Obor na Olympe. Nováčikom v Sieni slávy kraľuje Chára

Kariéra obra na korčuliach dostáva ďalšie a štýlovo obrovské ocenenie: medzi novými členmi Siene slávy za rok 2025 je aj bývalý vynikajúci slovenský obranca Zdeno Chára. Je to ešte len tretí Slovák po Petrovi Šťastnom a Mariánovi Hossovi. Pred nimi sa pocty dočkal aj rodák zo Slovenska a legendárny Kanaďan Stan Mikita.

Okrem komisia oznámila ďalších sedem mien, z toho troch bývalých hráčov, ktorými sú Duncan Keith, Joe Thornton a Alexander Mogilnyj. Kategóriu budovateľov rozšírili bývalý tréner Boston University Jack Parker a Daniele Sauvageauová, ktorý v niekoľkých úlohách (trénerka, generálna manažérka) formovala kanadskú ženskú reprezentáciu.

Hokejistky zastupuje americko-kanadské duo bývalých útočníčok Brianna Decker, Jennifer Botterilli. Slávnostné uvedenie všetkých ôsmich legiend je v pláne 10. novembra v Toronte.

Pod najväčším drobnohľadom bola tradične kategória hráčov a silu ročníka 2025 dokazuje, že až traja z nových členov - Chára, Keith aj Thornton - boli zvolení pri prvej možnej príležitosti. Každý z vyššie spomínaných musel dostať aspoň 75 percent hlasov komisie.

Pre Cháru je to finálne uznanie výnimočnej kariéry. Aj keď kvôli jeho 'basketbalovej' postave mnohí pochybovali, či sa vôbec môže stať profesionálnym hokejistom, tak nakoniec odohral medzi rokmi 1997-2022 za New York Islanders, Ottawa Senators, Boston Bruins a Washington Capitals spolu 1680 duelov základnej časti, čo je obrancovský rekord v celej histórii NHL. Za svoju éru nazbieral 680 bodov (209 gólov, 471 asistencií).

Chára sa hlavne v drese Bruins v úlohe kapitána stal stelesnením lídra, s klubom získal v roku 2011 Stanley Cup a na ľade v priemere strávil čas 23:33 minúty. V roku 2009 získal Norris Trophy pre najlepšieho obrancu ligy a šesťkrát sa ocitol medzi finalistami.

Rodák z Trenčína sa preslávil aj ako hráč s excelentnou kondíciou, čo po kariére potvrdil mnohými úspešne absolvovanými maratónmi.

Ďalším bývalým vynikajúcom obrancom a dokonca trojnásobným šampiónom ligy s Chicago Blackhawks (2010, 2013 a 2015) je Keith, ktorý pri poslednom titule získal aj Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho muža play off a v roku 2017 bol pri výročí sto rokov NHL zaradený medzi 100 najväčších osobností ligy.

"Mal som šťastie, že som mohol nastupovať za naozaj dobré tímy a so skvelými hráčmi. Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí ma priviedli až sem," uviedol Keith, ktorý v rokoch 2005-22 zvládl za Blackhawks a Edmonton Oilers 1256 duel základnej časti s 646 bodmi (106+540). Pridal k tomu 151 zápasov play off (91 bodov), v rokoch 2010 a 2014 získal Norris Trophy a vo vitríne má aj olympijské zlatá z Vancouveru 2010 a zo Soči 2014.

Na prvej spomínanej olympiáde po jeho boku uspel aj Thornton, ktorý je navyše dvojnásobný víťaz Svetového pohára (2004, 2016) aj juniorský majster sveta. Síce v NHL nezískal vysnívaný Stanley Cup, ale napriek tomu po sebe zanechal monumentálny odkaz v podobe 1539 bodov (430+1109) a 1714 zápasov za Bruins, San Jose Sharks a Florida Panthers.

Thornton získal okrem iného za sezónu 2005-06 Hart Trophy aj Art Ross Trophy, nad métu 1500 bodov sa dostal ako jeden zo 16 hokejistov v dejinách NHL a v odohraných dueloch v základnej časti je šiesty.

"Preboha, nemôžem uveriť, že sa mi dostalo tejto pocty," uviedol so svojou typickou bezprostrednosťou.

Staršiu generáciu zastupuje Mogilnyj, ktorý zo Sovietskeho zväzu emigroval do zámoria a nakoniec stihol 1032 bodov (473 gólov, 559 asistencií) v 990 dueloch za Buffalo Sabres, Vancouver Canucks, New Jersey Devils a Toronto Maple Leafs. S Devils získal v roku 2000 Stanley Cup a ešte vo farbách ZSSR vyhral olympiádu v Calgary v roku 1988.

Zlato z olympiády majú doma aj obidve ocenené hokejistky – Deckerová z Pchjongčchangu 2018 a Botterillová až tri, Salt Lake City 2002, Turína 2006 a Vancouveru 2010. Američanka Deckerová k tomu pridala šesť titulov majsterky sveta, Botterillová na tomto turnaji uspela štyrikrát.

V kategórii budovateľov komisia ocenila Parkerovu výdrž a vernosť, pretože slávny tréner v tíme Bostonskej univerzity pôsobil ako tréner spolu 40 sezón, v ktorých zaznamenal 897 výhier až v 24 prípadoch sa dostal do finálneho turnaja NCAA.

Sauvageauová je úplne prvou ocenenou ženou-budovateľkou v Sieni slávy. Okrem iného za to, že ako trénerka priviedla Kanadu v Salt Lake City 2002 k prvému olympijskému tímovému zlatu po 50 rokoch.