Skip to main content

McDonald v poslednom zápase vyhral Stanley Cup

Fotografia za tisíc slov: Pravidelná rubrika NHL.com/sk pripomína veľké okamihy hokejových dejín

Autor Marek Burkert (Právo) @NHLsvk / NHL.com/sk

Hovorí sa, že jedna fotografia povie viac ako tisíc slov a platí to aj v športe. Redakcia NHL.com/sk každú tretiu sobotu v mesiaci vyberie z archívov fotografiu niektorého z ikonických momentov hokejovej histórie a 1000 slovami vám priblíži nielen jeho protagonistov, ale aj dobový kontext s nimi spojený. V tomto vydaní rozoberieme ikonickú momentku z finále 1989, na ktorej sa veterán Calgary Flames Lanny McDonald túli k Stanley Cupu.

Slávna fotka a jej aktéri

Radosť, ale hlavne úľava a veľká únava. To všetko vidieť na fotografii tridsaťšesťročného Lannyho McDonalda z 25. mája 1989. Fúzatý veterán Calgary Flames sa na nej so zavretými očami pritúlil k Stanley Cupu, ktorý svojím najdôležitejším gólom pred chvíľou pomohol vybojovať.

Kultová postava Flames sa šiestym zápasom finále proti Montreal Canadiens rozlúčila s kariérou. O necelé štyri mesiace neskôr McDonald so šampiónmi vyrazil na zájazd do Európy, kde sa Calgary v dvoch zápasoch stretlo aj s reprezentáciou Československa, za ktorú prvýkrát nastúpil istý Jaromír Jágr. Ale do ďalšej sezóny už ľahko identifikovateľný chlapík nezasiahol.        

Najsilnejšia fotografia z McDonaldovej skvostnej kariéry je vždy súčasťou výzdoby vo finále Stanley Cupu. Na budúci rok to bude už 30 rokov, odkedy sa Flames prvýkrát a zatiaľ naposledy radovali z historického úspechu.

Pre McDonalda to bola ôsma sezóna v Calgary, predchádzajúcich 10 strávil v Toronto Maple Leafs a Colorado Rockies. V play off roku 1989 už neodohral všetky zápasy, ale na ten posledný nastúpil s 'céčkom' na drese.

Flames vo vyraďovacej časti zviedli najväčší boj v prvom kole s Vancouver Canucks. Siedmy zápas série v Saddledome dospel do predĺženia, v ktorom domáci gólman Mike Vernon pri brejku Stana Smyla predviedol zákrok lapačkou, ktorý bol neskôr prekrstený na 'zákrok, ktorý zachránil Stanley Cup'.

Necelú minútu pred koncom prvého predĺženia Jim Peplinski vypálil z uhla a puk sa od korčule Joela Otta dostal do siete Canucks...

V ďalších kolách to už také nerváky pre fanúšikov z Alberty neboli. Los Angeles Kings s Wayneom Gretzkym neuhrali proti Calgary ani jeden zápas, Chicago Blackhawks získali v konferenčnom finále len jednu výhru.

Finále proti Montreal Canadiens bolo pre Flames veľkou príležitosťou pomstiť sa za porážku v rozhodujúcej sérii z roku 1986.

"Keď sme vtedy s Montrealom prehrali v piatich zápasoch, hovorili sme si: OK, tak to vyhráme o rok, ale zabralo nám to ďalšie tri," povzdychol si McDonald.

V roku 1987 Calgary vypadlo v prvom kole s Winnipeg Jets, o rok neskôr v druhom kole nemalo na Edmonton Oilers.

Finále proti Montrealu sa nevyvíjalo dobre. Po kontroverznom vylúčení Marka Huntera v druhom predĺžení stratili zápas číslo 3 a prehrávali 1:2. Dvoma výhrami však vývoj otočili a prvú možnosť ukončiť sezónu mali pred montrealským publikom v slávnej hale Forum.

Tréner Flames Terry Crisp v predchádzajúcich troch zápasoch nechal McDonalda sedieť, ale vedel, ako ikona klubu prahne po pohári. Takže mu v šiestom dueli znova dal dôveru - a oplatilo sa .

V druhej tretine McDonald naskočil z trestnej lavice a zapojil sa do prečíslenia. Joe Nieuwendyk mu poslal puk a fúzač prestrelil gólmana Patrika Roya. V tretej tretine Doug Gilmour pridal ďalšie dva góly a Flames okrem víťazstva 4:2 oslavovali aj fakt, že ako prvý tím v histórii získali Stanley Cup na ľade Canadiens.

"Keď sme si išli pre pohár pred publikom vo Fore, tak som si povedal: Skvelé, tak som tu. To teda ďakujem pekne," uviedol McDonald.

