Canucks zrazilo zranenie jednotky a obrana

V posledných rokoch sa z toho stáva priam pravidlo: play off sa bude hrať bez Vancouver Canucks. Kanadský klub v ňom bude chýbať tretíkrát za sebou a siedmykrát za posledných osem rokov.

O ďalšej neúspešnej sezóne definitívne rozhodla nedeľa, keď Vancouver prehral 1:4 s Los Angeles Kings a Winnipeg Jets na pozícii druhej divokej karty v Západnej konferencii zároveň zdolali New Jersey Devils 6:1.
Vo Vancouveri tak môžu už len spomínať na úspešnejšie ročníky, ako bol napríklad rok 2020, keď postúpili do druhého kola alebo finále Stanley Cupu v roku 2011. Napriek tomu však nebo nad severným Pacifikom úplne nezahalil čierny mrak.

PRÍČINY NEÚSPECHU
Jednoznačným a hlavným dôvodom, prečo Canucks, ktorí sa dlho držali na dostrel, zo súboja o postup nakoniec vypadli, bola absencia tímovej jednotky Thatchera Demka. Odchytal len 29 zápasov a na začiatku decembra utrpel zranenie v dolnej časti tela, kvôli ktorému vynechal takmer tri mesiace. Tie sa v konečnom účtovaní ukázali ako rozhodujúce.
Pri neúčasti prvého gólmana totiž ani jeden z ďalších troch brankárov (Spencer Martin, Collin Delia, Arturs Silovs) nedokázali odviesť podobne kvalitnú prácu. Mužstvu chýbala istota Demka, ktorý kvôli zdravotným problémom tiež nepodával obvyklé výkony.
Neúspechu sa možno dalo zabrániť v prípade, že by obrana fungovala perfektne. Lenže to sa nestalo. Trápili sa skúsení obrancovia Oliver Ekman-Larsson a Tyler Myers, keď prvý menovaný mal z 54 zápasov pred svojim zranením najhoršie hodnotenie plus/mínus z celého mužstva (-24). V defenzíve hrali síce celkom slušne Luke Schenn a Ethan Bear (ofenzívne dynamo Quinna Hughesa nepočítame), ale proti útočne ladeným rivalom ako Edmonton Oilers, Seattle Kraken alebo Kings to jednoducho nestačilo.
Výsledkom je štvrtý najvyšší priemer inkasovaných gólov na zápas (3,68), čo je pre postup do play off jednoducho priveľa. Pozoruhodné je, že s priemerom 3,36 strelených gólov je Vancouver 11. v lige.

DÔVODY NA OPTIMIZMUS
Práve ofenzíva je hlavnou príčinou viery v lepšiu budúcnosť. Keď všetko funguje, patrí útok Vancouveru medzi najlepšie v Západnej konferencii. Môžeme k nemu de facto pripočítať aj útočne ladeného Hughesa, ktorý v tejto sezóne drží priemer bod na zápas a s 73 bodmi (7+66) v 72 štartoch je druhým najproduktívnejším obrancom celej NHL.
Individuálne najlepší rok kariéry zažíva ďalší mladík Elias Pettersson s 96 bodmi (36+60) v 73 zápasoch, viac ako bod na zápas má aj skúsený J.T. Miller (76/75) a výborným ťahom od vedenia klubu bolo angažovanie Andreja Kuzmenka, ako druhého najproduktívnejšieho hráča KHL v minulej sezóne. S 37 gólmi v 75 dueloch je ruský útočník najlepším strelcom Canucks a v januári mu predĺžili zmluvu o ďalšie dva roky.

K dynamickej ofenzíve by mal prispieť aj zisk Filipa Hroneka, ktorý prišiel pred uzávierkou prestupov z Detroit Red Wings. Kvôli zraneniu odohral český obranca za kanadský tím zatiaľ len štyri zápasy s jednou asistenciou, ale v Detroite mal po 60 zápasoch základnej časti na konte 38 bodov (9+29) a mužstvo si cení aj zlepšenie jeho obrannej hry.
V nasledujúcej sezóne by sa mala tiež upokojiť rozvírená atmosféra okolo nepopulárneho odchodu populárneho kouča Brucea Boudreaua, ktorého v januári nahradil Rick Tocchet. Bývalý výborný útočník kladie veľký dôraz na dodržiavanie systému a dokáže v tomto smere hráčov strhnúť. Keď bude mať k dispozícii celý prípravný kemp, môže z mladého rýchlonohého mužstva urobiť dobre fungujúci stroj. Po jeho príchode má tím už aj tento rok veľmi slušnú bilanciu 16-10-4.