Na počiatku bolo vhadzovanie. Ako na ňom uspieť?

Redakcia NHL.com/sk v lete vyspovedala mnoho hokejistov NHL a získala ich pohľad na rôznorodé témy. V jednom z posledných dielov našej série rozoberieme jednu z kľúčových hokejových činností - vhadzovanie.

Každá sezóna sa končí odovzdávaním Stanley Cupu a začína v tomto smere pomerne banálnou situáciou: vhadzovaním. Z hľadiska vývoja jednotlivých zápasov však určite nejde o žiadnu banalitu. Naopak, umeniu vyhrávať buly sa v modernej hre prikladá stále väčšia dôležitosť.
"My centri, ktorí chodíme na buly často, si na tom samozrejme zakladáme a sledujeme, ako sa nám alebo súperom darí," opisuje John Tavares, ktorý v lete odišiel z New York Islanders do Toronto Maple Leafs. "Buly sú nesmierne dôležitou súčasťou hry."

Dôvod je jasný: ktorý tím vyhrá vhadzovanie, ten má puk. Obzvlášť dôležité je to v presilovkách a oslabeniach, prípadne v záveroch zápasov. Avšak záleží na tom aj v 'obyčajných' situáciách, pretože mužstvo s pukom si pochopiteľne vytvorí väčší tlak, viac šancí, striel a tým väčšinou aj gólov.
K umeniu vynikajúceho všestranného centra tým pádom nepatrí len tvorba hry, schopnosť brániť a vytvárať či premieňať šance. Tí najkomplexnejší musia byť dobrí aj na buly. To znamená prípravu zahrňujúcu tréning, prácu s reflexmi a štúdium súpera.
"Keď idem na vhadzovanie, hlavne v obrannom alebo v útočnom pásme, mám v hlave naozaj veľa vecí," hovorí Sidney Crosby, kapitán a prvý center Pittsburgh Penguins.

"Pozerám sa na hodiny, koľko zostáva času. Potom na hráča, ktorý ide proti mne: na ktorej stranu drží hokejku? Ako strieľa? Kto ďalší je na ľade? V akej sme situácii? Keď je po zakázanom uvoľnení, je naša päťka unavená alebo ne? Mám sa snažiť získať puk a nechať náš tím hrať a vypracovať si nejakú situáciu, alebo radšej jednoducho dostať puk mimo nebezpečenstva a ísť striedať? Všetky tieto veci hrajú úlohu a je nutné myslieť aj na to, čo potrebujú spoluhráči na ľade."
Na úvahy o všetkom, čo Crosby opisuje, však majú centri dosť málo času. Mnohé z nich tak musia mať zautomatizované, čo pri tisíckach buly v lige už nie je taký problém. Horšie je to v prípade, že rozhodca niekoho z vhadzovania vykáže a na jeho miesto sa musí postaviť krídlo, v tejto situácii oveľa menej skúsené.
"Ja mám všetko toto v hlave tak za dve sekundy vyriešené," tvrdí kanadská superstar. "V našej päťke sme zohratí, tam zvyčajne nie je čo riešiť. Len niekedy si musí človek pár vecí pripomenúť."
Viac o téme: [Časy sa zmenili. Tréneri získavajú rešpekt úprimnosťou]
Crosby bol s 53 percentami víťazných buly v poslednej sezóne až v druhej päťdesiatke ligy (presne rovnakú úspešnosť mal mimochodom aj David Kämpf z Chicago Blackhawks), avšak absolvoval 1935 vhadzovaní, čo je najvyššie číslo v NHL po Ryanovi O'Reillym z Buffalo Sabres, a rovnako väčšiu časť z nich vyhral.
O'Reilly bol so 60 percentami absolútnym kráľom vhadzovaní - na rovnaký počet sa z hráčov, ktorí chodili na túto situáciu často a pravidelne, dostal len špecialista Antoine Vermette z Anaheim Ducks.
Z dlhodobého hľadiska je kráľom buly Patrice Bergeron z Boston Bruins - od roku 2010 nemá nikto (z hráčov s viac ako piatimi tisíckami buly) vyšší počet vyhraných vhadzovaní ani lepšie percento úspešnosti ako on s číslami 7530 a 58,8. Aj to je dôvodom, prečo sa center Boston Bruins pravidelne umiestňuje medzi finalistami Selke Trophy pre najlepšie brániaceho útočníka NHL a prečo ju v posledných siedmich rokoch až štyrikrát získal. A možno aj prečo sa nakoniec usadil na poste častejšie nasadzovaného prvého centra Bruins na úkor Davida Krejčího.

