Medzi novými trénermi sú tvrďasi aj legendy

Až desať klubov NHL vstúpi do nadchádzajúcej sezóny s novým trénerom. V prípade San Jose Sharks ešte stále nie je jasné, kto bude vrchným krotiteľom roja žralokov, ale ďalších deväť adries už svojho nového šéfa má.
Sú medzi nimi muži ovenčení mnohými úspechmi a trénermi bez výnimočnej glorioly. Uvážliví stratégovia aj horúce hlavy. Tu je ich zoznam.

Jim Montgomery (Boston Bruins)
Vo veku päťdesiattri rokov nemá pred sebou jednoduchú úlohu - musí oživiť zvädnutú partiu Bruins, ktorých kľúčové hviezdy starnú do veku hokejových penzistov. Montgomery pritom nie je tréner, ktorému by sa doma na poličke blýskal jeden pohár vedľa druhého.
Dobre, v NCAA sa v roku 2017 dokázal s Denverom prebojovať až k celkovému triumfu. Lenže v NHL to zatiaľ na celonočné oslavy nebolo - ako hlavný tréner zatiaľ viedol len Dallas Stars, navyše ešte len sezónu a pol. Vo svojom premiérovom ročníku 2018-19 pomohol mužstvu postúpiť do 2. kola play off, kde výber z mesta známeho seriálu zmietli St. Louis Blues.

V následnom ročníku stačilo 31 duelov (17 víťazstiev, 11 porážok) a Montgomery bol vyhodený. Nie však kvôli výsledkom, ale kvôli bližšie nešpecifikovanému "neprofesionálnemu správaniu".
Angažmán v Bruins sa teda v prípade holohlavého Kanaďana dá vnímať ako druhá šanca. Strieda Brucea Cassidyho, ktorý bostonskej striedačke velil šesť rokov. Mužstvu môže pomôcť napríklad s presilovkami, ktoré mal ako asistent na starosti v St. Louis Blues. Bývalá silná stránka Bruins by zlepšenie potrebovala, pretože naposledy klesla až na 15. miesto v NHL.
Montgomery bol v každom prípade zaujímavý predtým, ako sa stal trénerom. Ako aktívny hráč vystriedal päť klubov NHL, vo Philadelphia Flyers sa okrem iného preslávil aj tým, že obávanej formácii John LeClair, Eric Lindros, Mikael Renberg vymyslel prezývku Légia skazy.
Luke Richardson (Chicago Blackhawks)
Aj on má päťdesiattri, ale s mužstvom z výpredaja to bude mať ešte ťažšie ako Montgomery. Blackhawks otvorene avizovali rozsiahlu generačnú prestavbu, veľa doterajších opôr si balilo kufre a odišiel aj tréner Derek King. Kto ho vystrieda? Aj stará známa hokejová tvár, pretože Richardson si v NHL predsa len odohral svoje.
V tejto súťaži mu spočítali 21 sezón, okrem iného bol kapitánom Columbus Blue Jackets. A hoci nikdy nepatril medzi trhačov bodov, určite nebol žiadnou epizódnou figúrkou. V roku 2000 pomohol Flyers postúpiť do finále konferencie a o šesť rokov skôr mu na krk zavesili zlatú medailu za triumf na majstrovstvách sveta.
Viac o téme [Novým trénerom Chicaga sa stal Richardson]
Nie, nie je to Pán Nikto. Okrem iného ide o jedného z aktérov nezabudnuteľnej hromadnej bitky na juniorských majstrovstvách sveta 1987 v Piešťanoch. A bol to práve on, koho v zápase NHL o rok neskôr napadol súper Dino Ciccarelli s takou zúrivosťou, až si za to musel odsedieť deň vo vezení.
Ako tréner Richardson zatiaľ veľa úspechov nedosiahol, skôr sa oťukával v úlohe asistenta. V treťom minuloročnom semifinále proti Vegas Golden Knights však práve z tejto pozície musel v Montreal Canadiens zaskočiť za nadriadeného Dominiquea Ducharmeho, ktorý vypadol v súlade s koronavírusovým protokolom. Nakoniec bol donútený odtrénovať šesť duelov a Canadiens aj vďaka nemu postúpili do finále.
Takmer presne o rok neskôr bol oznámený ako štyridsiaty tréner v histórii Blackhawks. Sám v rozhovoroch priznal, že preberať tím v podobnej situácii je obrovská výzva. Veľké výzvy však má rád.
Peter DeBoer (Dallas Stars)
Toto je oproti predchádzajúcim kolegom iná trénerská kapacita. DeBoer už v minulosti viedol tímy Florida Panthers, New Jersey Devils, San Jose Sharks a Vegas Golden Knights. S Devils a Sharks padol až vo finále Stanley Cupu (2012 proti Los Angeles Kings, 2016 proti Pittsburgh Penguins), s Golden Knights sa dvakrát dostal medzi štyroch najlepších (2020 ho vyradili Dallas Stars, o rok neskôr Canadiens).
Lenže v uplynulej sezóne ani trénerské umenie trojnásobného otca z Ontaria nepomohlo Vegas postúpiť do play off, DeBoer bol nútený dať mestu hriechu zbohom. Na novú prácu nečakal dlho, už 21. júna podpisoval kontrakt so Stars. Lepšie sa mu potom zabúdalo na vyhadzov, ktorý ho inak na duši dosť bolel - s Golden Knights utrápenými mnohými zraneniami podľa svojich slov urobil, čo sa dalo.

