Tento príbeh sa pritom netočí len okolo samotného slávnostného večera, ale aj okolo inštitúcie, ktorá za ním stojí. Okolo Centrálneho skautingu NHL. Inštitúcie, ktorá má tento rok presne päťdesiat rokov.
Písala sa polovica 70 rokov a NHL riešila problém. Musela totiž súperiť o mladých hráčov s konkurenčnou WHA. Aby mala náskok, tak znížila vekovú hranicu adeptov z dvadsiatich na osemnásť rokov. Len to však nestačilo, takže radšej prišla ešte s ďalšou novinkou v podobe zriadenia kancelárie, ktorá prísun benjamínov z amerického a európkeho ľadu sústavne mapovala okrem iného aj s pomocou priebežných rebríčkov.
"Liga možnosť zaviesť niečo také riešila už roky pred tým, aby bola v porovnaní s WHA vo výhode," spomínal hokejový analytik Craig Button, ktorého otec Jack bol prvý šéf Centrálneho skautingu.
"Otec bol generálny manažér Pittsburgh Penguins, ale keď sa dostal do finančných problémov, tak ho nové vedenie vyhodilo. Myšlienku Centrálneho skautingu často presadzovali hlavne vtedajší šéf NHL Clarence Campbell aj Emile Francis, generálny manažér New York Rangers. Aj otec sa zúčastnil diskusii na túto tému. Keď bol voľný, tak vycítil, že majú na túto prácu perfektného človeka."
Nemýlil sa. Aj to pomohlo, že NHL svoj súboj s WHA čoskoro definitívne vyhrala.
Konkurenčná súťaž zanikla už v roku 1979, kvarteto ich klubov Edmonton Oilers, Hartford Whalers, Quebec Nordiques a Winnipeg Jets sa vzápätí presunulo do ligy, ktorú reprezentoval aj Button starší.
Odvtedy už rolby odhrnuli z ľadu množstvo snehu a z WHA sú len tri zaprášené písmená v hokejovom dejepise. Presunutí Oilers sa stali jedným zo symbolov 80. rokov, dávno po ére Waynea Gretzkyho a Jariho Kurriho na nich nadväzuje komando vedené Connorom McDavidom a Leonom Draisaitlom.
Kancelária Centrálneho skautingu sa stala miestom, ktoré je dôležité pre každého hokejového fanúšika.
Po päťdesiatich rokoch sa ju dá totiž vnímať ako spoľahlivý zdroj na odhadovanie, komu bude patriť draftový rok.
Ku každému sľubnému holobriadkovi majú tunajší odborníci dlhý zoznam poznámok týkajúcich sa hokejových schopní a ľudských kvalít. Podľa poctivo doplňovaného dokumentu sa potom zaraďuje do priebežne zverejnených rebríčkov.
Iste - raz sa na samotnom drafte potvrdí viac, inokedy menej. Vždy sú však fundovaným základom nielen pre fanúšikov, ale predovšetkým pre manažérov skladajúcich budúcnosť všetkých klubov NHL.
V tých rebríčkoch sa za päť dekád objavilo aj nespočetne veľa slovenských a českých hráčov. Okrem Hamrlíka, Štefana a Slafkovského sa supernádejné predpoklady potvrdili aj u ďalších hráčov odkojených Dunajom a Vltavou. Oplatí sa pripomenúť tých, ktorí sa nakoniec vo svojich ročníkoch pretlačili do Top 5 jednotlivých draftov.