Aj Bergeron kvôli úspechu na vhadzovaní zmenil hokejku, používa mäkšiu s výraznejším zahnutím čepele, ktoré mu pomáha vyhrávať buly do forhendu.
"Prvá vec, ktorú riešim, je, kto proti mne nastúpi. Ľavák, pravák, poznám ho alebo nepoznám? Potom sa pozriem, ako sú rozostavaní jeho aj moji spoluhráči. Do akej situácie sa potrebujeme dostať. Toto všetko si človek musí premyslieť, ale nakoniec je to aj tak o tom vyhrať ten samotný súboj o puk," hovorí kanadský center.
"Človek má nejaký základný set ako to hrá. Ale potom sa musí pozrieť na súpera. Inak budete chodiť na buly proti Mikko Koivuovi, inak proti Ryanovi Johansenovi, inak proti (Connorovi) McDavidovi alebo (Stevenovi) Stamkosovi," podotýka Mark Scheifele, center Winnipeg Jets.
"Ja mám v hlave akúsi encyklopédiu súperov. Tí sa síce vyvíjajú, všetko sa mení. Ale skúsenosti s nimi mi určite pomáhajú," dopĺňa Bergeron.
Ako hovorí tento kráľ defenzívnych forvardov, nakoniec je kľúčové vyhrať v situácii jeden na jedného. Okrem prípravy sú na to dôležité aj reflexy, rýchle ruky, sila na hokejke. A to všetko sa dá a musí trénovať. Útočník Tomáš Hertl zo San Jose Sharks sa pripravoval s bývalým špecialistom na vhadzovanie Mikom Riccim, forvard Vladimír Sobotka dokonca v lete cibril buly na špeciálnom trenažéri.

"My centri na tom pracujeme na tréningu, opakujeme si buly na rannom rozkorčuľovaní. Všetko je to o správnom načasovaní. Na tréningu to nie je ostrá bitka o puk, ale skôr snaha to správne načasovať, sledovať puk a zladiť s očami pohyb ruky a hokejky. Tento reflex je v takej situácii nesmierne dôležitý a treba ho dostať do krvi," hovorí Auston Matthews z Toronta.
Ale pozor, úspech na buly určite nezávisí len od centra. Dôležitú prácu hrajú krídla: v obrannom pásme vyrážajú blokovať bekov, v útočnom sa v tom naopak snažia zabrániť krídlam súpera. A ak sa medzi strednými útočníkmi na bode na vhadzovanie nerozhodne, musí tam ísť pomôcť a snažiť sa zobrať voľný zablokovaný puk.
"V mnohých prípadoch je to päťdesiat na päťdesiat a potom je vhadzovanie záležitosťou krídel rovnako ako centra," upozorňuje Matthews.
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
"Hneď ako puk padne na ľad, spolupráca celej päťky je nesmierne dôležitá," pritaká Bergeron. "Vyhráte a musíte sa uistiť, že bek si od mantinelu príde pre puk za vás. Krídla musia vedieť, kam budete puk v ideálnom prípade posielať. Treba podržať súpera, aby obrancovia na puku mali viac času. V mnohých situáciách sa treba dohodnúť s krídlom alebo s obrancami, aby všetko fungovalo. Inak môže výhoda vyhraného vhadzovania vyjsť navnivoč," dodáva.
"Do hry vstupuje veľa premenných a komunikácia so spoluhráčmi je mimoriadne dôležitá," súhlasí Tavares. "Všetci musíme byť naladení na tej istej vlne, to je polovica úspechu."