Už je to v každom prípade preč, teraz sa môže ako boss Dallas ľahko pomstiť. DeBoerov predchodca Rick Bowness preferoval nepriestupnú defenzívu, na novom pánovi striedačky teda je, aby k tomu pridal aj ofenzívnu nadstavbu.
A to predovšetkým pri dvoch chradnúcich hviezd Jamieho Benna a Tylera Seguina. Prvý z nich mal v minulej sezóne len 18 gólov, k tomu číslo -13 v kolónke plus/mínus. Druhý dal o šesť gólov viac a v plus/mínus uňho svietilo dokonca -21.
Aj DeBoera teda čaká poriadna makačka. V kabíne Stars mu k úspechu môže pomôcť jedno pikantné stretnutie - po čase bude opäť spolupracovať s forvardom Joeom Pavelskim, ktorý bol v San Jose kapitánom.
Derek Lalonde (Detroit Red Wings)
Toto bude veľmi zaujímavé! Lalonde znie proti iným trénerom NHL celkovo anonymne, ale zdanie klame. Po prvé môže medzi bardmi zaujať už tým, že má ešte len štyridsaťdeväť. Ale hlavne - ako asistent bol pri dvoch tituloch mužstva Tampa Bay Lightning, takže určite nepôjde o žiadne trénerské maslo.
"Šanca v Red Wings pre mňa predstavuje obrovskú zodpovednosť. Som z nej nadšený," ubezpečoval najlepší tréner ECHL zo sezóny 2014-15.

