puck_on_olympic_ice

Jedna sezóna, dve rôzne cesty, dva rôzne príbehy. Hokejovú vrchnosť v najbližšom ročníku čakajú až dva vrcholy - prvým bude vo februári olympijský turnaj v Taliansku a druhým jarný súboj o Stanley Cup.

Víťazi oboch unikátnych akcií získajú nehynúcu slávu a výrazne sa zapíšu do športových kroník.

Ale čo je viac?

Ktorý z tých dvoch triumfov by si hokejisti viac vážili?

A - v neposlednom rade - ku ktorému vedie tŕnistejšia cesta?

"Úprimne? Asi je náročnejšie vyhrať Stanley Cup," povedal NHL.com český útočník Filip Chytil z tímu Vancouver Canucks. "Je to súťaž, ktorá trvá vlastne celý rok. Na olympijskom turnaji, ktorý zaberie len niekoľko dní, sa môže stať čokoľvek. Nie je pravidlom, že musí v každom prípade vyhrať najlepší tím. Na to, aby ste uspeli v play off, musíte byť najlepší."

Na tom niečo je. Na to, aby sa tím vôbec kvalifikoval do nadstavby o Stanley Cup, tak musí prejsť maratónom 82 duelov. Nezaváhať v ňom, udržať si dlhodobú výkonnosť a to napriek zraneniam a všetkým možným okolitým vplyvom.

Samotné play off je nezmieriteľný boj v divočine, v ktorom je nutné na ceste k ľadovému grálu odohrať minimálne 16 zápasov, v najhoršom možnom variante až 28.

V takom boji určite nikto neuspeje náhodou.

K prvenstvu ani zďaleka nestačí len talent. Nevyhnutná je aj vôľa, dôraz, odolnosť a nezdolnosť.

To všetko samozrejme potrebujete aj v zápase o tri série medailí s piatimi prepojenými kruhmi. Olympiádu sleduje bez preháňania celá planéta a národná hrdosť z mnohých hľadísk prekoná tú klubovú. Turnaj sa koná len raz za štyri roky, elita NHL navyše mieri do Milána po predlhých 12 rokoch.

Pravdou však je, že na talianskom ľade sa predstaví len 12 mužstiev.

Netreba zabudnúť ani na to, že pokým v NHL mohli pred časom triumfovať napríklad aj St. Louis Blues, ktorí boli v priebehu sezóny najhorší výber súťaže, tak porovnateľný úspech dlho sa trápiaceho mužstva na olympiáde je (pri všetkej úcte k tímom Francúzska či Dánska) prakticky vylúčený.

"Porovnávať obidve akcie je veľmi náročné," priznal ďalší český forvard Jiří Kulich, ktorý v NHL patrí klubu Buffalo Sabres. "Za seba by som asi vybral olympiádu. Je pre mňa dôležité, že sa nekoná každý rok. A že dostať sa do nominácie národného tímu už niečo znamená. Na druhej strane... Oboje vám dá zabrať."

Kulich na konci tretiny vyrovnal

Ani jeden z dvoch spomínaných Čechov sa nedostal do šesitce prvých nominovaných, v ktorej sú David Pastrňák, Pavel Zacha (obaja Boston Bruins), Radko Gudas, Lukáš Dostál (obaja Anaheim Ducks), Martin Nečas (Colorado Avalanche) a Ondřej Palát (New Jersey Devils). Obaja však majú slušnú šancu objaviť sa medzi ďalšími 17 menami, ktoré bude český tréner ešte len vyberať.

Rovnako je známa aj prvá šestka Slovákov, ktorú tvoria útočníci Juraj Slafkovský (Montreal Canadiens), Martin Pospíšil (Calgary Flames) a Tomáš Tatar (EV Zug) spolu s obrancami Martinom Fehérvárym (Washington Capitals), Erikom Černákom (Tampa Bay Lightning) a Šimonom Nemcom (Devils).

Spomínaní hráči budú v Lombardii najprv čeliť Fínsku. Ďalšími slovenskými súpermi v skupine B budú domáce Taliansko a Švédsko. Česko hrá v skupine A s Kanadou, Francúzskom a Švajčiarskom, skupinu C tvoria Nemecko, USA, Dánsko a Lotyšsko.

"Tým sme pri tom, že o olympijské prvenstvo súperí len dvanásť uchádzačov. O Stanley Cup tridsaťdva," pripomenul švédsky útočník Filip Forsberg z Nashville Predators. "Preto za seba tvrdím, že náročnejšie a hodnotnejšie je uspieť v play off NHL."

Jeho krajan Filip Gustavsson tento argument uznáva, ale uprednostňuje úspech s reprezentáciou.

Gustavsson vychytal piatu nulu v sezóne

"Skrátka je to pre mňa vyššie," vysvetľoval brankár Minnesota Wild.

Minimálne v prípade európskych hráčov existuje ešte jeden zásadný argument. Majú v sebe nostalgiu z olympijských triumfov minulosti, ktoré buď zažili ako malí alebo o nich prinajmenšom odmalička počúvali ako o niečom prevratnom, takmer mýtickom.

Vo Švédsku je takým triumfom zlato z Turína 2006, prípadne dokonca ešte Lillehammer 1994.

"Ja si deväťdesiatyštvrtý dodnes pamätám. Bol som malý, sledoval som to to v televízii na finále proti Kanade, na ten úžasný rozhodujúci nájazd Petera Forsberga proti Coreymu Hirschovi. Na to, ako Tommy Salo vytiahol v najdôležitejšej chvíli skvelý zákrok a mohli sme oslavovať," zveril sa útočník Mikael Backlund z Calgary Flames.

Aj Česi majú moment, ktorý vstúpil do ich histórie. Iste, nie je ťažké uhádnuť ho - Nagano.

Uplynulo od neho už 17 rokov, ale aj tak sa pred každou olympiádou spomína po celej Českej republike.

Pre súčasných českých reprezentantov je akousi motiváciou. Opojnou predstavou, aké by to mohlo byť, ak by dosiahli podobnú slávu.

"Je to najväčší okamih v histórii českého športu," poučoval Chytil zámorských novinárov. "Ja som vtedy ešte nebol na svete, ale u nás sa zábery z Nagana púšťajú stále dokola, takže mám vlastne pocit, akoby som vtedy už žil. Aj z toho vidieť, aké to bolo veľké. A veľmi by som chcel pri niečom takom byť."

Kulich to vníma rovnako.

"Ani ja som Nagano ešte nezažil" opisoval. "Ale dokument o ňom som videl, asi ako každý v Česku. Machri, ktorí to vyhrali, sú pre nás legendy. Dokonca sa priznám, že sme si semifinálové nájazdy proti Kanade s chlapcami púšťali ako motiváciu pred štvrťfinále juniorských majstrovstiev sveta. Poriadne nás to nakoplo."

Ktovie, či si ďalšia český generácia raz nebude pred dôležitými zápasmi púšťať aj zábery z Milána 2026.

Aj túto moc má olympiáda.

Rovnako ako finálna bitka o Stanley Cup.

V oboch prípadoch sú to totiž momenty, keď ide úplne o všetko. A keď sa z vás môže stať nesmrteľná ikona.

Príbuzný obsah