Peter a Paul. Rodinný klub sa rozrástol vďaka Šťastným

Vegas Golden Knights sa po troch porážkach zase dočkali zisku dvoch bodov. Podarilo sa im to vďaka nevídanému záveru na ľade Nashville Predators, keď stihli vyrovnať tri desatiny sekundy pred vypršaním 60. minúty a v predĺžení potom Paul Stastny rozhodol o výhre hostí. Tento víťazný gól mal preňho aj veľkú osobnú hodnotu.
Tridsaťtriročný americký center so slovenskými koreňmi si pripísal 700. bod v NHL (241+459) a vytiahol tak svojho otca Petra (450+789) do exkluzívneho rodinného klubu, v ktorom otec aj syn dokázali nazbierať minimálne sedem stoviek bodov.

Doteraz v ňom boli takéto dvojice len dve: Gordie Howe (801+1049) a jeho syn Mark (197+545) a s nimi Bobby Hull (610+560) a jeho potomok Brett (741+650). V stredu potom na pomyseľné stretnutie rodinných legiend dorazili aj Šťastní.
"Nikdy sa nevzdávame, nie je to v našej povahe. Ideme naplno až do konca a potom niekedy ten gól padne až v poslednej sekunde," opisoval Paul Stastny a v plamennom prejave akoby sme počuli aj ozvenu toho, čo hlavne v 80. rokoch v drese Quebec Nordiques praktizoval jeho otec Peter.

Najprv s bratmi Mariánom a Antonom, neskôr aj sám zvýrazňoval svoju úlohu superstar, ktorú definitívne potvrdilo uvedenie do Hokejovej siene slávy v roku 1998. Bol do nej začlenený ako úplne prvý hráč súťaže, ktorý vyrastal v Európe.
Paul a jeho o dva roky starší brat Yan (v NHL odohral 91 zápasov) už vyrástli v zámorí, kde sa ich otec etabloval ako jeden z úplne najlepších Európanov v histórii súťaže. Priblížiť sa otcovej povesti bolo aj hnacím motorom Paulovej kariéry, ktorá je naozaj výnimočne konzistentná. V 11 z 13 sezón v NHL nazbieral aspoň 40 bodov.
"Je na nich jasne vidieť, že sú z jedného stromu," porovnával otca a syna Stastnyho bývalý spoluhráč z Colorada Joe Sakic. "Vynikajúci korčuliari, silní na puku, dobre čítali hru. Vidím medzi nimi množstvo podobností," uviedla legenda Avalanche. Sakic dokonca vtipkoval, že Paul po otcovi asi zdedil aj jeho drevenú hokejku.
Paul však nasledoval rodinnú tradíciu a v NHL stále hrdo nosí číslo 26, ktoré bolo na počesť jeho otca vyradené a viselo pod stropom haly v Quebec City. Keď ešte ako teenager počúval otcov príbeh o úteku, tak vraj ani nedýchal.

"Bolo to neuveriteľne šialené, ale aj poriadne odvážne," uznal Stastny, pre ktorého je otec celoživotným vzorom.
To bolo pochopiteľné aj v prípade otca a syna Howeovcov.
"Keď som pozoroval otca, ako svojimi lakťami triafa jedného súpera za druhým, tak som si hovoril, aké mám šťastie, že to nikdy neurobil mne," tvrdil Mark Howe, ktorý sa na rozdiel od otca Gordieho preškolil z ľavého krídla na spoľahlivého beka. "Ten rozdiel v tom, ako sa otec niekedy správal na ľade a mimo neho, bol neskutočný. V súkromí najmilší človek, akého som kedy stretol, a v zápase ten najnepríjemnejší protivník," dodal Howe, ktorý mal to šťastie, že si mohol s otcom zahrať v jednom tíme.
"S bratom sme si robili veľké starosti o jeho výkonnosť, ale o šesť týždňov neskôr sme už mali čo robiť, aby sme s ním stíhali," vyzdvihol Howe výnimočnosť svojho otca.
Gény sa preniesli aj v prípade otca a syna Hullovcov, pričom Brett strelecký výkon Bobbyho Hulla vylepšil o celých 131 gólov a bývalá legenda Chicago Blackhawks potom bola veľmi pyšná, že si vychovala takéhoto nástupcu.

To je aj prípad Keitha Tkachuka, ktorý by mohol byť ďalším členom klubu sedemstovkárov, keby sa na túto métu dostal niektorý z jeho synov. Lepšie ako dvadsaťročný Brady Tkachuk z Ottawa Senators je zatiaľ rozbehnutý o rok starší Matthew Tkachuk z Calgary Flames, ktorému chýbajú už len tri body k cifre 200.
Tkachukov klan potvrdzuje, že v arénach NHL sa opäť objavujú mená, ktoré v nich hrávali pred tromi dekádami - Max Domi z Montreal Canadiens je synom Tiea Domiho, Claude Lemieux zase otcom Brendana Lemieuxa z New York Rangers. Ale dosiahnutie méty, na ktorú sa po svojom otcovi Petrovi v stredu dostal aj Paul Stastny, bude aj tak stále obrovská a exkluzívna rarita.