Mezei: Spoluhráči nevedia, či mi môžu tykať

Aj keď sa primárne venujeme NHL, nezabúdame ani na dianie na opačnej strane Atlantiku. Približne dvakrát za mesiac vám v sezóne 2023-24 prinesieme rozhovor s niektorou osobnosťou pôsobiacou na Slovensku či inde v Európe. Tentoraz sme sa porozprávali s Branislavom Mezeiom, obrancom Nitry a bývalým hráčom NHL.  

Mnohí jeho rovesníci už dávno vymenili dril na ľade za pozície na striedačkách či v kanceláriách. Branislav Mezei nie. Obranca z Nitry aj vo veku 43 rokov stále brázdi štadióny ako kapitán Nitry v najvyššej slovenskej súťaži.  

Najstarší hokejista, ktorý v tejto sezóne nastúpil v Tipos extralige, na začiatku milénia strávil sedem sezón v NHL. Teraz môže o generáciu mladším spoluhráčom odovzdávať skúsenosti z 240 duelov medzi najlepšími, v ktorých za New York Islanders a Florida Panthers zvládol 24 bodov (5 gólov, 19 asistencií).  

Matador slovenského hokeja v rozhovore pre NHL.com/sk porozprával aj o tom, ako v poslednom finále držal palce Panthers, čo hovorí na mladé nádeje medzi bývalými spoluhráčmi z Nitry i o Zdenovi Chárovi.  

Ako štyridsaťtriročný v extralige naskakujete na ľad s hráčmi, ktorí sú o generáciu mladší. Aký je to pocit? 

"Pravdupovediac to až tak neriešim. Viac to rieši moje okolie a ja to natoľko nevnímam. Síce starnem, ale hráči okolo mňa ostávajú v tom istom veku a za tie roky som si na to už zvykol. Keď prídem do kabíny, tak ten rozdiel neevidujem, ale predpokladám, že ostatní to určite vnímajú viac. Nemení sa to pre mňa, ale skôr pre chlapcov, ktorí hrajú so mnou alebo proti mne." 

V šatni vám všetci tykajú? 

"Keď niektorí mladí hráči prídu, tak ostanú mierne zaskočení. Nevedia, či mi majú vykať alebo tykať, ale to je pochopiteľné. Potom ich usmerním, že sme spoluhráči a už je všetko v poriadku." 

Vyplývajú z vášho veteránskeho veku aj nejaké výhody? 

"Najväčšou výhodou je, že počas ciest na zápasy mám k dispozícii miesto, ktoré je inak vyhradené pre druhého vodiča. V strede autobusu je také miesto, kde sa dá pohodlne ľahnúť, tak to využívam. To je asi najväčšia výhoda, ktorú mám, lebo napríklad tento rok je cestovania viac a mne vyhovuje, že si môžem pred zápasom alebo po ňom pospať."

Pred príchodom do Nitry ste striedali KHL a českú extraligu. Na pôsobenie v ktorom klube spomínate najradšej?

"Dobre bolo napríklad v klube Baris Astana, kde bol vtedy aj Jozef Stümpel a českí hráči. Tam sa mi veľmi páčilo. Aj Jekaterinburg bolo krásne mesto. Z Čiech som mal najradšej Pardubice."

Hneď v prvej kompletnej sezóne po návrate do Nitry ste získali extraligový titul. Považujete to za jeden z vrcholov kariéry?

"Som z Nitry a tá už dlhé roky túžila po titule, takže si to veľmi cením a považujem to jeden z naj momentov svojej kariéry. Bývam v Nitre a viem, ako tu ľudia vnímajú hokej, ako im na ňom záleží či ako sa v klube pracuje. Chýbala tomu len čerešnička na torte v podobe titulu a veľmi sme to chceli získať. Aj pre mňa osobne to bol obrovský úspech."

V nasledujúcich ročníkoch ste sa ešte trikrát dostali do finále. Kedy ste podľa vás boli najbližšie k zisku druhého titulu?

"Hrali sme napríklad finále so Slovanom Bratislava (2022) a tam sa dalo z toho uvariť viac, ako sa nám nakoniec podarilo. Aj vo finále s Banskou Bystricou (2017 a 2019) boli výsledky tesné."

Potešil vás tento rok návrat útočníka Samuela Bučeka, ktorý je najproduktívnejší v tíme?

"Samovi by som želal, aby aj niekde inde dokázal, aký je skvelý hráč. Keďže však hrám za Nitru, tak som rád, že nám pomáha takýto hráč. Viem, čo hokejovo dokáže a aký je to chlapec, takže ma jeho návrat veľmi potešil."

Ako tento rok vidíte šance Nitry?

"V podstate je stále len začiatok a mužstvo sa formuje. Liga je veľmi vyrovnaná, niektoré mužstvá prekvapili a niektoré sú možno sklamaním. My sme mali zlý začiatok, ale teraz sa tie výkony trošku zlepšili. Myslím si, že naše mužstvo je vyskladané dobre, kvalitne sa doplnilo a momentálne doháňame ten zlý štart. Mali by sme pomýšľať na najvyššie ciele."

