Škandinávsky odraz. Slovenské duo žiari aj v Rusku

V sezóne 2021-22 vám každú nedeľu prinášame sondu na opačnú stranu Atlantiku. V rubrike Európsky ľad sa zameriavame na dianie v jednotlivých ligách aj na medzinárodnej scéne, ktoré je nejakým spôsobom späté s NHL. V tejto časti sme sa pozreli na príbehy bývalých zámorských hráčov Mareka Hrivíka a Petra Cehlárika, ktorí po skvelej sezóne vo Švédsku úspešne pokračujú v Rusku.

Minulý rok sa z nich vo Švédsku stali hviezdy. Ich mená sa pravidelne objavovali na čele tabuliek produktivity i gólov. Fanúšikovia sa ich dokonca snažili v ich rodnom jazyku presviedčať, aby ostali ešte jeden rok.
Ani nápisy v slovenčine na dopravných značkách v meste nakoniec nezabrali. Slovenskí útočníci Peter Cehlárik a Marek Hrivík po fantastickej sezóne nepredĺžili zmluvy a v klube Leksand IF skončili.
Cehlárik švédsku najvyššiu súťaž dobre poznal už predtým. Na severe strávil svoje juniorské roky a pred odchodom do zámoria nastupoval aj vo švédskej lige za Luleu. Pred rokom sa rozhodol pre Leksand aj preto, že v tíme už pôsobil jeho krajan Hrivík.
Slovenské duo v prvom útoku ťahalo tím počas celej sezóny. Ich spolupráca v elitnom útoku spolu s kanadským krídlom Carterom Camperom sa stala hlavným dôvodom postupu Leksandu do play off, v ktorom však prekvapujúco rýchlo skončili a so sezónou sa rozlúčili po štvrťfinálovej prehre 0:4 s Örebro.
Hrivík aj Cehlárik si napriek tomu mohli vyberať z ponúk. Ich súhra síce krátko pokračovala v národnom drese na majstrovstvách sveta v Rige, ale v novej sezóne sa už každý vybral iným smerom.

Po novom sa stretávajú naďalej, aj keď už len ako súperi. Obaja sa rozhodli pre pôsobenie v Kontinentálnej hokejovej lige. Zvykajú si nielen na novú súťaž, ale aj spoluhráčov. Ak sa však niečo nezmenilo, tak je to ich forma.
Cehlárikov angažmán v klube minuloročného víťaza KHL Avangard Omsk sa však vôbec nezačal jednoducho. Na začiatku októbra utrpel zranenie, kvôli ktorému musel vynechať šesť duelov. V nedeľu mal po 16 zápasoch na konte 14 bodov a s desiatimi presnými zásahmi je druhým najlepším strelcom tímu.
Pre dvadsaťšesťročného útočníka je Rusko úplne nová destinácia. Zo svojej materskej Žiliny v minulosti zamieril rovno do Švédska, odkiaľ sa presunul za more. Štyri roky sa pokúšal preniknúť do prvého tímu Boston Bruins, ale so železnou pravidelnosťou sa presúval medzi prvým tímom a farmou v Providence.
"Je pravda, že tých ciest už bolo viac. Je to súčasť hokejového života, bohužiaľ, ešte stále aj pre mňa. Mám dvojcestný kontrakt, takže to musím brať tak, ako to je, a vždy byť pripravený využiť ďalšiu šancu," zhodnotil počas svojho pôsobenia v zámorí.
V NHL má aktuálne bilanciu 40 zápasov za Bruins, v ktorých nazbieral 5 gólov a 6 asistencií. Zatiaľ. Slovenský kanonier totiž často upozorňuje, že kapitolu v zámorí ešte v žiadnom prípade nechce definitívne uzavrieť.
Oveľa menej pravdepodobný je prípadný návrat tridsaťročného Hrivíka, ktorému sa darí v klube Torpedo Nižnij Novgorod. Na rozdiel od bývalého spoluhráča ho zatiaľ nevyradili z hry zdravotné problémy, takže odohral doteraz kompletnú porciu 24 duelov s bilanciou 18 bodov (7+11).

Hrivíkovi minulá sezóna vyšla ešte lepšie ako jeho krajanovi, pretože sa po základnej časti stal najproduktívnejším hráčom celej súťaže. Ovládnuť bodovú tabuľku top európskej súťaže sa mu podarilo ako druhému Slovákovi v histórii, pred ním to v roku 2009 dokázal len Juraj Kolník vo Švajčiarsku.
"Marek nebol len najužitočnejší hráč SHL, ale zďaleka jej najlepší hokejista v sezóne. Škoda, že nedostal väčšiu šancu, keď bol v zámorí. Rovnako ako Cehlárik, ale ten má stále výhodu veku," povedal pre denník Šport švédsky novinár Uffe Bodin.
Hrivík, ktorý rovnako ako Cehlárik pochádza zo Žiliny, však na rozdiel od neho strávil svoje juniorské roky v Severnej Amerike. V zámorí odohral deväť rokov, ale nastupoval väčšinou na farme New York Rangers a v prvom tíme klubu z Manhattanu nakoniec odohral len 21 zápasov. V sezóne 2017-18 to ešte skúsil v Calgary Flames, ale po troch zápasoch bez bodu a ďalšej sezóne na farme sa už vrátil do Európy.
Po dlhých rokoch v zámorí si na skok prvýkrát vyskúšal KHL, kde nastúpil na 26 duelov za Víťaz Podoľsk. Odtiaľ sa už presťahoval do Leksandu. A tam jeho kariéra nabrala úplne nový smer.