Nováčik aj veterán. Marchand sa dočkal po 14 rokoch

Celý zvyšok tímu Florida Panthers sa vyrútil smerom k vlastnej bránke a spoluhráčom, ktorí boli práve na ľade, aby oslávil ďalší veľký úspech. Brad Marchand však vyrazil do epicentra najväčších osláv pomaly. Cestou gestikuloval smerom k tribúnam.

Do hlúčika oslavujúcich hokejistov sa zapojil úplne posledný. Objímal sa s hráčmi, s ktorými strávil posledné tri mesiace. Budoval si priateľstvá a chémiu, ktorá priniesla až zisk Stanley Cupu. Ale s tými, ktorých zdravil pri ceste zo striedačky na tribúnach, Marchand strávil celý život.

"Som nesmierne dojatá," vydýchla Marchandova manželka Katrina. "Brad nám hneď dal najavo, že sme to zvládli. Ako rodina. Dokázali sme to!"

Pri spomienke na posledné tri mesiace v Bostone, ktoré musela stráviť bez manžela, sa Katrina Marchand rozplakala. Prakticky zo dňa na deň bola sama v meste, ktorého farby jej manžel hájil dlhých 14 rokov. A čakal práve na tento okamih.

Niekoľko rokov bol blízko, ale nie dostatočne. Vždy niečo chýbalo. Teraz, už v inom drese, sa Brad dočkal.

"Som si istá, že to preňho znamená úplne všetko," pokývala hlavou Katrina. "Absolútne všetko. Každý deň drie ako kôň a vidieť, ako po tom všetkom, čím si prešiel, teraz môže oslavovať, je niečo výnimočné. V Bostone nie všetko prebehlo tak, ako sme si predstavovali, takže pre nás táto chvíľa naozaj veľa znamená."

Ešte pred rokom si Marchand nedokázal predstaviť, čo sa bude diať v nasledujúcich dueloch. Veril, že jeho rokovania s Boston Bruins - tímom, ktorý ho draftoval v roku 2006 zo 71. miesta, strávil v ňom 16 sezón a získal Stanley Cup - o novej zmluve budú trvať maximálne jeden deň.

Namiesto toho sa len krátko pred uzávierkou prestupov, presnejšie 7. marca tohto roka, presúval na Floridu. Do tímu kedysi nenávideného rivala z Atlantickej divízie, ktorý sa zrazu stal jeho tímom. Bolo to totiž mužstvo, ktorému veril, že má najväčšiu šancu na zisk Stanley Cupu.

A mal pravdu.

Marchand sa však len nezviezol, ale k triumfu výrazne pomohol. Nechýbalo veľa a po šiestom zápase finále série, v ktorom Florida deklasovala Edmonton Oilers 5:1, takmer získal aj Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play off.

Keď následne Sergej Bobrovskij odovzdal Marchandovi Stanley Cup, tak to nebolo prvýkrát, čo zdvihol cenený pohár nad hlavu. Urobil to už vo svojej nováčikovskej sezóne v roku 2011.

Vtedy však netušil, ako dlho bude trvať, kým sa mu to podarí znova.

Dvakrát bol naozaj blízko. V rokoch 2013 a 2019 sa s Bruins dostal až do finále a zdalo sa, že je len otázkou času, kým príde návrat na vrchol. To sa už v žlto-čiernych farbách nikdy nestalo.

Až teraz s Floridou.

"Cítim sa úplne inak," poznamenal šťastný hrdina. "Oveľa viac oceňujem a rešpektujem, aké zložité je dostať sa do toho znova. Vnímam, čo všetko sme museli urobiť, aby sme to zvládli. V lige je veľa skvelých tímov, ktoré by si zaslúžili získať Stanley Cup. Aj hráčov, ktorým to želáte, ale všetko do seba musí zapadnúť. Moja situácia jeho asi dokonalý príklad. Ani ja som tu nemal byť, ale som a veľmi si to užívam."

Marchand si vo vyraďovacej fáze pripísal spolu 20 bodov (10+10), len vo finálovej sérii nastrieľal šesť gólov. Dva z nich boli víťazné. Na ľade zvládal doslova všetko. V dueli číslo dva rozhodol v predĺžení, v tom piatom ohromil dvomi gólmi, ktoré vyrážali dych.

"Keď ho k nám vymenili, tak mi v skupinovom chate hneď pripomenul našu históriu z predchádzajúcich play off," pousmial sa držiteľ Conn Smythe Trophy Sam Bennett. "Keď zoberiem do úvahy, čo všetko pre náš tím urobil, tak si naozaj nemyslím, že by sme bez neho získali Stanley Cup."

"Jeho líderské schopnosti a vôľa vyhrávať boli pre nás všetkých inšpiratívne. Pred každým zápasom som mu hovoril, že ho nasledujeme. A to sme aj robili," vyhlásil Bennett. "Do každého stretnutia dal úplne všetko a Conn Smythe Trophy si určite zaslúžil. Je to lepší hráč a človek, ako som si kedy myslel. Som vďačný, že som mohol nastupovať po jeho boku."

