Mišiak: Chcem byť hráčom, ktorý rozhoduje zápasy

Cesta do NHL nie je jednoduchá. Svoje o tom vie aj Martin Mišiak, ktorý v American Hockey League bojuje o šancu na budúce povýšenie do NHL.

Konkurencia v prvom tíme Chicago Blackhawks je skrátka ešte príliš veľká a slovenský útočník otvorene priznáva, že ani dobré výkony niekedy nestačia na to, aby dostal príležitosť. 

Dvadsaťjedenročného rodáka z Banskej Bystrice si Chicago vybralo v druhom kole draftu NHL 2023 z celkového 55. miesta. Po pôsobení v juniorskej Ontario Hockey League absolvoval premiérovú sezónu medzi profesionálmi a teraz sa pokúša vybojovať si stabilné miesto v zostave Rockfordu.

"Keď odohrám dobrý zápas a aj tak potom sedím, tak je to oveľa náročnejšie na hlavu," hovorí Mišiak v rozhovore pre NHL.com/sk.

Pred sezónou ste absolvovali kemp Blackhawks. Ako ste spokojný s tým, čo ste v ňom predviedli?
"Myslím si, že veľmi. Mal som výborný nováčikovský kemp, v ktorom som dal tri góly. Aj v prípravnom zápase som sa cítil veľmi dobre. Bol som dobre pripravený a myslím si, že som sa ukázal v dobrom svetle. Samozrejme, dostať sa do prvého tímu je veľmi ťažké. Nie je tam veľa voľných miest a niekedy potrebujete aj trochu šťastia. V klube máme množstvo kvalitných hráčov. Bohužiaľ, tentoraz to nevyšlo, ale sezóna je dlhá. Treba byť pripravený a mať, ako sa hovorí, nohu vo dverách a čakať na svoju šancu."

Čo vám povedali predstavitelia Chicaga po skončení kempu?
"Na konci si vždy zavolajú hráča a porozprávajú sa s ním. Povedali mi, že očakávajú ďalšiu dobrú sezónu, že sa budem zlepšovať tak ako minulý rok a že mám pokračovať v boji. Chcú, aby som odohral čo najlepšiu sezónu, a povedali mi, že ma budú sledovať."

Aká veľká je momentálne konkurencia medzi útočníkmi Rockfordu?
"Je to veľmi ťažké. Momentálne máme v zostave 16 útočníkov, takže štyria v každom zápase nehrajú. Musíme rotovať mladých hráčov a je nás naozaj veľa. Ja som už dva zápasy sedel na tribúne. Snažím sa hrať tak, aby som nebol medzi hráčmi, ktorí sa pravidelne striedajú v zostave. Navyše nám zo Chicaga poslali ďalších dvoch hráčov. Dokonca dvaja alebo traja hráči, ktorí minulú sezónu odohrali v Rockforde celý ročník, sú teraz v ECHL. Ani nie sú s nami. Konkurencia je obrovská."

Ste spokojný s priestorom, ktorý dostávate na ľade?
"Je to určite lepšie ako na začiatku minulej sezóny, ale nie také dobré ako na jej konci. Hrával som približne 12 minút na zápas. V dvoch stretnutiach som nastupoval v druhej presilovkovej formácii, ktorá sa však v našom tíme dostane na ľad možno na dvadsať sekúnd. V ďalších dvoch zápasoch som nehral ani presilovky, ani oslabenia. Potom je veľmi ťažké dostať sa do zápasu, pretože stále prichádzajú nejaké vylúčenia."

Ako sa vyrovnávate so situáciou, keď odohráte dobrý zápas, ale v ďalšom aj tak nenastúpite?
"Takých zápasov je, úprimne povedané, asi viac ako tých ostatných. Tréner mi povie, že som hral veľmi dobre, ale aj tak ma musí vymeniť. A to je možno ešte horšie, ako keď nehrám dobre. Keď odohrám slabší zápas, chápem, že ma vystrieda. Viem, že som nehral dobre. Ale keď odohrám dobrý zápas a aj tak potom sedím, tak je to oveľa náročnejšie na hlavu."

