Keď má striebro cenu zlata alebo medaily pre Demitru

Počas pozastavenej sezóny 2019-20 nastal čas na rozličné historické témy. V tomto seriáli s názvom 'Hokejový objektív' sa vraciame k významným medzinárodným akciám za účasti hokejistov NHL. Vrátime sa v čase a v zozname zaujímavostí pokračujeme ďalšou dôležitou akciou v histórii slovenského hokeja - majstrovstvami sveta 2012 IIHF vo Švédsku a vo Fínsku.

Od posledného veľkého úspechu slovenskej reprezentácie vtedy ubehlo už takmer deväť rokov. Bronzové medaily z Fínska 2003 dávno zapadli prachom a celé Slovensko nedočkavo čakalo na ďalší cenný kov.
Svetový šampionát IIHF sa v roku 2012 vrátil do Fínska, ktoré si rozdelilo organizáciu majstrovstiev so Švédskom. Reprezentácia však pred začiatkom určite nepatrila medzi favoritov. Ako zvyčajne. V tipoch na zisk medailí sa opäť objavovali úplne iné krajiny a Slováci mohli znova len prekvapiť.
V ten rok však hráči cestovali na majstrovstvá v úplne inom rozpoložení. Nielen hokejový svet bol ešte stále v šoku z leteckej havárie, pri ktorej v septembri 2011 zahynuli všetci hráči i realizačný tím mužstva Kontinentálnej hokejovej ligy Lokomotiv Jaroslavľ. Medzi obeťami bol aj Pavol Demitra.
*** ***Viac o téme: [IIHF organizuje šampionát fanúšikov v hre NHL 20]
Osem mesiacov po tragédii sa slovenskí hokejisti netajili tým, že budú bojovať aj za Demitru, ktorý bol kapitánom reprezentácie na domácom šampionáte 2011.
Mužstvo vedené českým trénerom Vladimírom Vůjtkom teda necestovalo na šampionát s veľkými ambíciami. Reprezentáciu síce posilnili hráči NHL ako Zdeno Chara, Andrej Sekera, Tomas Tatar a Tomáš Kopecký, ale v porovnaní so súpermi v mužstve neboli až také zvučné mená.
V tíme sa tak objavili aj mladí hráči ako napríklad Libor Hudáček, ktorý sa počas šampionátu priznal, že proti hráčom ako Ovečkin, Malkin či Daciuk zatiaľ hral len na playstation. Aj preto malo striebro vybojované v Helsinkách cenu zlata.
Po dvoch úvodných prehrách s Kanadou a Fínskom sa v zápase proti Spojeným štátom tréneri rozhodli uprednostniť v bránke Jána Laca, ktorý už potom do konca šampionátu nepustil k slovu Petra Hamerlíka. Laco svojimi výkonmi v bránke Slovenska privádzal súperov do zúfalstva a rodák z Liptovského Mikuláša bol právom vyhlásený za najlepšieho brankára šampionátu.

