77HabsPrimary712

Tampa Bay Lightning si v play off zopakovali minuloročný zisk Stanley Cupu. NHL.com/sk chce vo svetle tohto nevšedného úspechu pripomenúť aj najlepšie šampiónske tímy jednotlivých dekád po konci éry Original Six a následnej expanzii v roku 1967. Pokračujeme obdobím 1971-80.

Sezónu 1976-77 odštartovali kanonádou 10:1 s Pittsburgh Penguins, zakončili ju výhrou 2:1 po predĺžení štvrtého finále nad Boston Bruins. A medzitým hráči Montreal Canadiens predvádzali fascinujúce a dominantné výkony, ktoré ich zaradili medzi absolútne najlepšie tímy v celej histórii NHL.
Vtedajší Canadiens dosiahli spolu 21 rekordov ligy vrátane zisku 132 bodov, čo je dodnes neprekonané maximum základnej časti. Ešte monumentálnejší je však rozdiel v skóre. Montreal nastrieľal v 80 zápasoch 387 gólov, teda o 216 viac, ako inkasoval! K tomu sa už nikto nikdy ani vzdialene nepriblížil.
Na porovnanie: v poslednej kompletnej sezóne 2018-19 mali víťazi Presidents' Trophy Tampa Bay Lightning gólový rozdiel +103. Pôsobivé. Ale ani zďaleka nie také pôsobivé ako pred 44 rokmi v Montreale.
Deväť hráčov zo zostavy Canadiens malo namierené do Hokejovej siene slávy rovnako ako tréner Scotty Bowman a generálny manažér Sam Pollock. Do prvého All-Star tímu sezóny sa dostali štyria hráči Montrealu: brankár Ken Dryden, obranca Larry Robinson, na pravé krídlo Guy Lafleur a na ľavé Steve Shutt.
Exkluzívny obsah a všetko podstatné o NHL: sledujte náš [Facebook a Twitter!]
Z udeľovania cien NHL sa v ten rok stal banket Montrealu. Lafleur získal Art Ross Trophy, Hart Trophy a Conn Smythe Trophy, gólmani Dryden a Michel Larocque si prevzali Vezina Trophy, Robinson získal Norris Trophy a tréner Bowman dostal Jack Adams Award.
Kapitán mužstva Yvan Cournoyer zvyčajne zvolával tímový míting v prípade, že Canadiens prehrali dvakrát v rade. Hráči sa stretli, na rovinu sa porozprávali o tom, čo treba urobiť a potom to už zase fungovalo. V ročníku 1976-77 Cournoyer nemal dôvod na žiadne stretnutia.
Montreal neprehral dvakrát za sebou celú sezónu vrátane play off. V základnej časti zaznamenal 60 výhier, osem porážok a 12 remíz. V bojoch o Stanley Cup mal zápasovú bilanciu 12-2 (dvakrát ho porazili len New York Islanders). Boston Bruins už vo finále nemali šancu. Aj keď to boli práve oni, kto Canadiens v základnej časti spôsobil jedinú domácu prehru zo 40 zápasov.
"Práve večer pred Halloweenom," spomenul si tréner Bowman.
"Nikdy neprijmem porážku. Jednoducho nikdy. Je možné prehrať, ale pre zlý výkon neexistuje ospravedlnenie," opísal Lafleur vtedajší prístup Montrealu.
Canadiens v 1. kole play off vyradili St. Louis Blues s celkovým skóre 19:4. V šesťzápasovej sérii s Islanders nikdy neprehrávali a nakoniec odstavili Boston od pohára v gólovom pomere 16:6.

1969 mtl

"Jasné, že je možné prekonať akýkoľvek rekord, ale prehrať osem zápasov za celú sezónu s deviatimi hráčmi zo Siene slávy v zostave? Keď hľadáte najlepší tím NHL všetkých čias, tak by ste sa mali zamerať práve na vtedajších Canadiens," povedal Bowman.
Panovanie Montrealu v druhej polovici 70. rokov (štyri Stanley Cupy v rokoch 1976-79) je treťou dynastiou v klubovej histórii Canadiens. V lige suverénne vládli v rokoch 1956-60, keď triumfovali dokonca päťkrát v rade. Následne aj v rokoch 1964-69, keď vyhrali pohár štyrikrát (v roku 1967 sa nečakane radovali Toronto Maple Leafs). A bračeka mu zaobstarali ešte v roku 1971.
Na konci sedemdesiatych rokov sa tie najlepšie a najvyrovnanejšie zápasy konali skôr na tréningoch Montrealu.
"V príprave som mal proti sebe najlepších hráčov na svete," povedal Peter Mahovlich, ktorý prišiel svoje miesto v prvom útoku v internom dueli s Jacquesom Lemaireom, aj keď v predchádzajúcich dvoch sezónach nazbieral 153 asistencií.
"Človek nemal inú možnosť ako stále sa zlepšovať, pretože sme tam mali veľa hráčov, ktorí nechceli zliezť z ľadu. Lafleur, Shutt, Robinson... Ale bola to veľká jazda," tvrdil Mahovlich.
Keď sa k masívnej ofenzívnej sile pridali aj výkony brankárov, súperi nemali šancu.
"Tréner (Toe) Blake vždy hovoril, že keď náš brankár vyhrá Vezinu, tak budeme mať aj Stanley Cup," povedal veterán Cournoyer.
Viac o téme: [Tampa a kto ďalší? Medzi favoritmi je aj Florida]
Dryden túto tézu v play off potvrdil gólovým priemerom 1,55 na zápas. Nevídaná prevaha nad zvyškom ligy však v kanadskom brankárovi vyvolávala pochybnosti.
"Vtedy som vlastne začal uvažovať o svojej budúcnosti," napísal vo svojej knihe The Game neskorší politik. "Tú sezónu som si vlastne ani veľmi neužil. Mali sme taký skvelý tím, že sme vyhrávali až príliš jednoducho."
Nadvláda Montrealu nastala po dvojročnom panovaní Philadelphia Flyers (1974, 1975), ktorých drsný a často aj veľmi brutálny štýl hry si získal veľa nepriateľov. Keď Canadiens vo finále 1976 v štyroch zápasoch Philadelphii vymazali, liga si vydýchla.
"Ukázali sme, že schopnosti sú dôležitejšie ako hrubá sila," vyhlásil Shutt.
"Keď sa pozriem na náš vtedajší tím, tak nevidím žiadnu pozíciu, kde by mohol byť lepší," tvrdil Bowman, ktorého hráči prezývali Computer. "Naši obrancovia dali v sezóne 1976-77 spolu 63 gólov. Až 22 zápasov sme vyhrali o štyri a viac gólov. A v bránke sme mali Drydena. Nie, naozaj nám nič nechýbalo," poznamenal trénerský titan NHL.
"Scotty nikdy nedovolil, aby sme sa nudili. Vedel veľmi dobre, ako manipulovať s toľkými talentovanými hráčmi, aby hrali každý večer čo najlepšie. Vždy totiž okolo vás boli dvaja alebo traja chlapci, ktorí mohli zaujať vaše miesto. A tak ste zo seba večer čo večer vydávali to najlepšie, pretože ste boli na smrť vydesený, že by ste o to miesto v zostave mohli prísť," opísal Bowmanove metódy Mahovlich.
V Montreale v roku 1977 fungovali výborne.