Je to prvýkrát, čo Steve Yzerman ako generálny manažér Detroitu vybral nového trénera. A bývalá hráčska hviezda sa nebála ísť do rizika. Lalonde urobil na Yzermana dojem vďaka svojmu progresívnemu a pozitívnemu mysleniu i výborným komunikačným schopnostiam.
Lalonde bude mať navyše po ruke pozoruhodného asistenta, vedľa nového trénera brankárov Alexa Westlunda sa totiž v júli v Red Wings hlásil aj Bob Boughner, ktorý v minulosti trénoval tímy Florida Panthers alebo San Jose Sharks.
"Viedol chlapcov, ktorí získali Stanley Cup, hral pod ním držiteľ Norris Trophy. Som nadšený, že budeme pracovať spolu," priznal Lalonde.
Paul Maurice (Florida Panthers)
Už spomínaná Florida sa naopak stáva novým domovom trénerského veterána z ontarijskeho Sault Ste. Marie. Panthers sú Mauriceovým piatym klubom, pred nimi trénoval tímy Hartford Whalers, Carolina Hurricanes (z technického hľadiska sa tím do Raleigh len presunul z predchádzajúcej adresy), Toronto Maple Leafs a Winnipeg Jets. Maurice je z hľadiska historických tabuliek na zápasy štvrtým najlepším trénerom v dejinách NHL, na víťazstvá siedmym.
S Hurricanes sa v roku 2002 dostal do finále Stanley Cupu (padol s Detroitom), o sedem rokov neskôr s tým istým klubom vypadol vo finále konferencie proti Pittsburghu. Medzi štyroch najlepších sa prebojoval ešte v sezóne 2017-18 s Jets (vypadli s Vegas).
Viac o téme [Maurice sa stal novým šéfom striedačky Panthers]
Floridská kapitola môže byť nemenej zaujímavá. Panthers boli v poslednej sezóne najlepším tímom základnej časti, ale v play off vypadli už v 2. kole s Lightning. To by mohol Maurice v ďalšom ročníku vylepšiť. Paradoxné pritom je, že ho na juh USA neprilákala len kvalitná súpiska.
"Pomohlo aj to, že syn sa nedávno dostal na miamskú univerzitu," priznal Maurice. "Vnímal som to trochu ako znamenie."
Vo Winnipegu skončil aj preto, že si potreboval dať od hokeja pauzu. Potom však raz v televízii videl hrať Panthers a nesmierne vraj zatúžil túto partiu trénovať. Teraz bude mať možnosť.
Lane Lambert (New York Islanders)
Pamätníci si ho môžu pamätať ako skvelého útočníka. Približne v období, keď jeho menovec Christopher žiaril vo filmoch ako Highlander, si Lambert nie z umeleckej ale z čisto hokejovej rodiny pripisoval jeden štart za druhým v dresoch Detroitu, New York Rangers, Quebec Nordiques. A hre ostal verný aj po skončení aktívnej kariéry.

Štyri roky bol symbolom úspechu Milwaukee Admirals v AHL, potom sa presunul na asistentské miesto v Nashville Predators. Najväčší úspech dosiahol v tej istej úlohe v roku 2018, keď bol po ruke Barrymu Trotzovi v kabíne Washington Capitals - a pomohol k zisku Stanley Cupu.
S Trotzom potom odišiel aj do Islanders. A keď bol Kanaďan prezývaný Eggman vyhodený, Lambert po ňom zdedil miesto bossa tamojšej striedačky. Predchádza ho svojrázne protichodná povesť. Príbehy o ňom sú buď o cholerickom krikľúňovi, alebo o citlivom mužovi prekypujúcom starostlivosťou o druhých.
"Keď sa s vami rozpráva, tak sa vám upreto pozerá do očí. Zistíte, že mu na vás skutočne záleží," opisoval Lambertov bývalý zverenec z Milwaukee Blake Geoffrion. "Stará sa, ako sa má vaša rodina. Ako sa práve máte. Pritom to nerobí preto, že sa to očakáva. Je to od neho úprimné."
Trotz sa rozlúčil, pretože tím podľa generálneho manažéra Loua Lamoriella potreboval nový hlas. Je ním Lambert. A ešte sa len ukáže, či tento hlas bude mať podobu nahnevaného revu, alebo pokojnej empatie.
John Tortorella (Philadelphia Flyers)
Toto je ďalší Tortorellov veľký návrat. Drak s šesťdesiatimi štyrmi rokmi na krku vyzerá, akoby do roku 2022 spadol z úplne inej doby, napríklad z westernu. NHL však zjavne stále potrebuje aj mužov, ktorých slovník nie je vyslovene uhladený. Hráči Flyers aj ich fanúšikovia sa teda majú na čo tešiť.
Tortorella pochopiteľne nie je len temperamentný, inak by v roku 2004 nezískal s Tampou Stanley Cup. V ďalších kluboch sa mu podarilo dotiahnuť New York Rangers do konferenčného finále (2012) a s Columbusom hrať play off štyri roky za sebou. V základnej časti má za opaskom 1383 zápasov, čo je samo osebe úctyhodná porcia.
Viac o téme [Novým trénerom Flyers je Tortorella]
Naposledy bol televíznym expertom, ale kontakt s dianím určite nestratil. Do svojej jubilejnej dvadsiatej sezóny vstúpi s jasnou víziou: Flyers pomôže dostať nahor drina a zase len drina.
"Kemp bude náročný. Pripúšťam, že hráčom bude asi chvíľu trvať, kým ich o svojich predstavách presvedčím," vyhlásil.
Na svoj vek podpísal smelý kontrakt na štyri roky. Ak však malátnu Philadelphiu niekto pomôže prebudiť, tak je to práve tento ľadový čert. Vo svojej košatej kariére už dokázal prebrať nejednu bonvivánsku primadonu. Ak má vedenie Flyers pocit, že treba kádrom zatriasť a vyviesť ho z bohorovnosti, tak našli toho pravého.
Bruce Cassidy (Vegas Golden Knights)

