Sieň slávy je širšia o veľkú sedmičku, došlo aj na slzy

Paul Kariya asistoval na veľa gólov Teemu Selanneho. Keď však chcel legendárny Fín od neho pomôcť s prejavom v Hockey Hall of Fame, musel si poradiť sám.
"Prosil som Paula, aby tú reč zobral za mňa, ale on ma v tom nechal. Tak to skúsim sám," zahájil Selanne príhovor na pódiu v Sieni slávy v Toronte, kam bol s ďalšími osobnosťami uvedený v pondelok večer.

"Keď som bol chlapec vo Fínsku a niekto by mi povedal, akú mám pred sebou kariéru, tak by som mu neveril. Môj sen bol hrať vo fínskej najvyššej súťaži a za národný tím. O NHL som len fantazíroval," uviedol útočník, ktorý v zámorskej súťaži nastrieľal 684 gólov a nazbieral 1457 bodov, najviac zo všetkých Európanov okrem Jaromíra Jágra.
"NHL sa mi zdala príliš vzdialená. Neveril som, že sa do nej niekedy dostanem. Ale potom sa to všetko udialo veľmi rýchlo. A samozrejme za to vďačím strašnému množstvu ľudí," povedal Selanne a začal im konkrétne ďakovať. "A na záver by som chcel vyzdvihnúť Paula Kariyu. Úprimne, pre mňa to bol zďaleka najlepší hráč, s akým som kedy nastupoval. Strašne veľa som sa od teba naučil."

Práve Kariya bol ďalším z honorovaných hráčov, ktorý sa stal členom Siene slávy. Spolu s týmito dvoma útočníkmi, ktorí sa stretli na prelome storočia v tíme Mighty Ducks of Anaheim, boli do vybranej spoločnosti uvedení aj Dave Andreychuk, Mark Recchi, univerzitný tréner Clare Drake (ktorý žije v domove dôchodcov a zastupoval ho vnuk Michael Gabinet), Danielle Goyettová a majiteľ Boston Bruins Jeremy Jacobs. Ten vlastní Bruins od roku 1975 a v roku 2011 pod ním tím po 39 rokoch ukončil čakanie na Stanley Cup.
Práve Recchi bol dôležitým členom mužstva kapitána Zdena Cháru a centra Davida Krejčího, ktoré vtedy zahájilo sezónu 2010-11 dvojzápasom proti Phoenix Coyotes v Prahe a ukončilo ju víťazstvom v siedmom finále proti Vancouver Canucks.
"Bolo úžasné s tebou zdvihnúť Stanley Cup a teraz je skvelé vstúpiť s tebou do tejto svätej siene," uviedol Jacobs smerom k Recchimu.
"Nemohol by som si želať lepší koniec kariéry," povedal na pódiu v Toronte útočník, ktorý odohral v NHL 22 rokov za sedem klubov a titulu sa dočkal až na záver. V Britskej Kolumbii, kde vyrastal. "Vyhrať (tam) pre (Jacobsa) a tím, ktorý to tak dlho nedokázal, je niečo, na čo som mimoriadne hrdý. Skvelý spôsob, ako ukončiť kariéru."

Kým Selanne s Kariyom a Recchi s Jacobsom boli akýmisi dvojičkami viazanými spoločným putom, Andreychuk vstupoval do Siene slávy bez podobného parťáka. Zato ako prvý.
"Možno som tu na úvod preto, že som bol občas dosť pomalý," žartoval niekdajší útočník. "Ako vždy hovoril môj posledný kouč (John Tortorella z Tampa Bay Lightning): Pomalý ako melasa. Ale z nejakého dôvodu vždy uspeje."
Táto 'melasa' sa v NHL usadila na 24 rokov. Andreychuk nazbieral v 1639 zápasoch 1338 bodov.
"On bol tým tmelom, ktorý držal chlapcov na ceste k Stanley Cupu," rozprával legendárny Phil Esposito o roku 2004, keď Andreychuk a spol. získali pod Tortorellom titul pre Tampa Bay Lightning. "Bol skvelým styčným dôstojníkom medzi Tortsom, ktorý bol na hráčov tvrdý, a chlapcami v kabíne. Dokázal všetkých upokojiť. Hovoril som to kedysi a hovorím to zase: Nemyslím si, že by vtedy vyhrali, keby nemali Davea Andreychuka."
Podobne hovoril aj Martin St. Louis, vtedajšia hviezda Lightning. "Pre mňa je asi najlepším lídrom, s ktorým som kedy hral. Na ľade aj mimo neho, stále dával mužstvu pulz, ktorý potrebovalo, a navigoval ho medzi trénermi a hráčmi. Všetci sme k nemu vzhliadali," povedal o Andreychuckovi.

Ten poďakoval predovšetkým otcovi, ktorý v 52 rokoch ukončil prácu robotníka v oceliarňach a každý deň sledoval synove zápasy. Teraz sa dočkal jeho vstupu medzi nesmrteľné legendy.
"Neplač, oci," usmial sa jeho syn z pódia.
Bolo neskoro. Julian sa už medzi prítomnými divákmi utápal v slzách. V tú noc to však určite nebolo nepatričné.