"Zdedil som po bratovi betóny," povzdychol si Sawchuk, ktorého pre Detroit Red Wings objavil skaut Bob Kinnear.
"Red Wings ma požiadali, aby som pre nich okolo roku 1944 skautoval v oblasti Winnipegu a dali mi peniaze na stavbu vonkajšieho klziska. Vytvoril som vtedy ligu s desiatimi tímami a Sawchukov starší brat Mike bol v bránke, kým Terry hral v obrane," opisoval neskôr Kinnear.
"Po Mikeovej smrti som navrhol Terrymu, či nechce chytať. A on bol skvelý od prvej chvíle, ako si nasadil betóny."
Keď mal Sawchuk dvanásť rokov, zlomil si ruku v lakti počas hrania ragby. Zo strachu pred rodičmi to skrýval, ruka sa mu zle zrástla a bola o niekoľko centimetrov kratšia ako ľavá, čo ho neskôr čiastočne obmedzovalo. Sawchuk ale aj tak prinášal ďalšie a ďalšie dôkazy svojej jedinečnosti.
V štrnástich rokoch sa zúčastnil detroitského tréningového kempu a jeho kariéra sa rozbehla naplno. V juniorskom hokeji ale veľmi dlho nevydržal, generálny manažér Red Wings Jack Adams povolal osemnásťročného Sawchuka do farmárskeho tímu v Omahe.
Red Wings vyhrali v sezóne 1949-50 Stanley Cup a Sawchuk nastúpil na sedem zápasov základnej časti, v ktorých mal priemer 2,29 gólu na stretnutie. To Adamsovi stačilo, vytrejdoval dovtedajšiu jednotku Harryho Lumleyho do Chicaga a vsadil na dvadsaťjedenročného mládenca.
Bola to dobrá voľba. Sawchuk vyhral v ročníku 1950-51 Calder Trophy pre najlepšieho nováčika s bilanciou 44-13 a priemerom 1,99!
"Za celý život som nevidel takého mladého gólmana, ktorý by bol taký dobrý," povedal kouč Red Wings Tommy Ivan podľa Canadian Press.
Keď Detroit v roku 1952 absolvoval play off s bilanciou 8-0, Sawchuk k tomu prispel štyrmi čistými kontami, úspešnosťou zákrokov 97,7 percenta a priemerom 0,63 gólu na zápas.
"Vtedy by za seba nepustil ani hrášok," chichotal sa spoluhráč Alex Delvecchio.
Mimo ľadu však také skvelé časy určite nezažíval. Zažíval až chorobný strach z toho, ako zabezpečí svoju rodinu po konci kariéry. Aj keď na ľade žiaril, trpel veľkým nedostatkom sebavedomia. Pri každom vážnejšom zranení, a tých teda bolo, jeho myšlienky ešte viac sčerneli.
Treba si uvedomiť, že miest gólmanskej jednotky bolo vtedy v celej NHL len šesť, takže Sawchuk hral aj cez bolesť, aby svoj post nestratil. V priebehu kariéry absolvoval tri operácie lakťa, lekári mu odstránili slepé črevo, mal zlomený priehlavok, roztrhnuté šľachy v ruke, skolabovali mu pľúca...
Aby videl na puk, preferoval revolučný prikrčený postoj, ktorého sa neskôr nebol schopný zbaviť ani pri chôdzi a nakoniec bojoval s lordózou, bolestivým zakrivením chrbtice, ktoré mu neumožňovalo spať dlhšie ako dve hodiny v kuse.
Kým si v roku 1962, v 33 rokoch, konečne nasadil masku, jeho tvár zošívali viac ako 400 stehmi. V roku 1966 potom vznikla mimoriadne pôsobivá fotografia, zverejnená v magazíne Life, na ktorej Sawchuk vyzerá ako monštrum z ordinácie dr. Frankensteina.
"V tej dobe sme sa všetci snažili robiť dve veci: zastaviť puk a nenechať sa pri tom zabiť," opisoval prezident hokejových operácií Columbus Blue Jackets a bývalý brankár John Davidson.
