Hokejové klony. Koho pripomínajú Chára či Gáborík?

NHL síce kvôli pandémii koronavírusu prerušila sezónu, ale na oficiálnej stránke vám aj napriek tomu stále prinášame originálny obsah. V rubrike s názvom Alter ego prirovnávame súčasných hráčov k slávnym osobnostiam minulosti. Koho pripomína silná sedmička slovenských hráčov a prečo?

Zdeno Chára......ako Larry Robinson

Kým začať, ak nie kapitánom Boston Bruins, ktorý má už teraz pevné miesto medzi najlepšími obrancami v histórii NHL? Chárov význam pre tím a klubovú kultúru sa dá ťažko s niekým porovnávať, ale adekvátnou persónou by mohol byť Larry Robinson, gigant v obrane Montreal Canadiens. Nielen hokejová legenda, ale aj charakterovo vynikajúci človek, z ktorého žiari pozitívna energia.

Vo svojich najlepších rokoch mal podobne neochvejnú pozíciu ako Chára a súperov terorizoval neúprosnou fyzickou hrou a solídnou strelou. Podobne ako šéf Bruins sa dokázal aj zastať svojich spoluhráčov.

Fanúšikovia Montrealu dodnes spomínajú na duel s Philadelphia Flyers z roku 1974, keď si Robinson z hlúčika bitkárov vytiahol obávaného tvrďasa Davea Schultza a potom ho za extatického nadšenia divákov v hale Forum dvomi ranami prirazil k ľadu. Aj tí najlepší bitkári v minulých dvoch dekádach pochopili, že ani proti Chárovým dlhým rukám nemajú šancu.

Robinson si aktívnu kariéru potiahol cez štyridsiatku a neskôr k šiestym Stanley Cupom, ktoré získal ako hráč, pridal aj jeden v úlohe trénera Devils. Ani štyridsaťtriročný Chára sa s NHL ešte neplánuje rozlúčiť. K poháru z roka 2011 by rád doplnil ešte jeden, pretože z dvoch finále (2013, 2019) odišiel porazený. Minulý rok však v play off hrdinsky nastupoval aj napriek niekoľkým zraneniam vrátane tvárových zlomenín.

Tomáš Tatar......ako Markus Näslund

Trejd švédskeho krídla z Pittsburgh Penguins do Vancouver Canucks je považovaný za jeden z najhorších a najmenej pochopiteľných manažérskych krokov v dejinách NHL. V Pensylvánii neodhadli, aký potenciál sa v Näslundovi skrýva. Ten potom pri Tichom oceáne okrem iného zaznamenal aj tri štyridsaťgólové sezóny v rade.

Možno si búchali hlavy o stenu aj vo Vegas Golden Knights, keď bez väčšieho záujmu v roku 2018 nechali Tatara odísť do Montrealu. Slovenský útočník v drese finalistov Stanley Cupu z pred dvoch rokov nedostal adekvátny priestor ani spoluhráčov. V Canadiens to všetko získal po boku centra Phillipa Danaulta a Brendana Gallaghera. Minulý rok v novembri a decembri spoločne vytvorili jednu z najlepších formácií v NHL.

Tatar bol už od svojho pôsobenia v Detroit Red Wings považovaný za strelca so štyridsaťgólovým potenciálom. Rovnako ako Näslund má dobrú strelu aj šikovné ruky, je dynamický a predvídavý. Vo fungujúcom tíme by túto gólovú métu mohol dosiahnuť aj po tridsiatke, ktorú oslávi tento rok v decembri.

Richard Pánik...... ako Steve Thomas

Dokáže hrať tvrdo do tela, ale aj technicky znemožniť súpera a streliť nádherný gól. Richard Pánik občas udivuje zábleskami svojho talentu, len by potreboval viac konzistencie. Dvadsaťdeväťročné krídlo ešte stále ani zďaleka neukázalo všetko, čo dokáže.

Inšpiráciu by si mohol zobrať napríklad zo Stevea Thomasa, šikovného krídla s výbornou strelou, s ktorým má spoločné aj pôsobenie v Chicagu a v Toronte. Rodák z Anglicka v NHL nakoniec vydržal 20 sezón a nastrieľal viac ako 400 gólov. To je výzva!

