Kandidáti na Sieň slávy 2027: Getzlaf, Brind'Amour aj Bondra

Do Hokejovej siene slávy tento rok vstúpili legendárni hráči Patrice Bergeron, Carey Price, Pekka Rinne a Keith Tkachuk. Ešte však ani nedozneli oslavy nových členov a už sa rozbiehajú ďalšie debaty. Kto sa dočká telefonátu v lete 2027? Niektoré mená sa objavujú takmer automaticky, iné na svoju príležitosť čakajú už roky. V hre sú aj dve osobnosti slovenského a českého hokeja.

Ryan Getzlaf

Tretí rok spôsobilosti a možno najlepšia východisková pozícia zo všetkých kandidátov. Ryan Getzlaf strávil v Anaheim Ducks celých 17 sezón a stal sa jednou z najvýraznejších osobností v histórii klubu. Ako kapitán v roku 2007 priviedol Ducks k Stanley Cupu. V základnej časti za nich odohral 1157 zápasov, v ktorých nazbieral 1019 bodov (282+737). V oboch štatistikách je rekordérom klubu rovnako ako v počte asistencií.  

Ešte pôsobivejšia je však Getzlafova bilancia v play-off. V 125 zápasoch zaznamenal 120 bodov, čo ho zaraďuje medzi najproduktívnejších hráčov svojej éry vo vyraďovacej časti. S kanadskou reprezentáciou navyše dvakrát získal olympijské zlato (2010 a 2014) a triumfoval aj na Svetovom pohári v roku 2016. Individuálnych trofejí síce nezískal veľa, no kombinácia klubových úspechov, produktivity a vodcovských schopností predstavuje veľmi silný argument. Vyzerá to nádejne.

Rod Brind'Amour

Na svoju chvíľu čaká už od roku 2013, ale určite mu prospeli posledné roky, počas ktorých pôsobí ako tréner tohtoročných šampiónov Carolina Hurricanes. Brind'Amour patril k najpracovitejším a najlepším defenzívnym centrom svojej generácie. V 1 484 zápasoch NHL nazbieral 1184 bodov (452+732) a dvakrát získal Selke Trophy pre najlepšie brániaceho útočníka.

V roku 2006 priviedol Carolinu ako kapitán a symbol jej historického ťaženia až k zisku Stanley Cupu. Na úspešnú hráčsku kariéru nadviazal na trénerskej lavičke a pod jeho vedením Hurricanes po 20 rokoch opäť triumfovali. Brind'Amour sa tak zaradil do veľmi úzkej skupiny osobností, ktoré dokázali vyhrať Stanley Cup s rovnakým klubom v pozícii hráča aj trénera. Práve tento úspech môže jeho dlhoročnú kandidatúru opäť výrazne oživiť.

Sergej Gončar

Meno ruskeho beka možno nemá taký zvuk ako v prípade niektorých ďalších hviezd, ale štatisticky hovorí jasne. Gončar v NHL odohral 1301 zápasov, zaznamenal 811 bodov (220+591). Medzi obrancami mu patrí 19. miesto historického poradia produktivity. V období medzi sezónami 1999-2000 a 2003-04, teda v období, keď sa góly strieľali veľmi ťažko, nazbieral 295 bodov. Viac ich medzi obrancami vtedy nazbieral len švédsky člen Siene slávy Nicklas Lidström.

Gončar sa aj štyrikrát umiestnil v prvej päťke hlasovania o Norris Trophy pre najlepšieho obrancu, v roku 2009 získal s Pittsburghom Stanley Cup. Výkonnostná úroveň, ktorú si udržal dvadsať sezón, si zaslúži rešpekt. Aj Sieň slávy? 

Henrik Zetterberg

Od roku 2021 má svoje meno na zozname čakateľov aj Henrik Zetterberg. Švédsky útočník bol jednou z hlavných postáv skvelej éry Detroit Red Wings a v roku 2008 priviedol tím k zisku Stanley Cupu. V play off exceloval a za svoje výkony počas celej vyraďovacej časti získal Conn Smythe Trophy.

V 1082 zápasoch základnej časti nazbieral 960 bodov (337+623). K tomu pridal olympijské zlato aj titul majstra sveta z roku 2006, takže je aj členom Triple Gold Clubu. Z Detroitu sa uvedenia do Siene slávy dočkal aj jeho niekdajší ruský spoluhráč Pavel Dacjuk, ktorý bol uvedený v roku 2024. Zetterberg by naňho mohol nadviazať.

Patrick Marleau

Ak sa má oceňovať aj dlhovekosť, konzistentnosť a oddanosť hokeju, tak ťažko nájdeme výraznejšieho kandidáta. Marleau drží rekord NHL v počte odohraných zápasov základnej časti: počas 23 sezón absolvoval 1779 zápasov. V kariére strelil 566 gólov a zaznamenal 1197 bodov. Sedemkrát prekonal hranicu 30 gólov.

Väčšinu kariéry spojil so San Jose Sharks, s ktorými sa však Stanley Cupu nedočkal. Dvakrát však získal olympijské zlato, v roku 2003 sa stal aj majstrom sveta a o rok neskôr triumfoval na Svetovom pohári. Jeho kritici poukazujú na absenciu individuálnych trofejí, ako aj na to, že nikdy nebol dominantnou hviezdou. Rekordný počet zápasov a dve desaťročia na špičkovej úrovni však predstavujú pôsobivú vizitku.

Peter Bondra

Aj Slovensko má výrazného kandidáta na uvedenie do Siene slávy. Jeden z najrýchlejších a najnebezpečnejších strelcov deväťdesiatych rokov odohral v NHL 1081 zápasov a strelil 503 gólov. Dvakrát sa stal najlepším kanonierom súťaže.

Najväčšiu časť svojej zámorskej kariéry spojil s Washington Capitals, s ktorým si v roku 1998 zahral vo finále Stanley Cupu. Jeho najvýraznejší reprezentačný moment prišiel o štyri roky neskôr, keď Slovensku vo finále proti Rusku zabezpečil historické zlato na majstrovstvách sveta v roku 2002.

Podľa súčasných prognóz nepatrí medzi najväčších favoritov na uvedenie v roku 2027. Čakanie na vstup do Siene slávy je tak preňho naďalej otvoreným príbehom, ktorý však môže priniesť prekvapivé rozuzlenie.

Patrik Eliáš

Tento rok oslávil päťdesiatku, ale medzi starnúcich a priberajúcich veteránov rozhodne nepatrí. Po novom začal pracovať ako generálny manažér českej reprezentácie.

Len pre pripomenutie: v New Jersey Devils strávil celú kariéru, ktorá trvala od roku 1995 do roku 2016. Dvakrát získal Stanley Cup (2000, 2003) a v klubových štatistikách dodnes nemá konkurenciu. V základnej časti strelil 408 gólov, pridal 617 asistencií a celkovo nazbieral 1025 bodov. Ďalších 125 bodov zaznamenal v play off.

V Devils bol pritom často nútený prispôsobovať svoj jedinečný útočný talent potrebám defenzívne ladeného tímu. Jeho schopnosť rozhodovať dôležité zápasy a dlhodobá produktivita sú hlavnými argumentmi v prospech jeho uvedenia medzi nesmrteľné hokejové legendy.