Hneď po svojom zvolení bol konfrontovaný s tvrdou realitou, ale Tardifovi sa podarilo udržať medzinárodný hokej v chode po pandémii koronavírusu. Po svojom nástupe mal za úlohu obnoviť súťaže a vrátiť kalendár do normálu, čo sa podarilo bez väčšiny kolapsov.
Ešte významnejším úspechom je však návrat hráčov NHL na olympijské hry. Tardif bol jedným z hlavných architektov dohody medzi NHL, Hráčskou asociáciou a olympijským hnutím.
"Obrovský deň pre medzinárodný hokej a fanúšikov na celom svete. Priviesť najlepších hráčov sveta späť na olympijské hry je pre náš šport veľký krok vpred," vyhlásil a jasne tak pomenoval svoj dlhodobý cieľ – vrátiť hokeju na olympiáde status absolútneho vrcholu.
"Trvalo nám dva roky rokovaní, kým sme dostali hráčov NHL späť na olympiádu. Všetka tvrdá práca však stála za to a podarilo sa to vyriešiť, čo je úžasné," povedal Tardif.
Kombinácia trpezlivosti a diplomacie patrí medzi jeho najväčšie silné stránky. Dokázal nájsť kompromis medzi záujmami NHL aj medzinárodnej federácie, čo sa v predchádzajúcich rokoch veľmi nedarilo.
Podľa neho sa hokej musí ešte viac globalizovať. Podporoval rozvoh v menej tradičných krajinách a nové formáty (hra troch proti trom), ktoré by mali prilákať mladšie generácie. Zároveň sa snažil o zdieľanie know-how medzi trénermi a federáciami.
Už vo Francúzsku Tardif zaviedol platový strop, aby zabránil bankrotom klubov, modernizoval ligu a pomohol vybudovať národné tréningové centrum Aren’Ice. Na medzinárodnej úrovni preto kládol dôraz aj na finančnú stabilitu a dôslednú infraštruktúru.
Ako každý šéf však bol terčom kritiky, časť hokejového hnutia mu vytýkala prílišnú opatrnosť. Dával prednosť evolúcii pred revolúciou.
Bol mu vyčítaný aj nie úplne jasný postoj v otázke Ruska a Bieloruska, ktoré boli kvôli ruskej invázii na Ukrajinu vyradené z medzinárodných turnajov. Tardif sa snažil balancovať medzi športovou neutralitou a medzinárodnou politikou, čo je dlhodobo nevďačná úloha.
Ak však jeho pôsobenie naozaj niečo definuje, tak je to dôraz na turnaje najlepších proti najlepším. Návrat hráčov NHL na Zimnú olympiádu Miláno-Cortina 2026 nevnímal ako jednorázovú udalosť, ale ako nový štandard.
"Ak to zvládneme tento rok aj v roku 2030 vo francúzskych Alpách, tak by som bol prekvapený, keby sme ešte niekedy organizovali olympijský turnaj bez NHL."
Tardifov nástupca má byť zvolený počas májových majstrovstiev sveta vo Švajčiarsku a v Zürichu sa bude zároveň konať dvojdňový kongres IIHF.
Medzi potenciálnymi kandidátmi sa teraz často spomínajú ľudia z vedenia federácie a národných zväzov. Jedným z logických nástupcov by mohol byť aj bývalý český brankár a ostrieľaný funkcionár Petr Bříza (61 rokov), ktorý sa o prezidentský post uchádzal už pred piatimi rokmi. Nakoniec sa stal senior viceprezidentom, čo je druhý najvyšší post v štruktúre IIHF.
Do úvahy priichádzajú aj zástupcovia silných hokejových krajín - z Kanady, USA alebo Škandinávie - ktorí majú skúsenosti s riadením veľkých štruktúr. V hre môže byť aj Reindl, ktorý proti Tardifovi kandidoval už v roku 2021 a v konečnom hlasovaní prehral 39 proti 67 hlasom. Dlhodobo však bývalý nemecký reprezentant rovnako ako Bříza patrí medzi vplyvné postavy európskeho hokeja.
Nový prezident bude v každom prípade preberať IIHF v období, keď je považovaná za silnú a stabilnú vďaka opätovnému nadviazaniu úzkej spolupráce s NHL. Bude musieť riešiť hlavne náročnú otázku návratu Rusov a Bielorusov a s tým spojený tlak národných federácií.