Andrej Sekera...... ako Brian Leetch

Definovať komplexný štýl tridsaťtriročného beka je zložitejšie. Sekera nie je vyslovene defenzívny typ, ktorý rád 'ostáva doma' a v obrannej tretine, zavesí sa na súpera a nenechá ho vydýchnuť. Na zozname hokejových schopností slovenského veterána nájdeme aj výbornú rozohrávku a schopnosť nečakane zakončiť. Jeho výnimočnosť je v tom, že všetko robí na vysokej úrovni.

Ako napríklad Leetch, jedna z ikon New York Rangers na ich ceste za pohárom v roku 1994. Tichý Američan mal v sebe neuveriteľnú predvídavosť, väčšinou bol v správnom čase na správnom mieste, aj keď nevynikal výškou ani váhou. Jeho prínos bol však rovnako ako Sekerov na nezaplatenie.

Jaroslav Halák...... ako Miikka Kiprusoff

Aj keď sa možno nikdy nestali šampiónmi, u fanúšikov niektorých klubov majú kultový status, ktorý ich zaraďuje nad najväčšie hviezdy. To je napríklad aj prípad fínskeho brankára Kiprusoffa, ktorý za Calgary Flames odchytal deväť sezón a hneď v tej prvej v roku 2004 mu k zisku Stanley Cupu chýbala len jedna výhra.

Rovnaký prípad je aj Halák, ktorý je dodnes spájaný s montrealským postupom do finále Východnej konferencie v roku 2010. Podceňovaní Canadiens hlavne vďaka výkonom slovenského brankára vyradili favorizované tímy Washingtonu a Pittsburghu. O Halákovi sa skladali oslavné songy a keď bol vymenený do St. Louis, lúčili sa s ním stovky priaznivcov.

V roku 2004 bol Kiprusoff brankárom fínskeho výberu na Svetovom pohári, ktorý vo finále podľahol Kanade. Rovnaký osud o 12 rokov neskôr postihol aj Haláka, ale v drese Tímu Európy...

Marián Hossa......ako Sergej Fjodorov

Aj keď od roku 2017 kvôli dlhodobým zdravotným problémom nehrá, stále je uvedený na súpiske Arizona Coyotes. Keby bol Hossa center, asi by mal vedľa mena aj titul: víťaz Selke Trophy. V 21. storočí v NHL nehralo veľa útočníkov, ktorí dokážu byť rovnako dobrí na oboch stranách klziska.

Od Hossovho príchodu do ligy však cenu pre najlepšieho defenzívneho útočníka v drvivej väčšine vyhrávajú centri (s výnimkou Jereho Lehtinena). To však neznižuje Hossovu výnimočnosť, ktorá sa v najžiarivejších chvíľkach blížila k dokonalosti. V NHL zažil osem tridsaťgólových sezón, vrátane troch štyridsaťgólových. Počas troch chicagských ťažení za Stanley Cupom by si minimálne v roku 2013 zaslúžil titul MVP.

Vynikajúci korčuliar so skvelou strelou, ktorý výborne dokázal hrať v oslabení, ale nebol až tak docenený ako Fjodorov, ktorého prínos k detroitským titulom v deväťdesiatych rokoch je veľmi podobný.

Prvý európsky víťaz Hart Trophy okrem brilantných ofenzívnych manévrov dokázal otupiť silu protivníka a tréner Red Wings Scotty Bowman ho v prípade núdze dokonca postavil aj do obrany. Hossa síce túto skúsenosť nemal, ale porovnateľné štatistiky určite áno.

Marián Gáborík...... ako Tony Amonte

Podobný prípad ako Hossa, ale s tým rozdielom, že Gáborík je na súpiske Ottawa Senators. Trojka draftu 2000 od prvých sezón predvádzala svoju explozívnu rýchlosť a cit pre strelu.

Keď si Gáborík zmyslel, ušiel súperom a zavesil pod hornú tyčku tak, akoby tam ani nestal brankár. V tom je podobný Amontemu, ktorý hneď po premiére zaradil maximálnu rýchlosť a počas nasledujúcich šestnástich sezón z nej len jemne ubral.

Obaja sa dostali cez 400 gólov, ale Gáborík svoj americký klon prekonal ziskom Stanley Cupu. Amonte bol k nemu najbližšie v roku 2004 s Flyers. Za porážku v siedmom zápase konferenčného finále sa však v NHL trofeje nedostávajú.