Bojovnosť je jeho najdôležitejšia hokejová vlastnosť. Teraz však Brady Tkachuk bojuje s tým, čo nezvláda úplne najlepšie – s trpezlivosťou.
"Chcem jedinú vec. Byť už späť" povedal kapitán Ottawa Senators šesť dní potom, ako absolvoval operáciu kompletne odtrhnutých väzov v pravom palci.
Tkachuk sa zranil v úplnom úvode sezóny, keď 13. októbra v dueli proti Nashville Predators po krosčeku od Romana Josiho vletel hlavou – aj rukou – do mantinelu. V súlade so svojou náturou sa snažil zápas dokončiť aj v bolestiach, ale nešlo to. Odvtedy je mimo hry.
"Človek v lete trénuje tak tvrdo a tak dlho, cítil som sa najlepšie v živote," povzdychol si. "Ale beriem to len ako výmol na dlhej ceste. Viem, že môžem svoju hru posunúť na ešte vyšší level."
Zároveň stále netuší, kedy presne to bude. Tkachuk, zranený ako jeho ešte úspešnejší brat z Florida Panthers Matthew, ale oproti súrodencovi by mal mať predsa len lepšiu rekonvalescenciu.
"Už zase korčuľujem a v rozmedzí troch až štyroch týždňov by som zase mohol pracovať hokejkou s pukom," verí. To mu dáva takmer istotu účasti na olympiáde v Taliansku, na ktorú bol nominovaný v úvodnej šestici USA. Samozrejme za predpokladu, že sa dá dokopy.
"Hneď som to vedel. Keď som sa snažil vystreliť, tak ma prst veľmi bolel," priznal Tkachuk. "Bolo to nepríjemné pri každom dotyku s pukom a nakoniec som nemohol ani držať hokejku."
Dvadsaťšesťročný Američan zažil na jar s Ottawou svoje prvé play off a netajil nadšenie zo zlepšenia Senators. Preto chce byť s tímom aj naďalej.
"Chodím na všetky tímové mítingy," opísal. "V zápasových dňoch som tu od rána, potom duel sledujem s ostatnými chlapcami, ktorí práve nehrajú. Riešime, ako to vidíme, aby sme cez prestávku mohli niečím prispieť a ponúknuť pohľad zvonka… Celkovo je to však pre mňa samozrejme veľký mentálny test. Zároveň verím, že toto z vás môže urobiť lepšieho človeka a lepšieho lídra."
