Od Islanders po Islanders. Chárových top 10 momentov

Dlhé rozhodovanie a zvažovanie cez víkend dospelo k záveru. Štyridsaťštyriročný Zdeno Chára ešte neuzatvára zámorskú kariéru, ktorá odštartovala v minulom tisícročí. Zmluva s New York Islanders však symbolicky dotvára koliesko, ktorý slovenský obranca začal kresliť na Long Islande na svojej prvej zastávke v NHL.

"Kruh se uzavrel. Keby som len vedel, že to takto dopadne po viac ako 20 rokoch... Som veľmi poctený, že som zase Islander," povedal po podpise v New Yorku velikán z Trenčína.
Poďme si teraz spoločne pripomenúť najzásadnejšie momenty tohto kruhu, teda Chárovej výnimočnej kariéry.
Viac o téme: [Chára: Olympiádou sa zatiaľ nezaoberám]
Meno 'nechceného' zaznelo v 3. kole
Syn slávneho zápasníka bol v polovici 90. rokov niektorými ľuďmi na Slovensku považovaný za kolohnáta bez hokejovej budúcnosti. Chára sa tak snažil preraziť v pražskej Sparte, kde neunikol pozornosti ich bývalého hráča Karla Pavlíka.
Ten pracoval ako skaut New York Islanders a pripravil pre svojich zamestnávateľov zostrih, na ktorom si Chára v posilňovni ordinuje neľudské záťaže. Preňho to bolo denným chlebom. Videokazeta dorazila až na stôl generálneho manažéra Mikea Milburyho a od stolíka Islanders počas draftu 1996 konanom v St. Louis v 3. kole (56. miesto) zaznelo práve Chárovo meno.
Víťazný debut v Joe Louis Arene
Devätnásťročný Chára po drafte strávil sezónu v juniorskej WHL, kde nastupoval za Prince George Cougars okrem iných aj s krajanom Ronaldom Petrovickým. Od sezóny 1997-98 hral AHL v Kentucky. Už na jeseň však prišiel povolávací rozkaz od Islanders.
19. novembra 1997 Chára debutoval pri výhre 3:2 nad domácimi Detroit Red Wings v Joe Louis Arene. Medzi víťazmi boli vtedy aj Žigmund Pálffy alebo Robert Reichel. Počas prvej sezóny Chára nastúpil na 25 zápasov a zaznamenal jednu asistenciu - 15. apríla 1998 proti New York Rangers.
Trikrát členom prvej All-star päťky
Po prechode do Ottawa Senators si Chára vybudoval kľúčovú úlohu, čo zohľadnilo aj hlasovanie o Norris Trophy 2004, v ktorom skončil druhý za Scottom Niedermayerom.
Vedľa beka New Jersey Devils sa vysoký Slovák premiérovo dostal aj do prvého All-Star Tímu sezóny, čo sa mu potom podarilo aj v ročníkoch 2008-09 a 2013-14.

