Hymna je čas nabudenia aj nervozity

Redakcia NHL.com/sk v lete vyspovedala veľa hokejistov NHL a získala ich pohľad na rôznorodé témy. V tejto časti nášho malého seriálu sa venujeme tomu, čo hokejistom prebieha hlavou tesne pred začiatkom zápasu. Vo chvíli, keď nad ľadom znie hymna.
Do prvého hvizdu chýba už len chvíľa. Hokejista by tie drahocenné sekundy najradšej využil na poslednú prípravu: poriadne rozohriať svaly, pretiahnuť sa, niekoľkokrát obkrúžiť tretinu, dostať sa do tempa. Lenže predzápasový rituál v NHL hovorí niečo iné: poslušne sa zoradiť na červenej, so všetkou dôstojnosťou a pokojne si vypočuť kanadskú či americkú hymnu, prípadne aj obe.

Na niekom je počas tých pulzujúcich minút vidieť maximálne sústredenie, iný je ako tlakový hrniec tesne pred explóziou - maximálne nabudený na ľadovú bitku trpí, keď má poslušne stáť na mieste.
"Ja mám počas hymny v hlave len jedno: Aby som do zápasu vstúpil čo najlepšie," opisoval forvard Tomáš Hertl zo San Jose Sharks. "Človek musí dať všetko už do prvého striedania, pretože keby som začal hrať pomalšie, veľmi ťažko by som sa do toho v priebehu hry zase dostával. Preto to všetko smeruje k tomu, keď naskočím do zápasu. Nič iné ma v tej chvíli nezaujíma. Len zapojiť sa do hry a podľa možnosti hneď dať gól."
Viac o téme: [Prečo úvod sezóny sprevádza nadšenie aj nervozita]
Je to naozaj unikátny okamih. Ak sa hymna hrá pred medzinárodným zápasom, jej tóny podfarbené národnými farbami dokážu hráča nabudiť. Ale až na výnimky, ako by bolo napríklad ťaženie kanadského tímu do play off, ide v prípade NHL o niečo úplne iné. Mužstvá sú predsa tvorené hokejistami z celého sveta. A tak je tento akt skôr spoločenský ako burcujúci.
Akt, ktorý predlžuje ten zvláštny medzičas, šponuje vaše nervy.
"V tej chvíli sledujete oboje: Nabudenie aj nervozitu," pripustil útočník Tobias Rieder z Edmonton Oilers. "Malé nervy nemôžu ublížiť, ak sa vám to úplne nezvrhne. Každý to má asi trochu inak, ale mne počas hymny v hlave prebieha, či som naozaj dostatočne pripravený."
To isté hovorí Andre Burakovsky, aj keď trochu expresívnejšími slovami.
"Ide o to, že tam stojíte a čakáte, až vás pustia do vojny," vysvetľovalo ľavé krídlo tímu Washington Capitals. "V každom prípade je to vždy tak, že sa neviete dočkať, až to konečne vypukne."
Hymny sa v NHL hrajú od roku 1946, keď sa stali symbolom vyjadrenia rešpektu hokejovej rodiny voči hráčom, ktorí sa vracali z bojísk druhej svetovej vojny. Po pol storočí v súťaži patrí v základnej časti aj k duelom v play off. Niekedy sa púšťajú zo záznamu, inokedy sú spievané naživo.
To druhé môže priniesť nečakané problémy, ako keď countryová kapela Lady Antabellum tento rok pred piatym zápasom série medzi Nashville Predators a Winnipeg Jets hymnu pokazila.

Inokedy v jej prevedení nemusí byť žiadny problém, ale aj tak nastane škandál. Kanadské publikum takto v roku 2003 pred stretnutím medzi tímami Montreal Canadiens a New York Islanders začalo do americkej hymny bučať. Dôvod? Washington krátko predtým začal vojenskú akciu v Iraku.
Hymna je nepochybne ideálny prostriedok na vyjadrenie politického gesta. V roku 2017 to využil aj útočník J. T. Brown, jeden z približne tridsiatich hráčov NHL tmavej pleti, ktorý vtedy pôsobil v mužstve Tampa Bay Lightning. Počas hymny na protest proti policajnej brutalite a zaobchádzaniu s menšinami zdvihol ruku so zovretou päsťou.
"Existuje veľa udalostí, pri ktorých môžete ukázať svoj názor na politické alebo na spoločenské dianie. Ale nemyslím si, že fanúšikovia chodia na zápasy s tým, že tam očakávajú niečo také," povedal vtedy šéf NHL Gary Bettman. "Chvíle pred zápasom slúžia na to, aby sa hráči dokázali naplno skoncentrovať na zápas. Myslím, že o to ide aj fanúšikom."
Bolo veľmi dojímavé, keď fanúšikovia Pittsburgh Penguins začali solidárne spievať kanadskú hymnu po streľbe v ottawskom parlamente. Alebo keď sa zbor priaznivcov Boston Bruins pustil do piesne o hviezdami posiatej zástave po teroristickom útoku na tamojší maratón.
Určitá mystickosť a neskutočná sila však môže byť súčasťou predzápasovej hymny aj v časoch mieru, keď nie sú potrebné žiadne politické demonštrácie a proklamácie. Ale aj vtedy má moc dojať.
"Keď sa u nás spieva pred zápasom, je to niečo neskutočné," opisoval útočník David Kämpf z Chicago Blackhawks svoje dojmy z premiérovej sezóny v NHL. "V aréne spievajú hymnu úplne všetci, je to obrovský zážitok. Chvíľu vám trvá, kým si na to zvyknete."
Na Slovensku ani v Česku sa hymny pred všednými duelmi základnej časti nehrajú (okrem zápasov Slovana Bratislava, ktorý pôsobí v Kontinentálnej hokejovej lige). Stredoeurópanovi tak tento zvyk môže pripadať ako znak prehnaného vlastenectva dvoch zámorských národov. Lenže vo výsledku ide o naozaj fascinujúci a zažitý rituál, ktorého atmosféra nováčika úplne pohltí.
Môžete sa nakoniec spýtať Michala Kempného a Davida Ritticha.
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
Keď pred Kempného premiérovom zápase NHL hrali kanadskú a americkú hymnu, inak dosť skúseného reprezentačného obrancu to úplne vzalo. V hlave sa mu premietla celá kariéra. A rovnako vykoľajený bol aj brankár Rittich z Calgary Flames.
"Prvýkrát som si za Flames zachytal v predsezónnej príprave, v tejto súvislosti si dobre pamätám duel proti Winnipeg Jets. Keď trištvrte haly začalo spievať, len mi napadlo: Čo sa to tu deje?" priznal Rittich. "Už len z toho som bol nervózny."
Samozrejme, hymny pred zápasom dokážu aj toto. Aj keď sa to oveľa viac týka zelenáčov, ktorí len nedávno naskočili do NHL.
"Mňa nervozita pri hymnách netrápila nikdy. Ani pred finále Stanley Cupu," tvrdil Tomáš Hertl. "Prečo by mala? Som predsa úplne šťastný človek. Hrám v najlepšej hokejovej lige sveta. Baví ma každá sekunda, ktorú strávim na ľade. Aj tá, keď sa hrajú hymny."