GORDIE HOWEPrvý gól: 16. októbra 1946800. gól: 29. februára 1980
V New York Times vtedy vyšiel uprostred športovej stránky malý článok cez dva stĺpčeky, ktorý informoval o jedinečnom gólovom jubileu vtedy päťdesiatjedenročného hokejového veterána. Osemnásť zápasov potom Howe v drese Hartford Whalers gólovo absentoval, aby v tom záverečnom proti Detroit Red Wings pridal svoj definitívne posledný zárez s poradovým číslom 801.
Je takmer neuveriteľné, že medzi jeho premiérovým a posledným gólom v NHL ubehlo viac ako 33 rokov. Howe sa presadil už v debute za Detroit proti Toronto Maple Leafs na jeseň 1946. A svoje umenie rozprestrel do piatich dekád... Jeho kariéra pritom mohla byť ukončená veľmi rýchlo, pretože v marci 1950 utrpel fraktúru lebky a niekoľko rokov bol v kritickom stave. O mesiac neskôr však už stál na ľade a s Red Wings získal svoj prvý Stanley Cup.
Howe väčšinou nie je spomínaný medzi najnadanejšími strelcami v histórii ligy, napriek tomu bol až v piatich sezónach jej najlepším kanonierom. Na začiatku 50. rokov dokonca kraľoval trikrát v rade: 1950-51 (43 gólov), 1951-52 (47) a 1952-53 (49). Ďalšie dva primáty pridal v ročníkoch 1956-57 (44) a 1962-63 (38). Howe sa po sezóne 1970-71 s NHL rozlúčil, ale predtým zaznamenal spolu 22 sezón v rade, v ktorých strelil minimálne 23 gólov.
"Môjho otca som vždy staval na piedestál, ale až ako jeho spoluhráč som pochopil, aký je skvelý. Dokázal dominovať absolútne ojedinelým spôsobom," spomínal Mark Howe.
Ani po päťdesiatke so šedivými vlasmi nebol jeho otec v NHL len do počtu. V Hartforde bol šiesty najproduktívnejší útočník a najviac bodujúcim pravým krídlom sezóny (15+26).
Už bude navždy len predmetom špekulácií, do akých výšin mohol Howe vystúpiť, keby pred návratom do NHL v roku 1979 nestrávil tri roky na odpočinku a šesť sezón vo WHA.