Gaudreau zabral. A Calgary žije

Zatiaľ to teda bola velikánska bieda. Štvrtkový zápas proti Buffalo Sabres však fanúšikom Calgary Flames naznačil, že by mohlo byť lepšie. Oveľa lepšie.

Ich milovaný tím vyhral 4:3, ale hlavné je, že k tomu konečne prispeli aj hviezdy, ktoré sa dlhodobo trápili.
Vrchné eso Johnny Gaudreau ukončilo desaťzápasovú sériu bez streleného gólu. Tobias Rieder čakal na zásah ešte o dva duely dlhšie a ďalší ostro sledovaný muž Milan Lucic sa presadil prvýkrát v sezóne.
Takže otázka je jasná: Je toto po týždňoch trápenia ten zúfalo očakávaný obrat?

"Vybrali sme sa správnym smerom. Na našej aktuálnej hre môžeme stavať," uviedol po zápase tridsaťjedenročný forvard Lucic.
Ale zatiaľ je to len malý záblesk. Calgary predsa malo byť v tomto období niekde úplne inde.
Minulú základnú časť skončilo so 107 bodmi ako hegemón Západnej konferencie, ale v tejto strieda úspešné výsledky s nevýraznými. Nedávno ho ničila šesťzápasová séria bez víťazstva a postupne spadlo z postupových miest.
Trápenie mužstva sa najviac prejavovalo v ofenzíve. Hráči Flames od začiatku októbra strelili len 77 gólov a v tejto štatistike im patrí až 27. miesto z celej NHL.
Po odstúpení trénera Billa Petersa sa však niečo predsa len zlomilo. Calgary pod vedením doterajšieho asistenta Geoffa Warda postupne porazilo Sabres 3:2 po predĺžení, Ottawa Senators 3:1 a následne znova Buffalo. To už vyzerá nádejne!
"Stále ešte nepredvádzame sto percent svojich možností, ale pomaly pridávame," všimol si útočník Derek Ryan. "Postupne sa do toho zase dostávame. Dúfam, že sa v aktuálnom tempe udržíme a pred Vianocami si vybojujeme trochu lepšiu pozíciu."
Viac o téme: [Peters rezignoval na post trénera Calgary]
Optimizmu prihráva solídna forma niekoľkých výrazných jednotlivcov. Napríklad Sean Monahan v štyroch posledných dueloch nazbieral dva góly a tri asistencie. Rovnako dlho boduje aj jeho spoluhráč Matthew Tkachuk (1+4).
Ešte výraznejším impulzom však môže byť prebudenie už spomínaného Gaudreaua.
Johnny Hockey v minulej sezóne zaznamenal úctyhodných 99 bodov a podobné kúsky sa od neho čakali aj tentoraz. Lenže zatiaľ má takýchto zápisov len dvadsaťdva. A najmä - pred štvrtkom platilo, že na gól čaká od 7. novembra, keď skóroval proti New Jersey Devils.
"Tento rok mi to tam veľmi nepadá," priznal dvadsaťšesťročný drobec, pre ktorého bol gól proti Sabres ešte len šiesty v sezóne. "Takže mám obrovskú radosť, že sa to proti Buffalu podarilo. Dúfam, že sa to teraz otočí."
Podobné želanie má určite aj Lucic. Dôrazný tvrďas prišiel do mužstva v júni vďaka trejdu s Edmonton Oilers, kam zaňho putoval James Neal. Chlap so srbskými koreňmi síce nikdy nebol vyslovený lámač gólových štatistík, ale takýto chabý prísun (1+4) je málo aj naňho.
"Dať prvý gól mi určite trvalo dlhšie ako som predpokladal ja aj mnohí ďalší," povedal. "Ale chlapci ma celý čas podporovali, nikdy mi nič nevyčítali. V každom prípade je fajn, že som už svoju nepríjemnú sériu konečne prekonal."

Rovnako ako jeho spoluhráči aj Lucic verí, že sa s mužstvom dostali do fázy, na ktorú sa raz bude spomínať a o ktorej sa bude hovoriť: Pamätáte si, ako to vtedy pred Vianocami otočili?
Ak to tak bude, bude to veľká zásluha jedného dlho prehliadaného muža. Nový tréner Ward bol ešte nedávno učiteľ na základnej škole a ani po jeho vymenovaní sa nečakali zázraky. V kabíne vyzdobenej plápolajúcimi céčkami sa však okamžite pustil do revolúcie, ktoré podľa všetkého prináša výsledky.
"Nejde len o to oživiť hviezdy ako Johnny, do štatistík musia prispievať všetci," vysvetľoval svoj postoj. "Musíme hrať dôraznejšie a dávať do toho viac energie."
Z tých niekoľkých zápasov je jasné, že sa nebojí poriadne zasiahnuť do zostavy. Pokojne rozbil dve elitné a inokedy nespochybniteľné formácie. Mikaela Bäcklunda posunul k Monahanovi a urobil z neho krídlo. Gaudreaua zase pridal k Lucicovi a Ryanovi.

Aj keď to možno bolo len chvíľkové riešenie, v každom prípade zabralo.
"Nech sa Ward rozhodne akokoľvek, sme s ním na jednej lodi," uisťoval Gaudreau.
Ak sa bude naďalej vyhrávať, ani nemá dôvod hovoriť niečo iné.