Pred štartom záverečnej série Stanley Cupu vám prinášame zaujímavosti a analýzy súvisiace s prvým istým finalistom, ktorým sú hokejisti Colorado Avalanche. V tomto článku sa pozrieme na porovnanie aktuálneho mužstva s jeho najslávnejšími predchodcami.
O nesmrteľnosť. Colorado ide po stopách šampiónov
Ako je na tom tohtoročný tím v porovnaní so šampiónmi z rokov 1996 a 2001? Nemá Roya, ale rovnaký pocit osudovosti áno
Čo by ste si kúpili sa desaťtisíc dolárov? Hokejová horúčka v Denveri vrcholí a za túto obrovskú sumu sa aktuálne predávajú vstupenky na finále Stanley Cupu. Sériou, v ktorej sa protivníkmi Colorado Avalanche čerstvo stali obhajcovia z Tampa Bay Lightning, žije celé mesto.
Hokej je horúca konverzačná téma - a v rámci emóciami nabitých debát sa objavuje aj jedna zaujímavá otázka: Nie sú toto dokonca najlepší Avalanche všetkých čias?
"Náš tím je veľmi dobrý. Naozaj. Najsilnejší, aký som tu mal," povedal tréner Jared Bednar, ktorý Colorado piple už od ročníka 2016-17.
Určite sa nedá polemizovať o tom, že mužstvo pod Bednarom predvádza vrcholné výkony. Fanúšikovia a experti sa však pred finálovou sériou logicky vnára hlbšie do histórie. K rokom 2001 a 1996, v ktorých si klub spod Skalnatých vrchov pripísal výhry Stanley Cupu, sa v NHL naozaj ako lavína valil tím, ktorému šéfovali kápovia Roy a Joe Sakic.
Za aktuálnu partiu hovoria čísla ešte pred štartom boja o titul. Colorado má zatiaľ bilanciu 12-2, čo znamená delené
maximum v histórii súťaže od roku 1987, keď bol zavedený systém na štyri kolá a štyri víťazné duely. Vonku znie bilancia Avalanche 7-0 a to je tiež rekord klubu. Až osemkrát dokázali zvíťaziť v zápase, v ktorom prehrávali - to zase vyrovnáva čísla z roku 1996.
Inými slovami: tím je v úžasnej forme.
Už dlhodobá súťaž sa veľmi vydarila: 119 bodov, triumf na Západe, druhé miesto v NHL za Florida Panthers. To je o bod viac ako v roku 2001 a o 15 viac ako v roku 1996. Ďalšie plus v dejinnom porovnaní!
"Od prvého dňa prípravy som podľa správania chlapcov cítil, že majú v hlavách oveľa viac ako len výhry v základnej časti. Platí to oveľa viac ako v minulosti," dodáva Bednar. "Za to môžu len a len skúsenosti, platí to pre hráčov i pre mňa. Až v priebehu rokov a na základe lekcií pochopíte, čo všetko človek musí obetovať pre víťazstvo."
Roy, Sakic a spol. to vedeli najlepšie zo všetkých. Ich nasledovníkom stále chýba posledná séria, tá najťažšia možná. Ani najväčšie hviezdy súčasných Avalanche nie sú - na rozdiel od súpera - preverené najzradnejšími hokejovými bitkami, keď už nehrá dôležitú úlohu každé striedanie, ale skôr okamih.
Pri porovnaní treba brať do úvahy aj neherné okolnosti. Avalanche získali tituly v ére pred zavedením platového stropu, takže aj preto mohli mať v kádri budúcich členov Siene slávy - okrem Sakica a Roya ešte Petra Forsberga a Roba Blakea, posilu na play off 2001 - a spolu s nimi plejádu hráčov, ktorí by mohli byť ocenení podobne: Milan Hejduk, Sandis Ozolinš, Adam Foote, Valerij Kamenskij, strelec víťazného gólu z roku 1996 Uwe Krupp…
"Boli to výnimočné tímy," povedal Sakic.
V kádri na rok 2021-22 vyčnievajú predovšetkým štyri mená: Nathan MacKinnon, Cale Makar, Gabriel Landeskog, Mikko Rantanen.
Prvý center MacKinnon je generačný talent a v dosiahnutí ešte väčšieho uznania mu bráni len to, že ho v lige zatieňuje ešte väčší úkaz menom Connor McDavid. V porovnaní s minulosťou zároveň platí, že Sakic v sebe skĺbil jeho um, vodcovské schopnosti dnešného kapitána Landeskoga a ak bolo treba, tak aj Rantanenovu tvrdosť. Hráčom takého formátu sa musí stať aj MacKinnon. Práve v blížiacom sa finále.
K najvýraznejšej úlohe v celkovom panteóne Avalanche je zatiaľ najbližšie Makar. Výkony, ktoré predvádza len vo veku 23 rokov, s 22 bodmi je najproduktívnejším mužom tímu v play off. Sakicov rekord v bodovaní v play off je mimochodom 34 bodov (18+16) z roku 1996. Ak by sa tohtoročné finále hralo na sedem duelov, tak to pre Makara nebola neprekonateľná bariéra…
Avalanche sa v roku 2022 v bránkovisku spoliehajú na vyrovnané duo Pavel Francouz, Darcy Kuemper, šampióni mali za chrbtom extratriedu menom Patrick Roy.
Výnimočnú osobnosť, niekedy aj v negatívnom slova zmysle, pretože búrlivácke výstupy frankofónneho Kanaďana sú legendárne. Celkovo však pochopiteľne prevažovali pozitíva. Roy sa môže pochváliť fenomenálnymi štatistikami: v roku 2001 mal úspešnosť 93,4 percenta, priemer 1,7 a štyri vychytané nuly, v roku 1996 úspešnosť 92,1, priemer 2,1 a tri čisté kontá.
"Ja však nechcem porovnávať minulosť a súčasnosť. Pretože my sme hrali celý rok pre Raya (Bourquea)," pripomenul teraz pre NHL.com najväčší príbeh druhého triumfu Avalanche. "Volali sme to Misia 16, vedeli sme, koľko zápasov v play off musíme vyhrať."
Tým sa dostávame k možno nečakanej, ale potenciálne najväčšej podobnosti. "Som si istý, že aj títo chlapci majú svoju misiu," dodal Roy.
Oni hrali pre Bourquea, MacKinnonovu partiu poháňa neúprosný tikot hodín. Kvôli platovému stropu - prekážke, ktorú ich predchodcovia nepoznali - je v NHL takmer nemožné vydržať na absolútnom vrchole niekoľko rokov za sebou. Česnú výnimku majú len aktuálni šampióni z Tampy, ktorí budú po dvoch triumfoch hrať tretie finále v rade.
Fanúšikovia a experti videli Colorado najvyššie už minulý rok, niektorí dokonca predminulý. Výsledok? V play off bublina očakávaní vždy spľasla.
"Zrazu to vnímame v oveľa širších súvislostiach," potvrdil Bednar, že tím vie, aké otvorené je zrazu okno príležitostí. "A neustále na mňa robí dojem, ako sme schopní prekonávať problémy, ako sa nám darí zlepšovať sa, ako zvládame to, že sme hore aj dole."
To sú kľúčové vlastnosti najlepších mužstiev. Takých, aké v Denveri nastupovali v rokoch 1996 a 2001.
"Nám ešte stále ostáva jeden krok," upozorňuje tréner Avalanche na fakt, že tie pravé porovnania sa môžu začať až vo chvíli, keď by Landeskog ako kapitán pozdvihol pohár nad hlavu: "Na nič iné nemyslíme. Sme absolútne odhodlaní dotiahnuť to do konca."