Kapitánom bostonského škuneru
Po štyroch sezónach v Ottawe sa Chára nedočkal predĺženia zmluvy a vstúpil na voľný trh, kde po ňom vyhladovane siahli Boston Bruins. Na dres mu okamžite prišpendlili céčko a začala sa tak najúspešnejšia éra v kariére slovenského lídra, ktorý tak nadviazal na kapitánske obdobia slovenských rodákov Stana Mikitu v Chicago Blackhawks (1975-77) a Petra Šťastného v Quebec Nordiques (1985-90).
Počas štrnásťročného obdobia Chára Bruins vštepil špecifickú 'štábnu kultúru', v ktorej patrilo hlavné slovo veteránom, ale prehliadaní neboli ani mladíci. Hviezdne maniere však kapitán v kabíne nestrpel.
Najlepší medzi bekmi
S 50 bodmi (19+31) sa síce nezmestil medzi desiatku najproduktívnejších bekov sezóny 2008-09, ale v hlasovaní členov Asociácie profesionálnych novinárov o najlepšieho obrancu preskočil Mikea Greenea aj dovtedy šesťnásobného víťaza Nicklasa Lidströma.
Základný kameň bostonskej zostavy hral priemerne viac ako 26 minút na zápas a jeho prínos trefne opísal vtedajší tréner Bruins Claude Julien. "Keď ho vidíte každý večer, tak zistíte, že to nie je len o štatistikách. Nedokážem si predstaviť hráča, ktorý by pre svoj klub urobil viac ako Zee," poznamenal Julien.
Hetrik proti Caroline
V porovnaní s najväčšími kariérnymi úspechmi je to možno trochu marginália, ale poteší. 17. januára 2011 dal Chára hetrik do siete Carolina Hurricanes.
Najprv trafil kuriózne v prečíslení, potom v presilovke zaznamenal gól z voleja a čiapky lietali na ľad po Chárovej ďalšej strele v početnej výhode päť minút pred koncom. Bruins vyhrali jednoznačne 7:0.
Extáza so Stanley Cupom
Po piatich rokoch v Bostone prišla sladká odmena. Chára však pri tom spotreboval všetok benzín v nádrži. V play off priemerne odohral 27:29 minúty na zápas, čo bolo najviac z tímu. A demonštroval, čo to znamená byť lídrom. V 24 súbojoch vyraďovacej časti viedol spoluhráčov, visel na najlepších útokoch súpera, bodoval (2+7), udržiaval v chode presilovkovú formáciu, makal v oslabení a dokonca vyhral dve vhadzovania.
Pred siedmym duelom finále na ľade Vancouver Canucks si zobral k srdcu radu generálneho manažéra Petera Chiarelliho, ktorý chcel, aby Bruins hrali čo najjednoduchšie. Chára tak trpezlivo zametal priestor pred brankárom Timom Thomasom. A prvý triumf pre Boston po 39 rokoch si vychutnával v extatickej nálade.

Dám delovú ranu
O tom, že má v ruke skutočný dynamit, nenechal nikoho na pochybách už v roku 2009, keď počas svojej štvrtej účasti na All-Star Game zaznamenal rýchlosť strely 169,7 kilometra za hodinu, čím prekonal šestnásť rokov starý rekord Ala Iafratea.
V roku 2012 potom na Zápase hviezd pripravil fanúšikom ďalšiu lahôdkovú petardu a posunul hranicu na 175 kilometrov za hodinu (108,8 míľ za hodinu).
Vlajkonosičom na olympiáde
So slovenskou reprezentáciou vybojoval dve striebra na majstrovstvách sveta IIHF - v rokoch 2000 a 2012. Veľkej pocty sa však dočkal na olympiáde 2014 v Soči, kde bol vlajkonosičom slovenskej výpravy a ako jediný z hráčov NHL sa tak zúčastnil úvodného ceremoniálu.
"Nebolo ťažké dohodnúť sa s vedením a s majiteľom Bostonu, bol som šťastný, že sa k tejto situácii postavil pozitívne. Bol to neskutočne krásny pocit," opisoval Chára.
Finále so zlomenou čeľusťou
Túto bolestivú epizódu Chárovej kariéry majú ešte mnohí v živej pamäti. Zápas číslo 4 finálovej série so St. Louis Blues 2019. Tečovaná strela Braydena Schenna. Chára hneď pocítil, že niekoľko zubov v jeho ústach opustilo svoje miesta. Poškodenie čeľuste však bolo oveľa väčšie.
Aj keď do zápasu už nezasiahol, išiel si s celotvárovým krytom sadnúť medzi svojich spoluhráčov. Následne Chára absolvoval bleskovú operáciu a lekári mu vystužili nalomené miesta. V ďalšom zápase bol znova v zostave a v šiestom súboji dokonca strelil gól. Ani takáto obeta však Bruins ďalší Stanley Cup nepriniesla.