Lepší, ako čakali. Vladař ohromil Flyers skvelou sezónou

Za sezónou sa zatiahla opona a nastal kľudový režim. Redakcia NHL.com/sk sa preto v júli pozrela na to, ako sa v zámorskej lige darilo vybraným hráčom. Tentoraz sa zameriame na Dana Vladařa z Philadelphia Flyers.

-------

Možno je to tým mestom, v ktorom sa splnili sny Rockymu aj zakladateľom Spojených štátov. 

Možno je to vekom, v ktorom dvadsaťosemročného Dana Vladařa už máločo vyvedie z miery. 

Možno je to tým, že práve v tíme Philadelphia Flyers dostal poriadnu šancu a vycítil jedinečnú dôveru.  

Dôvody jeho prerazenia môžu byť všelijaké. Faktom je, že keď bude brankár z Prahy raz spomínať na sezónu 2025-26, tak mu napadne: bol to rok, keď to vyšlo.

Minuloročný presun z Calgary Flames do Flyers sa spätne javí ako geniálna zmena. Niežeby v Alberte nezažil skvelé zápasy, ale jednotkou Flames mal byť Dustin Wolf. Vladař sa z dlhodobého hľadiska považoval skôr za spoľahlivý záskok. 

Chcel viac. Preto pred rokom ako voľný hráč podpísal s Philadelphiou dvojročný kontrakt na 6,7 milióna dolárov. 

A začala sa jazda. 

Vladař v základnej časti nastúpil do 52 duelov, mal priemer 2,42 a úspešnosť 90,6 percenta. Vybojoval si post nespochybniteľnej jednotky, klub po šiestich rokoch dotiahol do play off. Aj v ňom mal nakoniec slušné čísla: desať zápasov, priemer 2,18, úspešnosť 92,2 percenta.

Vďaka parádnej forme sa dočkal nielen potlesku od fanúšikov aj expertov, ale aj šiesteho miesta v hlasovaní o víťaza Vezina Trophy.

"Od chvíle, keď prišiel do Philadelphie, absolútne prekonal naše očakávania," priznal generálny manažér Danny Briere.

Klub svoju spokojnosť s Vladařom vyjadril aj inak ako slovami, s účastníkom milánskej olympiády v lete podpísal predĺženie zmluvy o ďalších päť rokov. Bez vysokého sympaťáka by to teraz nešlo, v kabíne vymaľovanej oranžovou farbou sa vypracoval na jednu z kľúčových osobností.

"Síce nemá na drese písmeno C ani A, ale mohol by mať. Z môjho pohľadu mu patrí," povedal tréner Rick Tocchet.

Vladař pritom na začiatku nemal nič isté. Flyers do jeho príchodu točili troch brankárov Samuela Erssona, Ivana Fedotova a Alekseja Kolosova, ale je pravda, že práve brankársky post nepatril k ich prednostiam - spomínaná trojica končila pri hre piatich na piatich s celkovou úspešnosťou len 89 percent. To bol najnižší údaj v celej súťaži od chvíle, keď sa táto štatistika od sezóny 2009-10 sleduje.

Český reprezentant si to vedel vypočítať. Hovoril si, že by práve vo 'Philly' mohol dostať poriadnu príležitosť. 

Navyše všetko konzultoval aj s krajanmi, ktorí na rovnakej adrese pôsobil už v minulosti. 

"Pýtal som sa Radka Gudasa, Kuba Voráčka, Petra Mrázka," opisoval v rozhovore pre isport.cz. "Všetci si Flyers pochvaľovali a hovorili, ako to tam funguje, že po zápase chodí manažér s majiteľom a prezidentom klubu do kabíny, každému podajú ruku. Bez ohľadu na to, či vyhrá, alebo prehrá, sa spolu naraňajkujeme. Je to niečo iné, ako som zažíval predtým. Mne to vyhovuje. Považujem sa za odchovanca Kladna, tam to bolo podobné. Taký rodinný klub. Myslím si, že všetci chlapci, ktorí tam sú, to vidia rovnako. Ide hlavne o to, čo nosíme na prsiach, nie na chrbte."

Rozhodol sa správne. Philadelphia je preňho zatiaľ najlepším obdobím kariéry. 

Sú to pritom len dva roky, odkedy riešil úplne iné veci. Po operácii pravého bedrového kĺbu mu bolo zle a dlhé maródenie mu bralo psychické sily. 

"Je zjavné, že sa cítim lepšie ako pred tromi alebo štyrmi rokmi. A je jasné, že to veľmi súvisí so zdravím," opisoval pred posledným play off. "NHL je zároveň naozaj ťažká súťaž, takže nič neberiem ako samozrejmosť a ďalej na sebe pracujem. Pretože ono to nie je len o výsledkoch - prichádzajú dobré aj zlé, ale viac ide o to, ako sa cítite ohľadne vašich výkonov a ohľadne celého procesu."

Za jeho formou nehľadajte len to, že sa v poslednom období vyhýba lekárskym ordináciam. K skoku hore mu pomohla aj drobná zmena brankárskeho štýlu. Pred poslednou sezónou si v spolupráci s klubovým trénerom brankárov Kimom Dillabaughom a svojím osobným trénerom Radkom Jirátkom snažil vštiepiť, aby pri hre dlhšie ostával na nohách. Efektívnejšie tým vraj využije svoju vysokú postavu.

"Keď som sledoval ostatných veľkých brankárov NHL, tak mi nepripadalo, že by som musel chytať tak agresívne," povedal Vladař. "Takže som pracoval na mnohých veciach. Na pohybu do strán, aby som vždy hlavne videl puk. Aby som sa mohol lepšie pohybovať. Aj som o niečo zosilnel."

Výsledok sme všetci videli. Vladař je po poslednom roku ďalej.

Navyše to nevyzerá, že by sa s tým chcel uspokojiť. 

Dobrá správa preňho aj pre tých, s ktorými pred niekoľkými týždňami podpísal veľkorysú zmluvu.