Skip to main content

Klenot občas v drafte zapadne

Datsyuk, Zetterberg, Robitaille a Hašek. Draft ich kedysi poriadne podcenil

Autor Michael Langr @NHLsvk / NHL.com/sk

Tohtoročný draft NHL sa koná 22. a 23. júna v American Airlines Center v Dallase. NHL.com/sk vám o tejto akcii poskytuje komplexné pokrytie správami, článkami, príbehmi a rozhovormi. Tentoraz sa zameriame na hviezdy, ktoré urobila veľkú kariéru napriek jesennému výberu v drafte.

Draftu sa niekedy hovorí veľtrh hokejového talentu. A ako to na naozajstnom trhovisku často vyzerá: o najlepší tovar je bitka, menej kvalitný artikel si odnesú buď tí, ktorí majú 'hlbšie do vrecka', alebo oneskorenci.

Lenže jarmok zvaný draft NHL je v niečom predsa len špecifický - aj z tovaru, ktorý nemá dobrú povesť, sa časom môže vykľuť diamant. Nezriedka sa totiž stane, že kluby budúcu hviezdu dostatočne neodhadnú, a tak príde na rad až absurdne neskoro.

Kto medzi také mená patrí?

 

[Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez @NHLsvk]

 

Určite napríklad muž, o ktorom sa dlho hovorilo, že jeho ruky sú najšikovnejšie v celej lige. Na koľkom mieste by ste tipovali, že bol vybraný Pavel Datsyuk? Že určite v prvom, najneskôr v druhom kole? Omyl!

Detroit Red Wings na ruského forvarda ukázali až v kole číslo šesť, prišiel na rad presne ako 171. v poradí. Detroitský skaut pre Európu Hakan Andersson v roku 1998 usúdil, že rodák zo Sverdlovska nemá veľkú budúcnosť. Ak by si ho však nikto nezobral, na konci draftu by o ňom predsa len bolo treba pouvažovať.

Video: Datsyukov 900. bod v kariére

Datsyuk hneď v prvom roku za Red Wings získal Stanley Cup. V roku 2008 k nemu pridal ešte ďalší, k tomu si domov odniesol štyri Lady Byng Memorial Trophy, tri Frank J. Selke Trophy, štyri účasti v All-Star Game...

Dnes je známy ľadový gentleman považovaný za jedného z najlepších hráčov v bohatej histórii klubu.

Red Wings sú v objavovaní zaprášených draftových klenotov všeobecne dobrí. Veď ich dlhoročná opora Henrik Zetterberg bola na pódium vyvolaná rok po Datsyukovi dokonca až ako 210. v poradí.

Ešte keď pôsobil v Európe, v švédskom klube Timra IK ho považovali za radového forvarda. Skauti o neho nejavili veľký záujem. Aj v jeho prípade však Andersson poslal cez oceán krátku zmienku o tom, že skúsiť tohto hráča v nejakej neskoršej fáze draftu by sa možno mohlo oplatiť.

Dobrý nápad. Zetterberg si svoju prvú zámorskú sezónu odkrútil v 22 rokoch a hneď z toho bola nominácia na Calder Trophy. Za Detroit nakoniec nazbieral viac ako 700 bodov a pripísali mu 12 sezón.

V roku 2008 to bol on, kto mal pri zisku Stanley Cupu najvýraznejší podpis zo všetkých, aj preto ho vyhlásili za najlepšieho hráča play off.

 

 [Viac o téme: Chcem hrať v Kanade, hovorí Zadina pred draftom]

 

Aj Luc Robitaille hrával za Red Wings, o jeho draftovaní sa však v roku 1984 zasadili Los Angeles Kings. Príbeh hokejového elegána je sám o sebe obrovskou záhadou - ako juniora ho bolo vidieť, darilo sa mu, skauti ho však označovali za mizerného korčuliara, ktorý nemal chuť hrať fyzicky.

Bolo z toho až deviate kolo a 171. miesto v poradí!

Dnes má Robitaille sochu pred arénou Kings, získal Calder Trophy, trinásťkrát si ho vybrali do All-Star Game, v sezóne 2007-08 bol členom víťazného mužstva Red Wings. Ale v roku 1984 bol však draftovaný neskutočných päť kôl za Tomom Glavinom, ktorý nakoniec neurobil veľkú kariéru v NHL, ale v bejzbale, kde ho zaradili až do Siene slávy.
Spomínaný rok 1984 bol všeobecne pozoruhodný. Jednotkou tohtoročného draftu bol Mario Lemieux, päťkou Petr Svoboda. Vedľa Robitaillea sa ale tak trochu zabudlo aj na Patricka Roya (51. miesto) a hlavne na neskoršieho superstrelca Bretta Hulla (až 117. miesto).

Rovnako ako Glavine je aj Hull dnes v Sieni slávy, na rozdiel od dvojnásobného šampióna World Series, ale ten bol na tej správnej strane - hokejovej. Pred tými 34 rokmi si ho vybrali Calgary Flames, kde však veľa šancí nedostal, poriadne výkonnostne rozkvitol až následne v St. Louis Blues, Dallas Stars a v Detroitu.

Jeden z najlepších ofenzívnych hráčov v histórii NHL je mimochodom spájaný s jedným z najhorších trejdov. Keď sa ho Calgary v roku 1988 spolu so Steveom Bozekom zbavovalo, dostalo zaňho obrancu Roba Ramagea a brankára Ricka Wamsleyho - z dnešného pohľadu smiešnu protihodnotu.

Spoznať potenciál skutočnej superstar je asi naozaj náročná úloha. Okrem už spomínaných hráčov sa to dôstojne nepodarilo ani Theorena Fleuryho (Calgary, rok 1987, 166. miesto), Douga Gilmoura (St. Louis, 1982, 134.), Daniela Alfredssona (Ottawa Senators, 1994, 133.) či Henrika Lundqvista (New York Rangers, 2000, 205.).

Aj neskorší víťaz Art Ross Trophy Jamie Benn vstával pri drafte roku 2007 až ako 129. v rade (Dallas), na Pekku Rinneho prišiel rad o tri roky skôr dokonca až vo chvíli, keď sa vyhlasoval výber číslo 258 (Nashville Predators).

Vzhľadom na svoje kariéry boli niekedy neúmerne neskoro vyberaní aj českí hokejisti. Pravdepodobne najlepšieho brankára všetkých čias Dominika Haška si Chicago Blackhawks vybrali v roku 1983 až ako 199., ale vtedy za tým určite boli aj nepriaznivé politické podmienky.

Video: Memories: Hasek turns away 70 shots by the Devils

Napríklad Robert Lang sa na hokejové trhovisko dostal už po konci Studenej vojny - a rovnako ako 133. Marek Židlický odohral v NHL 12 sezón, vypracoval sa na rešpektovaného beka, ale keď bol v roku 2001 neopozeraným mladíkom, New York Rangers si naňho spomenuli až pri výbere číslo 176.

Aj pre dnešných zelenáčov je to vlastne príjemné povzbudenie. Medzi elitou môžete urobiť veľkú kariéru, či ste v drafte číslo 1, alebo 200. Ktovie, možno sa bude raz stavať socha napríklad aj tohtoročnému číslu 171.

Čítajte viac

NHL používa cookies, web beacons a ďalšie podobné technológie. Používaním webových stránok a ďalších online služieb NHL dávate súhlas s našou Ochranou osobných údajov a s Podmienkami služby, vrátane našej Cookie Policy.