V NHL ste strávili 7 sezón. Po dvoch sezónach za Islanders a piatich na Floride sa vaša kariéra v lige uzavrela. Prečo ste nepokračovali v NHL?

"Chcel som pokračovať v NHL, ale keď som v lete čakal na ponuku kontraktu z niektorého klubu NHL, tak ma kontaktovali z Barisu Astana. Asi som mal tvrdohlavo čakať na ponuku z NHL, ale nakoniec som sa rozhodol prijať tú z KHL a vyskúšať to tam."

Sledovali ste tohtoročnú cestu Panthers až do finále?

"Sledoval som, že sa im darilo a želal som im, aby získali Stanley Cup. To sa im bohužiaľ nepodarilo. Pre ľudí na Floride bolo aj tak fantastické, že to dotiahli tak ďaleko."

V prvej sezóne v NHL ste za Islanders hrali aj so Zdenom Chárom. Pomohol vám zvyknúť si?

"Zdeno má vo svojej náture, že je veľmi dobrý a skromný človek, ktorý sa snaží každému pomôcť. Aj mne vtedy veľmi pomohol. Dokonca som u nich aj býval a Zdenova manželka mi varila. Pomáhal mi aj v zázemí klubu. Na ľade sa mi tiež snažil byť nápomocný. Mladí hráči si mohli všímať jeho prístup k tréningom aj k zápasom. Aj keby nič nehovoril, tak sú veci, ktoré sú evidentné. Mladí hráči to videli a mohli sa z toho poučiť."

Chára nastupoval v NHL do 45 rokov. Plánujete sa ním inšpirovať a potiahnuť ešte dve sezóny?

"Uvidíme. Na konci sezóny sa vždy rozhodujem podľa toho, ako dopadla, ako som sa cítil i ako to vidí vedenie klubu. Zatiaľ môžem povedať, že mi nič nebráni v tom, aby som pokračoval ďalej. Určite to nebudem siliť, ale nechce sa mi odchádzať tak, že by som ešte mohol pokračovať. Takže sa uvidí na konci sezóny."

V Nitre ste sledovali progres Šimona Nemca, s ktorým ste hrávali aj v obrannej dvojici. Ste v kontakte? Sledujete, ako sa mu darí v zámorí?

"Sledujem ako sa mu darí, ale sme len v minimálnom kontakte. On teraz žije iný svet, ktorý som ja žil pred dvadsiatimi rokmi. Prajem, aby sa mu darilo a hlavne nech je trpezlivý."

Až do minulého roka ste boli (10. spolu s Borisom Valábikom) najvyššie draftovaný slovenský obranca v histórii. Ste rád, že vás predbehol práve Nemec?

"Potešilo ma, že bol Šimon draftovaný tak vysoko. Pre mňa tieto štatistiky nehrajú veľkú úlohu a určite som nesedel doma a počas draftu som si nehovoril: 'Len aby ma niekto nepredbehol.' Želal som mu to, ale priznám sa, že osobne som netipoval, že bude až tak vysoko."

Čo poviete na zlepšenie Adama Sýkoru, s ktorým ste hrali spolu v Nitre a minulý rok ho vysoko draftovali Rangers a teraz je na ich farme?

"Adam bol vždy extrémne pracovitý chlapec. Taký príklad pre mladých hráčov v jeho veku som už naozaj dlho nevidel. Jemu nebolo treba nič hovoriť a išiel vždy naplno aj na tréningoch. Žil hokejom naplno a nakoniec sa mu to vyplatilo. Adam nie je čistokrvný strelec, ale svojou bojovnosťou, nasadením a prístupom si to celé v podstate vydrel. Je to veľmi pozitívny chlapec. Verím, že Adam si svoje miesto v NHL vybojuje."

V čom sa NHL zmenila, keď ju porovnáte s obdobím, keď ste hrali v najlepšej lige sveta?

"V NHL teraz hrajú veľmi mladí hráči a pomaly sa na každého tridsaťročného pozerajú, že čo tam ešte robí. Keď som prichádzal do NHL ja, väčšina hráčov bola práve tridsaťročných a mladí ešte nedostávali takú príležitosť ako dnes. Rozumiem tomu. Dnešní mladí hráči sú rýchli, šikovní a hlavne mentálne sa posúvajú dopredu. Keď sme my mali 18 rokov, tak sme určite neboli natoľko mentálne vyspelí. Dnes nie je výnimkou, že mladí hráči sú kapitáni mužstva. Za mojej éry by pritom ešte možno ani nehrával v prvom mužstve."

Koho považujete za najlepšieho hráča súčasnosti?

"Aj keď sa mu momentálne až tak nedarí, tak je to podľa mňa stále Connor McDavid. Z obrancov sa mi veľmi páčia Quinn Hughes a Cale Makar."