"Vždy si želáte hrať takýto zápas a špeciálne v Montreale, kde predtým žiadne mužstvo nedokázalo vyhrať rozhodujúci duel. Mal som veľkú úlohu a som za to vďačný," opisoval.

Dodnes spomína, ako publikum napriek porážke pripravilo šampiónom ovácie.

"Fanúšikovia Montrealu ostali v hľadisku a oslavovali s nami. Asi boli šokovaní z toho, že nikdy predtým vo Fore nezažili, aby tam Stanley Cup vyhral iný tím. Bolo to pre nich také cudzie, že to asi brali ako zábavu. A my sme z toho mali radosť."

Hrdina a jeho éra

Pre McDonalda bola posledná sezóna výnimočná aj preto, že 7. marca dosiahol 1000. bod a o dva týždne neskôr zaokrúhlil počet strelených gólov na 500. Na záver odchádzal so Stanley Cupom nad hlavou.

"Keď končil Jean Beliveau, myslel som si, že by mohol hrať ďalšie tri, štyri roky. Lenže on sa rozlúčil v roku 1971, keď vyhral Stanley Cup. Odišiel na vrchole," rozprával McDonald. "Hovoril som si: Teda, keby sa to podarilo mne..."

Rodáka z mestečka Hanna v Alberte v roku 1973 draftovali zo 4. miesta Toronto Maple Leafs. Jednotkou bol vtedy Denis Potvin. V Toronte sa McDonald rýchlo stal jedným z najpopulárnejších hráčov, hlavne keď si v roku 1974 nechal narásť svoje ikonické fúzy, ktoré najprv vyzerali bežne, ale neskôr nabrali pôsobivé rozmery po vzore bejzbalistu Sparkyho Lylea.

McDonald nastrieľal tri sezóny po sebe viac ako 40 gólov, ale idylka sa skončila, keď sa generálnym manažérom Maple Leafs stal Punch Imlach. Ten mal takmer okamžite ostrý konflikt s kapitánom Darrylom Sittlerom a chcel ho vymeniť. Lenže Sittler mal v zmluve klauzulu, podľa ktorej musel súhlasiť a odmietol sa sťahovať.

 

[Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez @NHLsvk]

 

Imlach sa teda sústredil na Sittlerových najbližších kamarátov. Odišiel McDonald, ktorým výmena do Colorada poriadne otriasla. Vtedy s manželkou očakávali narodenie druhého dieťaťa a rodina si zaobstarala nový dom.

Fanúšikovia protestovali pred Maple Leaf Garden a Sittler rezignoval na post kapitána. Márne.  

Tri sezóny v Colorade neboli pre McDonalda úplne zlé, ale odchod do Calgary mu dal novú energiu, čo ukázala hlavne sezóna 1982-83, v ktorej si 66 gólmi vytvoril osobný rekord.  

Historický význam

NHL sa objavila v Calgary vďaka relokácii z Atlanty v roku 1980. Príchod McDonalda je považovaný za zlomový moment. Do tímu, ktorý sa hľadal, priniesol dve dôležité vlastnosti: charakter a vodcovské kvality.

"Lannyho výmena bola pre nás naozajstným štartom," povedal David Poile, ktorý vtedy pracoval ako asistent generálneho manažéra. "Vďaka nemu sme získali identitu. Niečo, čo sa dá opísať ako príchuť západnej Kanady."

Aj pre McDonalda to bol nový začiatok a počas svojho pôsobenia v Calgary si 'Fúzač' vybudoval naozaj jedinečnú pozíciu, čo dokazuje aj fakt, že jeho dres s číslom 9 bol v roku 1990 ako prvý v histórii vyvesený pod strechu Saddledomu.

V roku 1992 bol útočník Flames uvedený do Hokejovej Siene slávy v Toronte; teda v meste, na ktoré mal trpko-sladké spomienky.  

Do McDonaldovej tváre sa na fotke so Stanley Cupom premietli aj spomienky na dávnu krivdu, ale je v nej aj zmierenie.

Teraz už mám odpracované... A snažiť sa budú iní.

Na spoločnej momentke s pohárom sú hneď vedľa McDonalda vtedy dvadsaťjedenročný Nieuwendyk a o rok mladší Theoren Fleury. Tí potom písali ďalšie kapitoly dejín NHL. Ale fúzatý líder bol pre nich veľkou inšpiráciou.

Čítajte viac

NHL používa cookies, web beacons a ďalšie podobné technológie. Používaním webových stránok a ďalších online služieb NHL dávate súhlas s našou Ochranou osobných údajov a s Podmienkami služby, vrátane našej Cookie Policy.