Tatar: Montreal je najviac, ale hokej je biznis

V rubrike '10 otázok' vám prinášame rozhovory s hráčmi NHL či zaujímavými osobnosťami okolo ligy. V ďalšom vydaní sme vyspovedali slovenského útočníka Tomáša Tatara z Montreal Canadiens.

Roky pomaly pribúdajú, blíži sa tridsiatka, ale Tomas Tatar pôsobí, akoby namiesto starnutia skôr mladol. Zosilnel, svižne korčuľuje a hrá s veľkým sebavedomím. V Montreale zažíva individuálne najlepšiu sezónu v kariére, v 55. zápase zaokrúhlil svoj počet asistencií na 30 a bodov na 50. Dva mesiace pred koncom základnej časti je len osem zápisov pod svojím kariérnym maximom z minulej sezóny.
Trenčiansky odchovanec má na čele produktivity Canadiens výrazný náskok 11 bodov pred druhým Phillipom Danaultom a môže sa stať prvým slovenským víťazom bodovania v klube NHL od roku 2012.
Teda ak v Montreale ostane.
Vzhľadom na to, že Canadiens strácajú na postupové pozície takmer 10 bodov, zaznieva jeho meno stále častejšie aj v súvislosti s možným trejdom pred februárovou uzávierkou. Zo štvorročnej zmluvy na 21,2 milióna dolárov mu ostáva ešte viac ako rok, ale vzhľadom na osvedčené herné kvality a aktuálnu formu po ňom na trhu môže byť veľký dopyt. Keď sa navyše uzdraví Jonathan Drouin, v Montreale budú mať pretlak ľavých krídel.

Tatar však verí, že takáto situácia nenastane. Že Canadiens zaberú a posilnia svoje šance na play off, takže generálny manažér Marc Bergevin nebude mať dôvod svojho momentálne najlepšieho útočníka predávať. "Verím, že sa nám podarí zabrať a nič také nebudeme riešiť," hovorí.
Asi sa dá povedať, že zažívate najlepšiu sezónu v kariére. Ako sa cítite?
"Cítim sa skvelo, musím zaklopať. Telo drží, v lete som mohol dobre potrénovať, netrápilo ma žiadne zranenie. Už mám nejaké skúsenosti a navyše aj dosť energie a sily."
Čím to je, že vám to v Montreale tak vyhovuje?
"Tréner (Claude Julien) mi dáva veľa priestoru na ľade. Naša formácia do seba výborne zapadla, hráme množstvo minút, darí sa nám, na ľade pomáhame jeden druhému a funguje to."
Vaším osobným maximom je 58 bodov z minuloročnej sezóny v Montreale a 29 gólov z ročníka 2014-15 v Detroit Red Wings. Tento rok môžete obidva tieto zápisy prekonať. Kam až by ste sa chceli dostať?
"Na to veľmi nemyslím, hlavné sú výsledky mužstva. Samozrejme som rád, že sa mi darí skórovať alebo tvoriť šance. Chcel by som sa dostať cez 30 gólov a myslím si, že tento rok mám k tomu najbližšie. Uvidíme."
Poslednými Slovákmi, ktorí vyhrali bodovanie tímu v NHL, boli Marián Gáborík v New York Rangers a Marián Hossa v Chicago Blackhawks - obaja v roku 2012. To je už dlho, čo poviete?

"To teda je! My už tých hráčov v NHL nemáme tak veľa ako predtým. Som rád, že mi to tam padá a že by som to tento rok mohol byť ja. Ale určite by som vymenil svoje body za pár výhier, aby sme sa dostali vyššie v tabuľke, pretože sme vo veľmi ťažkej pozícii v boji o play off. Ale nevzdávame sa, budeme bojovať a dúfam, že sa nám to podarí. Bude to ťažké."
Do aktuálnej sezóny zasiahlo vrátane brankára Jaroslava Haláka 12 slovenských hráčov, to je oproti minuloročným desiatim nárast. Veríte, že sa slovenský hokej posúva nahor?
"Nárast? To som ani nevedel. Tí mladší teraz vyzerajú trochu lepšie, ale myslím si, že je tam stále dosť veľká medzera. V tej našej štruktúre pre vývoj hokeja musíme niečo zmeniť. Povedal by som, že s tým majú problém Slováci aj Česi. Dúfam, že sa členská základňa rozrastie a zase to bude lepšie. 12 hráčov nie je veľa, boli časy, keď ich bolo asi trikrát toľko."

Montreal je mesto, v ktorom ľudia žijú hokejom ako asi nikde inde na svete. Ako ste si na to zvykli?
"Je pravda, že taký záujem fanúšikov a médií som nikde inde nezažil, ani v Detroite. Toto je najviac a veľmi sa z toho teším. Ľudia tu hokej nesmierne prežívajú. Vyhovuje mi to, hokej ma tam baví. Nie je to však až také šialené, že by som nemohol vyliezť na ulicu."
Ako sa vám páči v Montreale ako takom?
"Jasné, nie je tu teplo ako vo Vegas, ale ja sa tu cítim výborne. Ľudia sa ku mne správajú skvelo, klub aj fanúšikovia sú super. Užívam si to tu."
Zo všetkých týchto uhlov pohľadu by výmena, o ktorej sa v súvislosti s vami špekuluje, asi nebola príjemná...
"Je to biznis, musel by som to vziať. Nič iné by mi neostávalo. Beriem to ako vec, ktorá sa môže stať. Ale zatiaľ mi to vyhovuje v Canadiens, takže závisí od toho, či náš tím ešte bude v hre, alebo nie. Play off je pre hráča v každom prípade niečo výnimočné, nehrá ho každý rok a je ťažké sa tam dostať, takže je to pre každého veľká udalosť. Určite by som si v ňom rád zahral a dúfam, že to bude s Montrealom."
Vnímate všetky špekulácie o vašom možnom odchode?
"Snažím sa to nevnímať. Novinári a analytici to riešia, ale beriem to tak, že je to ich práca. Rozhodnutie bude nakoniec na (Bergevinovi). Ale ja dúfam, že k tomu nedôjde, pretože v čase uzávierky budeme v reálnom boji o play off."
Keď sme sa pred dvoma rokmi rozprávali po vašom trejde z Detroitu do Vegas, hovorili ste, že to výmena pre vás bola ako úder medzi oči. Veľký šok. Teraz už máte túto skúsenosť za sebou, takže v tom by to asi bolo jednoduchšie...
"Určite by som to vnímal úplne inak. Už ten trejd z Vegas do Montrealu (v lete 2018) som až tak neprežíval. Ten rok (2017-18) bol pre mňa celkovo čudný, bol som po operácii (ramena), príprava nebola taká dobrá a myslím si, že silovo som oproti iným sezónam dosť zaostával. Bohužiaľ, taký je hokej. Asi som to mal riešiť inak, inak reagovať na to zranenie a dnes by som asi inak reagoval aj na ten trejd. Uvidíme, čo bude teraz. Myslím si, že sa nestane nič, ale nikdy neviete. Hokej je skrátka biznis a ja to tak musím brať."