Ďalší, kto neostal dlho bez práce. Vzťah z Bostonom, v reči červenej knižnice, po šiestich rokoch trochu vyprchal. Vo výsledku môže byť aj pre Cassidyho dobré, že do teraz skúsi pre zmenu inde. Vo veku päťdesiatsedem rokov určite nie je príliš starý na to, aby sa nemohol učiť nové veci. A je známa vec, že Vegas dokáže človeka nakopnúť.
Fanúšikov si získal rýchlo. Stačilo povedať, že Golden Knights majú dosť dobrý tím na to, aby mohli zaútočiť na Stanley Cup. A novinári si pochvaľovali, koľko energie z neho na prvých tlačovkách vyžarovalo. Cassidy je vnímaný ako symbol novej nádeje. Samozrejme, veď si zo svojej doterajšej kariéry nesie slušnú úspešnosť 63,5 percenta víťazných zápasov. Golden Knights teda má čo ponúknuť.
"Bruce stelesňuje veľa vecí, ktoré sme hľadali," priznal vegaský generálny manažér Kelly McCrimmon. "V minulosti sa mu veľmi darilo. Úspešnosť tímu môžete merať akýmkoľvek spôsobom a vždy bol v absolútnej špičke."
"Chcem svoje meno dostať na Stanley Cup," priznal sa muž, ktorý Bruins dotiahol najďalej do finále v roku 2019.
Rick Bowness (Winnipeg Jets)
Ako vyjadriť, ako akom výnimočnom veteránovi sa rozprávame? Napríklad tak, že je posledným aktívnym koučom v NHL, ktorý v tejto súťaži trénoval ešte v 80. rokoch. Má šesťdesiatsedem a v priebehu rokov viedol tímy Bostonu, Ottawa Senators, Islanders, Phoenix Coyotes, Vancouver Canucks, Tampy, Dallas Stars a Winnipeg Jets. Pozor, nielen tých dnešných, ale aj pôvodných - do funkcie ich hlavného trénera bol prvýkrát vymenovaný vo februári 1989.
Neberie si servítky a už ako súčasť trénerského tímu bol v 80. rokoch potrestaný trojzápasovou suspendáciou za ranu Timovi Hunterovi z Calgary Flames v hromadnej bitke. Lenže márna sláva - teraz je už z Bownessa starší pán, ktorý sa prezentuje úplne inými spôsobmi. Predovšetkým však vždy dokonale ovládal svoje remeslo, inak by pred dvomi rokmi nepriviedol Dallas do finále Stanley Cupu.
Vo Winnipegu podpísal zmluvu na dva roky. A vôbec sa nezdal byť urazený, že bol až voľbou číslo dva - prvý adept Barry Trotz sa totiž rozhodol ponuku z rodinných dôvodov odmietnuť.
"Ak by som sedel v kresle generálneho manažéra klubu, tak by som tiež išiel najskôr po Trotzym," s úsmevom povedal Bowness. "Takže to úplne chápem."
Medzi kandidátov na Bownessov súčasný post údajne patrili aj Tortorella a Cassidy, ale vedenie Jets sa však nakoniec rozhodlo pre niekdajšie ľavé krídlo, ktoré má v meste v Manitobe bohatú minulosť. Pred ponukou z Winnipegu Bowness odmietol tri iné. Táto sa však v jeho očiach odmietnuť skrátka nedala.
Viac o téme [Bowness je novým trénerom Winnipegu]