Turnaj sa hral prvýkrát novým formátom, keď z dvoch osemčlenných základných skupín postúpili štyria najlepší priamo do štvrťfinále. Slovensko nemalo istý postup až do posledného zápasu proti Francúzsku. Víťazstvo 5:4 zabezpečilo postup do štvrťfinále, kde Slovensko narazilo na Kanadu nabitú hviezdami NHL.
Mužstvo zložené zo skúsených lídrov, ako Chára, Kopecký, Michal Handzuš, Miroslav Šatan či mladými nádejami, ako Hudáček, Mário Bližňák a Juraj Mikúš si začalo veriť. Cítilo, že v bránke má veľkú oporu.
Brankár Laco, ktorý odohral životný turnaj, vytvoril pre mužstvo potrebnú oporu a aj hráči v poli sa na tomto turnaji prekonávali. Od tretieho zápasu v skupine Slovensko neprehralo sedem zápasov za sebou a postupne porazilo USA, Kazachstan, Bielorusko, Švajčiarsko, Francúzsko, vo štvrťfinále Kanadu a v semifinále Česko. Nad sily Vůjtkovho mužstva bolo až vo finále Rusko pod vedením Ovečkina.
Po víťaznom ťažení hokejistov sa postupne dostávalo do varu celé Slovensko. Štvrťfinále Slovensko-Kanada sa hralo na poludnie, ale v krajine pod Tatrami sa ten deň v školách neučilo. Aj v práci sledoval strhujúci zápas každý, kto mohol. Slovensko dosiahlo prvé dva góly, ale Kanada dokázala tromi zásahmi vývoj zápasu otočiť, aby sedem minút pred koncom vyrovnal Milan Bartovič.
Schyľovalo sa k dramatickému záveru, keď necelé tri minúty pred odpískaním zápasu Michal Sersen čisto telom zastavil pri mantineli Evandera Kanea. Kapitán Kanady Ryan Getzlaf v reakcii kolenom zasiahol Juraja Mikúša. Pre slovenského útočníka zápas skončil a kanadský kapitán bol vylúčený na päť minút a do konca zápasu. Slováci využili presilovku po štyroch sekundách, keď Sekerovu strelu od modrej tečoval pred brankárom Handzuš. Slováci nečakane vyradili Kanadu a v semifinále ich čakali rivali z Česka.
Česi si po štvrťfinálovom víťazstve nad domácim Švédskom na Slovákov verili, aj keď sa na semifinále museli sťahovať zo Štokholmu do Helsínk. Do vedenia išli Slováci vďaka Šatanovej pohotovej strele z uhla, ale Česi vyrovnali vďaka Michaelovi Frolíkovi.
V tretej tretine stále za nerozhodného stavu hralo české mužstvo presilovku, ale Handzuš zachytil prihrávku Tomáša Plekanca, vysunul do brejku Šatana, ktorý skóroval krásnym blafákom do bekhendu. Mladík Hudáček, ktorý hral na svojom prvom šampionáte, onedlho zvýšil na 3:1.
*** ***Viac o téme: [Majstrovstvá sveta sa kvôli koronavírusu rušia]
Slovensko tak tretíkrát v ére samostatnosti postúpilo do finále majstrovstiev sveta IIHF. V zápase o zlato išli do vedenia Slováci zásluhou Chárovej strely od modrej, ale potom už zborná nenechala nič na náhodu a s prehľadom získala titul po víťazstve 6:2. Kapitán Chára si prišiel striebornú trofej v drese Demitru s číslom 38 na hrudi a pri spomienke na bývalého spoluhráča ukazoval do neba.
"Som veľmi rád, že som mohol byť súčasťou tohto tímu, chcem sa chlapcom poďakovať. Striebro chcem venovať Paľkovi Demitrovi, ktorý tu s nami už nie je, ale bol v našich myšlienkach," povedal Chára. Pri preberaní strieborných medailí na sebe mali on aj Kopecký dresy s Demitrovým menom.

Po finále vládne väčšinou v mužstve porazených skleslá atmosféra. Slovensko bolo tentoraz výnimkou, pretože zisk striebornej medaily bol veľký úspech. "Po finálovom zápase sme boli trochu nesvoji. Nevedeli sme, či sa máme tešiť, alebo byť smutní, že sme prehrali. Rýchlo to však prešlo, pretože striebro pre tento tím je fantastické," povedal po zápase s Ruskom tréner Vůjtek.
Privítanie slovenských hokejistov v Bratislave pripomínalo príjazd majstrov sveta. Strieborní hokejisti prechádzali cez mesto v otvorenom autobuse a následne oslávili zisk medaily spoločne s fanúšikmi na bratislavskom Námestí Slovenského národného povstania. "Je skvelé, že hokej je fenomén, ktorý Slovákov spája," zneli slová Šatana, jedného z lídrov strieborného tímu.