Olympijské legendy: Marián Gáborík

Každú sobotu až do začiatku Hier v Pekingu 2022 prinášame spomínanie na kľúčové okamihy a veľké osobnosti zimných olympiád. Pokračujeme seriálom legiend. Za štvrtú najväčšiu sme vybrali Mariána Gáboríka.

V reprezentácii získal bronz na svetových šampionátoch osemnásťročných aj dvadsaťročných, ale medzi seniormi sa medaily nedočkal. Na majstrovstvách sveta skončil najvyššie na štvrtom mieste v Prahe. Rovnako nepopulárna priečka bola jeho maximom aj na olympijských hrách, ale za úplne iných okolností.
Hoci to hráči tesne po turnaji vnímali úplne naopak, vo Vancouveri v roku 2010 slovenská reprezentácia dosiahla najväčší olympijský úspech. Gáboríkovo meno k nemu neoddeliteľne patrí. Do poslednej chvíle sa pritom nevedelo, či vtedajší útočník New York Rangers v Kanade vôbec nestúpi.

Slovenský kanonier sa tesne pred olympiádou dosť nepríjemne zranil, keď mu spoluhráčova korčuľa prerazila sval. Situáciu skomplikoval zápal a zvýšená teplota, takže Gáborík počas celého turnaja musel brať lieky. Napriek tomu odohral všetkých sedem duelov a nazbieral v nich päť bodov za štyri góly a asistenciu.
Základná skupina sa pre Slovensko začala prehrou s Českom, ale potom už nasledoval veľký triumf nad Ruskom i vtedy 'povinné' víťazstvá nad Lotyšskom a Nórskom. Vo štvrťfinále proti Švédsku Gáborík nastúpil proti svojmu vtedajšiemu kolegovi z Rangers, brankárovi Henrikovi Lundqvistovi, ktorého ako prvý v zápase aj prekonal.
Položil tak základ senzačnej výhry 4:3, ktorá poslala Slovákovi do bojov o medaily. Semifinále proti Kanade už podľa očakávania nevyšlo, takže nasledoval boj o bronz proti Fínsku. Aj v ňom sa kanonier z Trenčína presadil a prispel k náskoku 3:1, ktorý však Fínsko v tretej tretine vymazalo a na poslednú chvíľu Gáboríkovu partiu obralo o bronzové medaily.

Motív vtedajších spoluhráčov z Rangers pokračoval aj v poslednom dueli na olympiáde - krídelníkov kolega Olli Jokinen strelil dva góly zo spomínaných troch, kvôli ktorým Slováci skončili bez medaily. Bilancia päť bodov (4+1) v siedmich zápasoch pre Gáboríka určite nebola dostatočná náplasť.
Podobne slávny výkon predviedla slovenská reprezentácia aj o štyri roky skôr v Turíne, kde sa prvýkrát predstavila v hlavnej časti turnaja s kompletným zložením hviezd z NHL. Gáborík si práve na severe Talianska odkrútil svoju premiéru pod piatimi kruhmi.
A svoju olympijskú kariéru odštartoval priam ukážkovo.
Čerstvo dvadsaťštyriročný kanonier vtedy rozhodol hneď prvý zápas v skupine, keď v závere zápasu proti Rusku strelil dva krásne góly v priebehu posledných troch minút a Slovensko vďaka nemu uspelo 5:3. Rusi mali zostave mená ako Alex Ovečkin, Iľja Kovaľčuk či Pavel Dacjuk, ale hrdinom večera sa stal jednoznačne Gáborík.

"Úspešný vstup do turnaja vždy poteší. Góly som vyťažil zo svojej rýchlosti. Myslím si, že sme v tretej tretine predviedli vynikajúci výkon. Treba povedať, že každý nechal na ľade všetko. Ešte si len zvykáme na veľké klzisko, takisto nie sme ešte všetci aklimatizovaní," tvrdil po zápase slovenský strelec.
Podobne ako vo Vancouveri pritom Gáboríka trápili zdravotné problémy.
"Ešte deň pred zápasom to s ním vôbec nevyzeralo dobre, ale výbornú prácu odviedol tímový lekár a Marián mohol ukázať, čo dokáže," netajil nadšenie tréner František Hossa.
Slováci sa vďaka záveru zápasu v Gáboríkovej réžii odrazili k skvelým výkonom. Po Rusku zdolali aj ďalšieho favorita z USA či neskorších víťazov zo Švédska. Napriek bezchybnej jazde v skupine narazili už vo štvrťfinále, v ktorom ich po prehre 1:3 poslalo domov Česko. Nepomohol ani ďalší gól vtedajšej hviezdy Minnesota Wild.
Exkluzívny obsah a všetko podstatné o NHL: sledujte náš [Facebook a Twitter!]
Gáborík zakončil turnaj so siedmimi bodmi (tri góly, štyri asistencie) zo šiestich duelov. Z tímu bol lepší len jeho spoluhráč z elitného útoku Marián Hossa, ktorý zvládol spolu desať bodov a stal sa druhým najproduktívnejším mužom turnaja.
Aktuálne tridsaťdeväťročný útočník, ktorý pred niekoľkými dňami definitívne uzavrel kariéru, teda stihol dva olympijské turnaje. Tie suverénne najúspešnejšie v doterajšej histórii samostatnosti.
Ktovie, či by boli také úspešné aj v prípade, že by na nich Gáborík kvôli zdravotným problémom nakoniec nenastúpil.