Vrkoč: Rád by som mu veril. Dosť som ho sledoval v minulej sezóne, ale akoby stratil čaro aj streleckú mušku. Alebo možno ešte skrátka úplne nedospel, aby mohol hrať hokej medzi najlepšími a v Detroite dobre vedia, čo robia s jeho rozohraním sa na farme v Grand Rapids. Veď miesto v áčku tam nemá ani ďalší snajper z mládežníckych kategórií Martin Frk, ktorý sa už snaží presadiť nejaký ten piatok.
Inak s Vránom súhlasím, zaujímavý je aj Ondřej Kaše v Anaheim Ducks a trochu starší Lukáš Radil v San Jose Sharks. Ale mám pocit, že sa stále rozprávame maximálne o hranici 80 bodov, a to je oproti konkurencii málo. Teda myslím aspoň európskej, so Severoameričanmi sa ani nemá zmysel porovnávať. To je skrátka iný level aj základňa.
Burkert: To je bez debaty. Slovenský hokej je momentálne v situácii, keď sa nemôže porovnávať ani s európskymi veľmocami. Musí sa totiž snažiť, aby sa vrátil pred Nemcov, Dánov a Švajčiarov, aby pravidelne hral štvrťfinále na majstrovstvách sveta IIHF aj na šampionáte do 20 rokov, snažil sa o prekvapenie a vychoval čo najviac hráčov do NHL.
Viac o téme: [Príjemné starosti v Calgary: S Rittichom v druhej polovici?]
Prísľubom sú pre mňa tri mená: útočník Adam Ružička draftovaný Calgary Flames, obranca Martin Féherváry (Washington Capitals) a Maxim Čajkovič, ktorého vidím v prvej dvadsiatke tohtoročného draftu. A samozrejme aj obranca Černák, ktorý dokazuje svoje kvality v Tampe. Ten sa mi veľmi páči, je vysoký, silný, pohyblivý, vyrastá z neho komplexný hráč a o dva, tri roky aj najlepší slovenský bek v NHL.
Len škoda, že tých mien je stále tak málo...