Marchand v posledných dvoch mesiacoch viditeľne omladol. Akoby našiel nohy z obdobia, keď bol čerstvý dvadsiatnik. Prameň mladosti. Zbavil sa stresu, ktorý mu v Bostone prinášala úloha kapitána a lídra. Zbavil sa očakávaní plynúcich z faktu, že nastupoval v prvom útoku a čakalo sa, že postupne uvädajúci klub udrží na vrchole.

Na Floride Marchand našiel slnko a pohodu. Našiel tím, ktorý ho ohromil svojím prístupom k tréningu a regenerácii. Tím, ktorý dokonale vyvažuje náročný štýl hry a kamarátstvo. Všetko do seba jednoducho zapadlo.

Krátko po trejde do tímu Panthers sa často riešilo, ako si Marchand bude na ľade rozumieť s Bennettom či Matthewom Tkachukom. Teda s hráčmi, ktorým sa svojím neúprosným spôsobom boja v predchádzajúcich rokoch dostal pod kožu. Rozoberalo sa, či toto spojenie môže fungovať.

Namiesto toho však skúsený útočník našiel svoje miesto v tretej formácii po boku Antona Lundella a Eetua Luostarinena. Práve toto trio bolo väčšinu play off považované za najlepší útok Panthers. Síce boli podceňovaní, ale sakramentsky dobrí v defenzíve a veľmi efektívni v útočných manévroch.

Táto sila začala vyplavovať na povrch pred štartom vyraďovacej fázy. Panthers postupne pochodovali cez Tampa Bay Lightning, Toronto Maple Leafs aj Carolina Hurricanes. A začali sa pripravovať na odvetu proti Oilers. Práve tento súboj Marchand pred rokom sledoval len z diaľky.

Tento rok bol jeho súčasťou.

A nebol jediný. Šiesty duel z tribúny osobne sledovali aj jeho rodičia, súrodenci, manželka. Aj deti Sloane, Sawyer a Rue.

"Brad to mal od začiatku nastavené tak, že chce získať pohár predovšetkým pre svoju rodinu," prezradil otec Kevin. "Má malé deti a tie nemali príležitosť zažiť, keď sa mu to podarilo prvýkrát. Aj preto to preňho tak veľa znamená. Ten Stanley Cup je pre nich."

Keďže v minulosti už bol niekoľkokrát blízko vrcholu, tak kanadský veterán nechcel nič zbytočne urýchliť. Žiadne prehnané očakávania a plané nádeje v období, keď na ne bolo príliš skoro. Rovnako nechcel vkladať nádeje ani do rodiny. Snažil sa ju uchrániť od prípadného sklamania.

"Už sme zažili momenty, keď to nedopadlo podľa našich predstáv. Spomínam na rok 2019 a na to, ako sme sa cítili, keď sme to v domácom zápase nezvládli. Boli sme naozaj nahnevaní a bolo to pre nás ťažké," pripomenul Marchand duel, v ktorom s Bruins vo svojej TD Garden v rozhodujúcom siedmom zápase finále podľahli St. Louis Blues.

"Snažili sme sa urobiť maximum, aby sme o tom príliš nehovorili. Aby sme to nezakríkli. Sústredili sme sa len na prítomnosť," vysvetľoval. "Ale keď sa šiesty zápas blížil ku koncu a už sme vedeli, že to zvládneme, tak to bolo pre mňa výnimočné a neuveriteľné, že pri tom môže byť celá moja rodina."

Tento triumf bol pre Marchanda výnimočný aj z iného dôvodu. Keď triumfoval v roku 2011, tak mal po svojom boku Shawna Thorntona, ktorý teraz pracuje ako finančný riaditeľ Panthers. Teraz Thornton znova sledoval, ako si jeho blízky kamarát užíva tento sladký úspech.

"Zasiahne vás vlna emócií," povedal Marchand. "Keď trofej získate prvýkrát, tak sa vo vás miešajú emócie a adrenalín. Je to obrovské vzrušenie, ale je rozdiel, či sa vám to podarí vonku alebo v domácom prostredí, kde máte všetkých ľudí, na ktorých vám záleží. A ktorí majú obrovskú zásluhu na tom, že tu môžu byť. Je to neopísateľný pocit."

Marchand naňho nakoniec čakal dlhých 14 rokov. Pred začiatkom finálovej série vyhlásil, že to je možno jeho posledná šanca znova získať trofej. A príležitosť splniť métu, za ktorou sa hnal vo všetkých predchádzajúcich sezónach.

"Keď Brad získal Stanley Cup prvýkrát, tak si pomyslel: Dobre, zvládol som to už v prvej sezóne, takže to bude jednoduché," opísala jeho matka Lynn. "Ale o 14 rokov neskôr si uvedomil, aké zložité to v skutočnosti je. O to viac si to teraz váži."