V ceste odlišných súperov do finále sú aj podobnosti

Títo súperi sú v mnohých veciach rozdielni ako deň a noc. A do play off išli z rozdielnych pozícií. Napriek tomu sa dá v ceste Pittsburgh Penguins a Nashville Predators do finále Stanley Cupu spozorovať aj pár spoločných rysov. Oveľa viac je však rozdielov.

Penguins so superhviezdami Sidney Crosbym a Evgenim Malkinom a s výbornými pešiakmi okolo nich obhajujú titul a vo finále Stanley Cupu sú štvrtýkrát za posledných desať rokov. Nashville má niekoľko es predovšetkým v bránke a obranných radoch, ale inak je skôr mužstvom bez veľkých stars a vo finále Stanley Cupu vo svojej dvadsaťročnej histórii prvýkrát.
Nashville stojí na jasnej jednotke menom Pekka Rinne, kým brankári Pittsburghu sa počas konferenčného finále s Ottawa Senators vystriedali - play off začal chytať Marc-Andre Fleury, pretože Matt Murray bol zranený. Hneď ako sa však uzdravil a skúsenejšiemu gólmanovi sa nevydaril jeden zápas s Ottawou, vrátil sa do bránky mladší z dvojice Murray a istil postup do finále Stanley Cupu.

Odlišná nie je len tvár oboch mužstiev, ale aj vstupná pozícia, z ktorej išli oba tímy do vyraďovacej časti. Pittsburgh sa celú sezónu držal na špici Východnej konferencie a aj keď jej prvé miesto a Presidents' Trophy nakoniec získal jeho rival Washington Capitals, do play off išiel z výhodnej pozície druhého tímu Metropolitnej divízie.
To, že končil sezónu s bilanciou 50-21-11 a druhým najvyšším počtom bodov v NHL (111), sa nakoniec vyplatilo nielen v prvom kole, v ktorom mohli Penguins využiť domáci štart aj konečný piaty zápas na vlastnom ľade proti Columbus Blue Jackets, ale aj vo finále Východnej konferencie, v ktorom v piatok vo svojej PPG Paints Arene v predĺžení zdolali Ottawa Senators a zaistili si tak postup do finále Stanley Cupu.
Nashville naopak útočil zo spodných pozícií a do poslednej série roka sa presekal ako kat favoritov. V základnej časti začal vlažne, po Novom roku sa nachádzal pod postupovými priečkami a vôbec nebolo isté, či sa dostane medzi najlepšiu osmičku Západnej konferencie. Nakoniec sa to podarilo vďaka výbornému záveru základnej časti, v ktorom patril k najlepším tímom ligy a formu si potom preniesol aj do Stanley Cupu.
Predators doň išli s bilanciou 41-29-12 a 94 bodmi z posledného miesta v konferencii ako držitelia druhej divokej karty. Všetky série tak začínali vonku a inak to nebude ani v tej poslednej, ktorá štartuje v noci na utorok v Pittsburghu.
Aj napriek týmto rozdielnym charakteristikám sa dá v ceste oboch tímov tesne pod vrchol nájsť podobnosti.
Prvé kolo bolo pre oba celky pomerne pohodovou záležitosťou: Penguins vyradili Columbus v piatich zápasoch, Nashville si prekvapujúco bleskovo poradil s prvým nasadeným tímom konferencie Chicago Blackhawks v pomere 4:0.
Náročnosť pre oba tímy postupne rástla podobnou intenzitou. Hoci aj druhé kolo rozohrali dobre, Penguins nakoniec potrebovali na zdolanie Capitals sedem a Predators na vyradenie St. Louis Blues šesť zápasov. A najťažšie bolo pre oba tímy tretie kolo - Nashville zdolal Anaheim Ducks 4:2 na zápasy, v sérii ale zažil dve predĺženia a raz vyhral o gól; Pittsburgh sa dostal cez Ottawu až gólom Chrisa Kunitza v druhom nadstavení siedmeho zápasu.

Teraz sú obaja súperi vedľa seba na rovnakej štartovacej čiare a začína sa od nuly. Minulosť si však do 'blokov' priniesli so sebou. Vzhľadom na postavenie a cestu oboch celkov to môže byť cítiť.
"Už len hrať o Stanley Cup je dosť fantastická predstava," povedal nashvillský forvard Colin Wilson a vlastne tým naznačil postoj oboch klubov - pre Predators je účasť vo finále fantázia a nadštandard, pre Penguins je to s trochou preháňania vlastne normálny stav a cieľ ešte stále nie je splnený.
Otázkou je, ako sa to odrazí na psychike a rozpoložení oboch súperov.