Martýrium návratov. Ako prekonať zranenia?

Redakcia NHL.com/sk v lete vyspovedala mnoho hokejistov NHL a získala ich pohľad na rôzne témy. V tejto časti si pripomenieme, aké zložité sú pre hráčov návraty po zraneniach.

Stačí malá chvíľka - a nenápadná herná situácia môže mať ďalekosiahle následky. Súboj pri mantineli alebo pred bránkou, zdanlivo ľahké seknutie, korčuľa zaseknutá do ryhy... A pre hráča nastáva martýrium. Ako sa hokejisti vyrovnávajú s týždňami a mesiacmi, keď nemôžu hrať zápasy?
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
Svoje o tom vie napríklad dvadsaťštyriročný Tomáš Hertl zo San Jose Sharks. Jeden z najtalentovanejších mladých Čechov bol veľký smoliar. Jeho famózny vstup do NHL v roku 2013 a cestu ku Calder Trophy zničil faul kolenom amerického útočníka Los Angeles Kings Dustina Browna, po ktorom nasledovala operácia, zložitá rehabilitácia a opatrný návrat na ľad. Po ňom bolo jasné, že Hertl už nie je tým bezstarostne pôsobiacim mládencom, ktorý si medzi mantinelmi dovolí parádičky všetkého druhu.
S hernou absenciou sa vytráca istota a sebavedomie. Trvá minimálne týždne, kým sa hráč po návrate na ľad dostane do rytmu, na ktorý bol zvyknutý.
"Mám za sebou zranenia a nie je nič zložitejšie, ako keď sa máte napríklad po troch mesiacoch vracať. Cítite, že nie ste súčasťou tímu. Všetci chodia na zápasové mítingy, rozprávajú sa o predchádzajúcom dueli a vy tam len tak sedíte. A to je naozaj ťažké," povedal Hertl.

Útočník Sharks v nováčikovskej sezóne prišiel o 45 zápasov základnej časti. Zranenie mu v roku 2016 neumožnilo absolvovať záver finálovej série Stanley Cupu proti Pittsburgh Penguins a v ročníku 2016-17 kvôli ďalšiemu zraneniu kolena vynechal 33 zápasov...
"Keď sa vraciate, tak musíte makať oveľa tvrdšie. Je neskutočné, ako vám po piatich dňoch pokoja zmiznú svaly. Skrátka treba urobiť všetko preto, aby ste čo najrýchlejšie mohli pomôcť tímu," dodal Hertl.
Keď kouč predstúpi pred novinárov a oznámi, že hráč bude mimo hry asi tri až štyri týždne, málokto má predstavu, čo sa skrýva za jeho návratom.
Napríklad ťahúň Toronto Maple Leafs Auston Matthews v minulej sezóne chýbal 'len' desať duelov, ale pripadalo mu to ako večnosť. Zmizne cit pre prihrávku aj streľbu, načasovanie, predĺži sa reakčný čas.
"Nikto nechce byť v tejto situácii, pretože je to naozaj na hlavu. Lenže takéto veci sa v hokeji stávajú stále. Musíte tvrdo makať, aby ste sa priblížili k okamihu, keď zase budete stopercentný," hovorí Matthews.

Aj keď jeho zranenie ani zďaleka nebolo také vážne, skúsenosti má veľmi podobné ako Hertl.
"Dni sa strašne vlečú. Hrozné je hlavne nechodiť na ľad s tímom. A k tomu sa pozerať na zápasy len z tribúny," otrasie sa jednotka draftu 2016. Ani všetka tá starostlivosť lekárskeho personálu a kondičných trénerov vám v takých dňoch náladu nezlepší.
Kto si prejde rehabilitáciou po vážnom zranení alebo operačnom zákroku, nechce už nič podobné podstupovať znova.
"Bodaj by som to už nezažil," spomenul si na svoju operáciu ľavého kolena z roku 2017 útočník Los Angeles Tyler Toffoli.
Viac o téme: [Twitter, Instagram, Facebook. Alebo Hokej na sieti]
"Tá rehabilitačná časť vôbec neuteká. Ale človek sa tomu nesmie poddať. Hodiny strávite rôznymi cvikmi a potom sa aj tak musíte ísť ešte pripravovať, aby vaša kondícia neumrela. Ako som povedal: Nikdy viac," vyhlásil Toffoli.
Ale občas si hráči uvedomia, aké majú šťastie, že je o nich v NHL výnimočne dobre postarané. Tomáš Fleischmann alebo Tomáš Vokoun museli ísť v minulosti rýchlo na operačnú sálu, keď lekári v ich tele zistili prítomnosť krvných zrazenín.
Podobnú skúsenosť mal na konci minulého ročníka aj útočník New York Rangers Chris Kreider, ktorému diagnostikovali krvnú zrazeninu v ruke.

"Mal som šťastie, pretože bolo úplne zjavné, že s mojou rukou niečo nie je v poriadku. Potom to už išlo rýchlo. V nemocnici lekári a sestry každú polhodinu kontrolovali moje životné funkcie. Ale cítil som aj veľkú podporu priateľov, rodiny, spoluhráčov a celej hokejovej komunity. Počas sezóny po sebe dosť tvrdo ideme - a zrazu dostávate odkazy, ako mi všetci držia palce. Bolo to dojímavé," zveril sa Kreider.
Ale do formy sa musel dosať sám. A zvládol to pomerne rýchlo. Chýbal 24 zápasov a na konci februára už bol zase pripravený vyraziť do akcie.
"Bola to pre mňa veľká skúsenosť. Najväčším problémom sa stala pľúcna embólia, ale ľudia, s ktorými som hovoril, ma veľmi podržali. Nemalo cenu chodiť po kabíne s namosúreným výrazom, keď sa celý tím chystal na zápas. Uvedomil som si, aký je to pre mňa dar, že som niečo také prekonal. Za to neprestanem byť vďačný," zveril sa Kreider.
Taká skúsenosť vás totiž väčšinou posilní. A ani nemusíte byť hokejistom NHL.