Pre Bylsmu má miesto na farme Seattlu zvláštny šmrnc. Láka ho, že vo Firebirds je súčasťou niečoho, čo ešte len vzniká. Čo môže položiť základy pre zrodenie silného klubu. K tomu, aby z hokejové značky Kraken išiel raz podobný strach, aký toto stvorenie spôsobuje v antických bájach.
"Je to obrovská príležitosť. Chcem sa podieľať na budovaní víťaznej mentality, víťaznej kultúry. Návykov, ktoré vedú k úspechu," tvrdil.
Kedysi priviedol Penguins šesťkrát po sebe do play off, okrem spomínaného triumfu bol aj pri postupe do konferenčného finále v roku 2013. O rok neskôr trénoval americkú reprezentáciu na olympiáde.
Aj tak mu však AHL nie je málo.
V Coachella Valley má možnosť intenzívneho kontaktu s hráčmi, ktorých zdobí chuť na sebe pracovať. Zlepšovať sa. Vzhľadom na roky odslúžené na najvyššej úrovni im má čo ponúknuť.
"Celé to trochu vnímam ako návrat tam, kde pre mňa trénerská kariéra začala," priznal Bylsma. "Kalifornia bola navyše pre moju rodinu vždy niečo ako druhý domov, hlavne manželka tunajšie počasie doslova miluje. Aj preto mám radosť z možnosti trénovať práve Firebirds."
Aj on, rovnako ako Colliton, pripúšťa, že ako tréner vyzrel. Neprispeli k tomu víťazstvá, ale skôr porážky. Bolestivé chvíle.
A v tomto remesle je ich dosť.
O bolesti v hokeji toho vie dosť aj iný pozoruhodný kouč AHL - Ian Laperriere z Lehigh Valley Phantoms. Kedysi bol známy bitkárom, zúčastnil sa mnohých bitiek. V roku 2009 ho puk trafil do tváre tak nešťastne, že ranu mu museli zašiť až stovkou stehov. Podobných incidentov zažil ešte veľa a v roku 2011 získal Bill Masterton Trophy.
Exkluzívny obsah a všetko podstatné o NHL: sledujte náš [Facebook a Twitter!]
Bez zvuku duniacich mantinelov nevydržal ani po skončení aktívnej kariéry.
Najskôr sa vo Philadelphia Flyers podieľal na rozvoji mladých nádejí, potom ho vzali na striedačku ako asistenta. Teraz má snáď ešte dôležitejšiu pozíciu - je druhý rok hlavným trénerom Phantoms. A pochvaľuje si, že jeho nadriadeným z prvého mužstva Flyers, s ktorým by mal herne mnohé zladiť, je práve John Tortorella.
"Myslím, že od svojich hráčov vyžadujeme podobný systém. Veríme na dôležitosť rovnakých vecí - tvrdej práce, blokovaniu súperových striel, dôslednosti," všimol si Laperriere. "Nie je to tak, že by sme s Johnom úplne všetko konzultovali, ale určite budem považovať za svojho dobrého mentora."
Taký Marco Sturm síce nepatril k bitkárom, ani maratón či triatlon by nezvládol v takých vynikajúcich časoch ako Laperriere. Na šéfa striedačky klubu Ontario Reign si však možno aj tak spomeniete - hrával za San Jose Sharks, Boston Bruins, Los Angeles Kings, Washington Capitals, Vancouver Canucks, Florida Panthers. V NHL patril k nemeckým priekopníkom, aj on do nej otváral vrátka pre Leona Draisaitla a spol.
Aj teraz vlastne patrí medzi pionierov. V zámorí sa veľa európskych koučov nepresadilo, on je však na veľmi dobrej ceste.
"Pre Marca je to veľmi dobrá príležitosť," povedal Rob Blake, generálny manažér Los Angeles Kings, o trénerovi, ktorý doviedol výber svojej vlasti k prekvapujúcim strieborným medailám na olympiáde v roku 2018.
Sturm pôsobil posledné štyri roky ako asistent v Los Angeles Kings, posun do Reign určite nie je krok k horšiemu. Je to skôr test pre jeho nadriadených, či raz bude môcť zamieriť ešte vyššie.
"Posledné sezóny hral dôležitú úlohu v nastavovaní úspešného systému, ktorý sme v Kings zaviedli," ocenil Blake. "Teraz má možnosť pracovať na bezprostrednom zlepšovaní hráčov, ktorí dúfajú v povýšenie do NHL."
Pochopiteľne, Sturm tiež sníva o podobnom postupe, podobne ako Colliton, Bylsma. Ako každý. Kým sa tak stane, bude ich rajónom AHL. Súťaž, ktorá je aj vďaka nim ďaleko zaujímavejšia, ako sa na prvý pohľad zdá.