Minulú sezónu ste sa dokázali vypracovať z pozície 15. útočníka až do druhej formácie a prvej presilovky. Viete už, čo na trénerov platí?
"Samozrejme, že vás v Amerike skúšajú. Stále je tam trochu ten pohľad, že Európania sú mäkkí, takže vás skúšajú aj po tejto stránke. Myslím si však, že tréner veľmi dobre vie, čo dokážem zahrať a čo nie. Vidí, že som sa oproti minulému roku zlepšil. Mal som napríklad problém, že som robil kľučky v priestoroch, kde som ich robiť nemal, a strácal som puk na nebezpečných miestach. To som počas minulej sezóny zmenil. V posledných 20 až 30 zápasoch som potom hrával veľmi veľa, pretože sa na mňa tréner mohol spoľahnúť. Chápem, že aj on je v ťažkej situácii, pretože má veľa hráčov. Ale jediný recept je asi dávať góly. Niekedy mám pocit, že práve na to sa pozerá najviac."

Chicago si vás vybralo v druhom kole draftu z 55. miesta. Akú váhu má podľa vás toto postavenie v klube?
"Už som to povedal aj v jednom rozhovore. Druhé kolo draftu v Chicagu je možno ako tretie alebo štvrté kolo v inom tíme. Keď poviete, že som bol draftovaný v druhom kole z 55. miesta, znie to veľmi dobre. Lenže ja mám pred sebou možno päť alebo šesť útočníkov, ktorých si Chicago vybralo ešte vyššie. Máme tu celý jeden útok z hráčov draftovaných v prvom kole. A dokonca aj niektorí hráči z druhého kola boli vybraní vyššie ako ja. V tejto organizácii druhé kolo neznamená až tak veľa, ako si možno ľudia myslia. V inom klube, ktorý nemá toľko talentovaných hráčov, by to mohlo byť iné."

S akými osobnými ambíciami ste vstupovali do druhej sezóny v AHL?
"Chcem mať väčší vplyv na hru. Viac držať puk, viac tvoriť a strieľať viac gólov. Chcem sa častejšie dostávať do príležitostí, byť výraznejším hráčom a viac ovplyvňovať zápasy."

V juniorke ste patrili medzi produktívnych hráčov a na ľade ste trávili aj 20 minút za zápas. Museli ste po prechode medzi profesionálov zmeniť svoj herný štýl?
"Snažím sa byť takým 'power forwardom', ktorý má aj hokejové zručnosti a rýchlosť. Chcem sa viac dostávať do predbránkového priestoru. Práve na tom teraz najviac pracujem, aby som bol nepríjemným útočníkom, ktorý sa tlačí do bránky."

Na čom s vami tréneri v Rockforde najviac pracujú?
"Hlavne na tom, aby som sa dostával pred bránku, dobre si kryl puk a bol na ňom silný. Hovoria mi, že keď dostanem puk, mám najskôr urobiť dva alebo tri kroky a až potom rozmýšľať, komu prihrať. Každý hráč má iný rozvojový plán podľa svojho herného štýlu. Odo mňa chcú, aby som korčuľoval, bol silný na puku, tlačil sa do bránky a potom využíval svoje hokejové zručnosti. Myslím si, že dokážem urobiť aj kľúčovú prihrávku. Preto hovorím, že som taký hybrid medzi klasickým power forwardom a technickejším útočníkom."

Mali ste možnosť bližšie spoznať Connora Bedarda. Čo vás na ňom najviac zaujalo?
"Všetci vedia, aké má hokejové zručnosti a aký je výborný hráč. Ale mňa najviac zaujalo niečo iné. Už od prvého kempu som si všimol, ako sa stará o svoje telo a koľko vecí robí v posilňovni navyše. To sú veci, ktoré ľudia nevidia. Všetci vidia na ľade, aký je dobrý hokejista, ale nevidia, ako sa stravuje, aké doplnky výživy užíva a koľko času venuje príprave pred tréningom aj po ňom. Videli sme to aj pri jeho zranení ramena. Vrátil sa približne o mesiac skôr, ako sa pôvodne predpokladalo. To len ukazuje, koľko času venuje svojmu telu a hokeju, aby sa mohol čo najrýchlejšie vrátiť."

Zažili ste na tréningoch aj Patricka Kanea. Aké to bolo stretnúť hráča, ktorý je v Chicagu legendou?
"Pre nás mladých hráčov je skvelé už len vidieť, aký rešpekt má v tomto meste a ako si ho ľudia vážia za všetko, čo pre klub urobil. A keď máte možnosť s takým hráčom ešte aj trénovať a byť s ním na ľade, je to výnimočné. Pre každého hokejistu, ktorý na takýchto hráčoch vyrastal, je to veľký zážitok. Bolo to naozaj super."

