Dvaja veteráni: Bolo to krásne, bolo toho dosť?

Lenže teraz prichádza zásadný rozdiel. Matt Cullen z Pittsburgh Penguins zdvihol nad hlavu hokejový grál, kým kapitán Nashville Predators Mike Fisher musel byť vo chvíľach obrovského smútku tým najsilnejším; tým, kto bude utešovať spoluhráčov a opakovať im, ako veľmi môžu byť na seba za toto ťaženie hrdí.

Medzi množstvo veľkých príbehov tohtoročného finále patria aj oni dvaja. Cullen bude mať v novembri 41 rokov, Fisher oslávil 5. júna - teda v priebehu súboja s Penguins - 37. narodeniny. V tomto veku už hrá NHL málokto. Najmä v súčasnej ére, v ktorej sa zo všetkých strán ozýva: Mladosť vpred!

Vydržia v nej títo dvaja borci? Ak by hral kľúčovú úlohu rešpekt v kabíne, miesto by sa istotne našlo.

"Cully má neskutočne veľa rešpektu," opisoval kouč šampiónov Mike Sullivan. "Všetci vrátane nás trénerov si mimoriadne vážime všetkého, čo dosiahol. Je to skvelý parťák a výborný hokejista. Nič neberie ako samozrejmosť, neustále na sebe pracuje."

Cullen má za sebou spolu v základnej časti a play off 1489 zápasov NHL. Keď Penguins po víťaznom šiestom finále dychtivo čakali na Stanley Cup, obklopila ho rodina - manželka Bridget a synovia Brooks, Wyatt a Joey. Môže existovať lepšie lúčenie?

"Vyzerá to ako veľmi pekné zbohom," uznal aj samotný útočník. "Rok čo rok je to ťažšie. Ale v tejto sezóne sme vedeli, že máme naozaj reálnu šancu zase vyhrať. Nie je jednoduché odohrať s týmto vedomím všetky zápasy, kým vôbec začnú boje o Stanley Cup. Ale vyšlo to. Pocity sú úžasné."

Cullen odchod do hokejovej penzie oficiálne nevyhlásil, ale väčšina indícií tomu nasvedčuje. Aj keď korčuliarsky stále stíha, Penguins potrebujú prestavať tím za pochodu. V celej lige sú starší len Shane Doan a Jaromír Jágr. A okrem toho: odísť na vrchole, to je ideálny scenár pre každého. Cullen vyhral Stanley Cup už s Carolina Hurricanes v roku 2006 a teraz pridal ďalšie dva s Pittsburghom.

"Emócie sú strašne silné," povedal. "Viete, toto bol vždy môj sen. A život po hokeji, to je niečo úplne nové, neznáme."

Rozhodnutie mu môže uľahčiť to, že o ňom kouč Sullivan hovoril ako o potenciálnom novom členovi trénerského štábu Penguins. Zostať pri milovanom športe ako šampión, to je hotový happy end.

O to viac mnohých prekvapí, že pre Mikea Fishera sú ešte dôležitejšie iné veci. Tento rok odohral svoje druhé finále Stanley Cupu, zase bez osláv. Ale on vidí svoj šport v širších súvislostiach.

"Každý chce víťaziť a verte mi, že málokto túži po triumfoch tak veľmi ako ja," povedal NHL.com, ale rýchlo dodal: "Na druhej strane stále platí, že hokej je hlavne hra. A túto hru milujem. Hrať hokej a byť so spoluhráčmi, užívať si zábavu v kabíne, vidieť, ako sa vďaka hokeju spojí celé mesto… To je pre mňa viac ako Stanley Cup."

Aj on cíti, že čas je neporaziteľným sokom. Hlboko veriaci muž preto hodlá nazrieť do svojho vnútra a urobiť správne rozhodnutie. Aj za cenu toho, že by mu to trvalo dlhšie než do 1. júna, keď sa má stať nechráneným voľným hráčom.

"Najdôležitejšia zo všetkého pre mňa teraz bude modlitba. Aby som zistil, čo Boh chce - a podľa toho veci vyriešil," uviedol Fisher.

'Hlas kabíny' by mu rozhodne odpovedal, nech zotrvá. "Aj keď je z nás najstarší, pracuje zo všetkých najtvrdšie. Je to človek, od ktorého sa môžete len učiť," velebí svojho kapitána útočník Predators Filip Forsberg.

"Snáď ho v šatni zase nájdeme," dodal obranca P. K. Subban.

Isté je, že Fisher chce zostať v Nashville - mesto si zamiloval, čo platí aj o jeho žene, slávnej speváčke country Carrie Underwoodovej; spolu majú dvojročného syna. "Toto je náš domov. Tu máme rodinu, priateľov. Je to výnimočné miesto. Tu chceme vychovávať naše deti," uviedol Fisher.

Hokej je toho krásnou súčasťou. Či bude aj naďalej, to sa Fisher musí ešte rozhodnúť.

Dvaja veteráni, ktorí vo finále určite neboli do počtu, teda spoločne tak trochu očakávajú koniec. Ak nastane u oboch, bude potlesk na rozlúčku taký silný, ako to len vďační spoluhráči a fanúšikovia dokážu.