Cukrovka ma nezastaví. Conacher v AHL inšpiruje

Aj v sezóne 2023-24 vám každú sobotu prinášame rubriku Výlet na farmu, v ktorej sledujeme zaujímavé príbehy v nižších severoamerických súťažiach. Nie je to len samotná American Hockey League, ale aj kanadské juniorské súťaže, univerzitné ligy v USA či East Coast Hockey League. V tejto časti sme sa netradične pozreli na osud kanadského útočníka Coryho Conachera.

Bola to bežná otázka jedného z fanúšikov na sociálnych sieťach, ktorý chcel vedieť, čo si hráči Chicago Wolves zo sebou berú na zápasy vonku. Odpovede boli dosť predvídateľné: slúchadlá, knihy, vankúše, karty. A potom prišiel na rad Conacher. "Beriem si svoje diabetické potreby."

Život tridsaťštyriročného Kanaďana bol už od narodenia. Na svet prišiel s extrofiou močového mechúra, čo je vzácny prípad, keď sa mechúr nachádza mimo tela. Keď mal desať dní, tak absolvoval desaťhodinový chirurgický zákrok, pri ktorom mu rekonštruovali panvu, aby sa mu močový mechúr vrátil do tela.

Situácia bola taká vážna, že lekári jeho rodičom oznámili, že možno nikdy nebude poriadne chodiť. Okrem toho bola Conacherovi ako osemročnému diagnostikovaná cukrovka 1. typu. Napriek tomu si zahral aj 193 zápasov v NHL a nazbieral v nich 75 bodov. "Cukrovka mi predsa nezoberie to, čo mám tak rád," povedal hokejista Wolves.

Keď nehrá, tak má na boku často pripevnenú inzulínovú pumpu, ktorá mu reguluje hladinu glukózy v krvi. Na ľade však nemáte šancu zistiť, že by bol nejakým spôsobom handicapovaný.

Na ceste za uskutočnením hokejových snov boli jeho veľkou oporou rodičia Debbie a Dave, ktorí syna od ničoho neodrádzali, naopak.

"Vždy som mnou dobre vychádzali," prezradil Conacher v rozhovore s AHL.com. "Nechali ma robiť veci, ktoré robili všetky ostatné deti a som im za to veľmi vďačný."

Aj keď si stále musí regulovať hladinu cukru v krvi, niekedy aj počas zápasu, tak mu to nebráni v tom, aby bol užitočným hráčom tímu. Bývalý forvard Ottawa Senaors, Buffalo Sabres, New York Islanders a Tampa Bay Lightning sa rozhodol, že sa dokáže presadiť aj napriek vážnym zdravotným problémom a vyšlo mu to. Napriek tomu, že vyrástol len do výšky 173 centimetrov.

"Keď som mal dvanásť, tak som narazil na trénera, ktorému sa nepáčilo, že mám cukrovku," spomínal Conacher. "Nemyslel si, že budem mať energiu na to, aby som odohral celý zápas. A ja som sa niekoľko rokov trápil a nevedel, či budem schopný pokračovať na vysokej úrovni, ale trochu ma to nakoplo a pomohlo mi to dostať sa do NHL. Len preto, aby som tomu jednému konkrétnemu človeku dokázal, že sa mýlil." 

Aj keď sa neustále musí kontrolovať a pozorovať. Čo je vzhľadom na náročné cestovanie ešte ťažšie. 

"Diagnóza mi bola stanovená pred 26 rokmi, ale technológie v priebehu rokov všetko uľahčili. Hlavne pre nás športovcov," uznal Conacher. "Niektoré dni častejšie korčuľujete alebo hráte viac minút v zápase. Pumpa a glukomer mi pomáhajú zvládnuť to. Je zložitejšie, keď vám čísla nesedia a máte nízku hladinu cukru v krvi, pretože v tej chvíli začnete pozorovať väčšiu únavu. Ak sa počas dňa o seba nestaráte, tak sa to na vás môže podpísať." 

Prečo Conacher tieto dennodenné malé bitky s vlastným telom podstupuje? Ešte raz chce vyhrať Calder Cup, ktorý získal s Norfolkom v roku 2012. Ale aj prispieť k osvete a stať sa inšpiráciou pre ďalších hráčov. A v neposlednom rade je rád, že jeho päťročný syn Callum môže otca vidieť v profesionálnych zápasoch.  

"Mal som to šťastie, že som hneď prvú sezónu v Norfolku vyhral šampionát. S hráčmi, s ktorými som tam nastupoval, ma dodnes spája zvláštne puto," povedal Conacher. Vtedy bol s 80 bodmi najproduktívnejší hráč Admirals a jeho spoluhráčmi boli Richard Pánik, Radko Gudas či Ondřej Palát. To však bolo pred dlhými 12 rokmi.  

"Som v poslednej fáze kariéry a jediné, na čo myslím, je víťazstvo. Viem, že Wolves sú tým známi a verím, že to zase spoločne dosiahneme." Optimizmus bude potrebovať, pretože Chicago je aj napriek trom výhram v rade stále posledné v Centrálnej divízii AHL.

Conacher však počas sezóny využíva svoj vplyv aj na to, aby vzdelával a inšpiroval.

"Stretávam sa s deťmi a ich rodinami, ktoré s tým denne bojujú. Často im hovorím, že to pre nás športovcov môže byť ťažšie a musíme sa viac sústrediť na to, aby sme denne robili správne veci. Hovorím im však aj to, že beriete cvičenie a stravovanie vážne, tak to nie je choroba, ktorá by vás ovplyvnila."

Conacherovo odhodlanie má veľkú odozvu aj u spoluhráčov, trénerov a pracovníkov klubu.

"Mohol by skončiť, ale on chce ďalej hrať, pretože miluje hokej. Len ukazuje, že keď vás niečo brzdí, tak to ešte neznamená, že nemôžete robiť to, čo máte radi," vyhlásil generálny manažér Wolves Wendell Young.

Conachera však teraz povzbudzuje jeho najväčší fanúšik.

"Callum už je dosť starý na to, aby chodil na zápasy a videl, čím sa otec živí. Tento rok som ho k hokeju priviedol na našom tréningovom klzisku. Je rád na ľade a rád sleduje aj mňa, keď hrám. A ja si užívam, keď ho vidím v publiku."