V čom je podľa vás klub Chicago Blackhawks výnimočný?
"Chicago má veľmi dobré zázemie a starostlivosť o hráčov. Nechcem povedať, že je to niečo viac ako ostatné tímy, ale keď sa rozprávam s hráčmi, ktorí pôsobili aj v iných organizáciách, vnímajú to podobne. Je vidieť, ako sa tu o hráčov starajú. Chicago má dobrú povesť a myslím si, že to nie je náhoda."

Rozprávame sa po tréningu. Ako vyzeral ten dnešný?
"Dnes sme mali veľmi náročný tréning. Cez víkend sme prehrali všetky tri zápasy, takže sme boli dve hodiny na ľade a robili sme prakticky iba súboje. Bol to naozaj veľmi ťažký tréning. Ďalšie dni by to malo byť už ľahšie, lebo cestujeme do Toronta. Tam budeme mať tréning, aby sme boli pripravení na sobotný a nedeľný zápas."

V Rockforde ste druhý rok. Ako sa vám žije v meste, ktoré je pre vás momentálne druhým domovom?
"Určite je to lepšie ako v prvom roku. Už viem, kde čo je a čo sa dá robiť. Minulý rok bol začiatok trochu ťažší. V Rockforde nie je až tak veľa možností, ale snažíme sa využívať voľný čas aj mimo štadióna. Chodíme hrať golf, niekam sa prejsť alebo si pripravíme nejaké jedlo. Človek sa musí naučiť hľadať si aktivity aj mimo hokeja."

Bol pre vás veľký rozdiel prechod z juniorského hokeja do profesionálneho prostredia aj z pohľadu každodenného života?
"Myslím si, že áno. V juniorke človek býva v náhradnej rodine, má všetko zabezpečené a o veľa vecí sa stará klub. Tu už bývam sám a všetko si musím zariadiť. V juniorke navyše väčšinou bývate s ďalšími spoluhráčmi, ste dvaja alebo traja, takže je to väčšia zábava. Teraz je to už oveľa profesionálnejšie."

Sledujete aj výkony slovenských hokejistov v NHL?
"Jasné, vždy keď mám možnosť. Sledujem napríklad Montreal Canadiens a Juraja Slafkovského. Poznáme sa odmalička. Veľa chlapcov je z našich ročníkov 2004 a 2005. Odohrali sme spolu množstvo zápasov a v lete spolu trénujeme. Sme spolu prakticky celé leto, takže sa navzájom sledujeme a podporujeme. Nie je nás až tak veľa, ale dúfam, že sa to zmení. Je dobré, že sa môžeme navzájom podporovať."

V zámorí hrá aj váš mladší brat Alex. Aké rady mu dávate?
"Rozprávame sa o tom najmä počas leta a čím viac sa blíži odchod, tým častejšie. Kanadská OHL je veľmi nevyspytateľná. Vždy hovorím, že práve keď si človek myslí, že už na všetko prišiel a že sa mu darí, môže sa to veľmi rýchlo otočiť. Keď dá hráč napríklad štyri góly, nesmie si myslieť, že už všetko zvládol. Tá liga vás dokáže veľmi rýchlo vrátiť na zem. Hlavné je nepodceniť žiadny zápas, korčuľovať a tvrdo pracovať. Keď bude hráč korčuľovať, strieľať a pracovať, body v juniorke prídu."

Čo musíte v tejto sezóne ukázať, aby ste sa priblížili k NHL?
"V prvom rade potrebujem pravidelne hrávať. Momentálne je pre mňa najdôležitejšie nastupovať v každom zápase. Chcem si vytvoriť určitú stabilitu výkonov, získať chémiu so spoluhráčmi a potom dávať góly a zbierať body. Keď sa pozriete na hráčov, ktorých povolávajú z farmy do NHL, väčšinou sú to tí, ktorí majú veľa bodov a ukazujú, že už túto ligu prerástli. Nemusím dať 40 gólov, ale potrebujem mať väčší vplyv na hru. Chcem streliť viac gólov a nazbierať viac bodov ako minulý rok. A potom potrebujete aj trochu šťastia. Keď príde príležitosť, musím byť pripravený."