obrovský tlak. Panoval názor, že ak nebude zlato z hokejového turnaja, tak bola domáca olympiáda v podstate zbytočná.

Vtedy ešte len dvadsaťdvaročný Crosby sa však nebál. "Očakávania sú vysoké, ale je to už dlho a myslím si, že sme s tými očakávaniami akosi zlepšili a ostali nám, čo je skvelé. Tak to skrátka je a nemyslím si, že by to malo byť inak," tvrdil presvedčivo.

V kanadskej zostave, ktorú tvoril tím pod vedením generálneho manažéra Stevea Yzermana, boli štyria pamätníci olympijského triumfu v Salt Lake City 2002: brankár Martin Brodeur, bek Chris Pronger, kapitán Scott Niedermayer a útočník Jarome Iginla, ktorý sa nakoniec zapojil do víťaznej akcie turnaja.

Cesta na najvyšší stupienok sa však začala nepresvedčivo. Po Nóroch na Kanadu vyrukovali Švajčiari, ktorí mali na súpiske len dvoch hráčov NHL. Napriek tomu domáci vyhrali 3:2 po nájazdoch. A v závere základnej skupiny prišla facka 3:5 od USA.

"Radi by sme hrali svoj najlepší hokej od začiatku do konca turnaja, ale nestalo sa to," ospravedlňoval sa Niedermayer.

Američania postúpili priamo do štvrťfinále a na Kanadu čakali v predkole Nemci. Aj keď bol výsledok jednoznačný (8:2), tak pred štvrťfinále s nabitým tímom Ruska panovali veľké obavy.

Boli však zbytočné. Namiesto krachu prišiel koncert, hotová filharmónia. V 13. minúte Rick Nash zvýšil na 3:0, v 25. sa z ruskej bránky po šiestom zásahu pakoval Jevgenij Nabokov a v 30. minúte inkasoval siedmy gól jeho nástupca Iľja Bryzgalov. Pokojne z toho mohlo byť desať..., ale Kanada spomalila. Na zneuctenie sebavedomých súperov výsledkom 7:3 to bohate stačilo.

V semifinále domácim narobilo oveľa väčšie problémy Slovensko, ale výhra 3:2 poslala do vytúženého duelu favoritov.

Vo finále ženského hokeja Kanaďanky porazili USA 2:0. V podobný výsledok mužského boja o zlato verili aj ich krajania.

"Pamätám si, že som tú noc pred finále takmer nespal, bol som nervózny a už som chcel hlavne hrať," spomínal Nash.

Želanie Kanaďanov sa začalo plniť v 13. minúte, keď Jonathan Toews otvoril skóre dorážkou z uhla. V druhej tretine zvýšil náskok Corey Perry, ktorý bol zrazu úplne sám pred Ryanom Millerom.

V hale počas olympiády premenovanej na Canada Ice Hockey Place začali v polovici zápasu znieť víťazné chorály. Čoskoro však utíchli po úspešnom teci amerického univerzála Ryana Keslera, kanadský brankár Roberto Luongo na puk siahol, ale nezachytil ho.

Potom to už bola nervózna bitka zrelá na kontrolu u obvodného lekára.

Stupňujúci tlak Američanov sa naplnil v čase 59:35, keď zblízka dorážal Zach Parise a divoko oslavoval so spoluhráčmi.

"Ten zápas bol neuveriteľný a my sme v tej chvíli verili, že zlato bude naše," zveril sa americký kapitán Jamie Langenbrunner.

"Mal som 54 rokov a hral som s partiou chlapcov od 25 do 35 rokov. Bola to neskutočná rýchlosť," čudoval sa známy rozhodca Bill McCreary.

Američania verili, že Miller už žiadny gól nepustí a na Luongovi zanechajú góly nepekné stopy.

"V kabíne to vtedy boli ťažké chvíle," tvrdil kanadský útočník Eric Staal.

Lenže potom sa zrodila sekvencia, na ktorú sa v Kanade bude spomínať ešte o 50 rokov. Niedermayer na jej začiatku vyslal do útoku Crosbyho, ktorý na modrej prišiel o puk.

"Bolo však vidieť, že Sid a Jarome (Iginla) boli pripravení. Chceli zaútočiť. Chceli niečo podniknúť," povedal Niedermayer. Crosby sa k puku dostal znova a v tej chvíli vstúpil do histórie rozhodca McCreary.

"Tlačili to okolo mantinelu a zrazu mi puk zabrzdil o nohy," povedal rozhodca.

Crosby bleskovo zmenil smer a odskočil Brianovi Rafalskimu, Iginla v páde na svojho spoluhráča prestrčil prihrávku a potom to už bol okamih. Crosby neváhal, vypálil, rýchlo, presne... A Miller zareagoval neskoro.

"Išiel som z druhej strany na dorážku, ale Sid to upratal dokonale," prikývol bek Drew Doughty.

"Skvelá akcia skvelého hráča rozhodla," musel súhlasiť Langenbrunner.

Národný hrdina sa ocitol pod telami spoluhráčov, ktorí zažívali nepredstaviteľnú úľavu.

"Všetko z nás v tej chvíli opadlo. Ako dieťa snívate o tom, že dáte také góly. A keďže sa to stalo v Kanade a tak, ako sa to odohralo, mi napadá len slovo šťastie," potvrdil Crosby, ktorý zariadil celonárodné oslavy.

"Chceli sme ísť na večeru a všetky ulice vo Vancouveri boli upchaté. Oslavovalo sa naplno," dodal autor ikonického momentu - nielen kanadských, ale aj svetových hokejových dejín.