Šatan: Po zisku Stanley Cupu mi klesla motivácia

V sezóne 2023-24 vám v rubrike Hviezdy minulosti dvakrát za mesiac prinášame príbehy bývalých hráčov NHL na základe ich vlastného svedectva. Tentoraz sme sa porozprávali s Miroslavom Šatanom, generálnym manažérom reprezentácie a prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja.  

Dlhoročný reprezentačný kapitán. Majiteľ kompletnej zbierky slovenských medailí zo svetových šampionátov IIHF. Šéf Slovenského zväzu ľadového hokeja.  

Miroslav Šatan je však aj jedným z najúspešnejších krajanov, ktorí nastupovali v NHL. V priebehu 14 sezón zasiahol do 1050 duelov za Edmonton Oilers, Buffalo Sabres, New York Islanders, Pittsburgh Penguins a na záver Boston Bruins.  

So 735 bodmi je aktuálne štyridsaťdeväťročný rodák z Topoľčian šiesty najlepší Slovák v histórii. Bodový zisk si takmer rovnomerne rozdelil na 363 gólov a 372 prihrávok. V roku 2009 Šatan zdvihol nad hlavu Stanley Cup, čo sa mu podarilo v predposlednej sezóne v lige.  

Pre NHL.com/sk zaspomínal na svoju úspešnú kariéru v NHL, ktorú stále pozorne sleduje.  

Uplynulo 30 rokov, odkedy vás draftovali Edmonton Oilers. Hrali ste vtedy za Trenčín. Ako ste sa tú správu dozvedeli a čo to pre vás znamenalo?

"Dozvedel som sa to o piatej hodine ráno, keď mi zo zámoria telefonoval môj agent Jaromír Henyš. Draft sa vtedy konal v Québecu. Priznám sa, že som v tej chvíli nevedel, čo si o tom mám myslieť. Nebol som nejaký nadšený, ani som nevýskal do telefónu. Skôr som ostal prekvapený a asi som len mlčal."

Prvý rok v zámorí ste strávili na farme. Bolo náročné zvyknúť si na iný štýl hokeja?

"Celkovo bolo náročné to prispôsobovanie sa všetkému. Či už to bol určitý kultúrny šok zo života v úplne inej spoločnosti, ale samozrejme, že aj na ľade boli hráči typologicky iní. Boli oveľa fyzickejší, lebo v NHL sa vtedy hral veľmi fyzický hokej. Časť hráčov mužstva bola menej technicky zdatná, ale o to viac silová. Ten hokej mal inú charakteristiku. K tomu je potrebné pripočítať užšie ihriská a štýl dohrávania hráčov. Bolo veľa vecí, na ktoré si človek musel zvykať. Hrať nielen dopredu, ale aj dozadu. Preto všetci naši hráči, aj keď boli akokoľvek dobrí, odohrali minimálne rok na farme. Bolo treba sa nejako preprogramovať na iný štýl hokeja."

Po roku a pol ste odišli z Edmontonu do Buffala. Prečo ste požiadali o trejd?

"Nebol som spokojný s tým, ako som bol využívaný. S agentom sme hľadali možnosť väčšieho využitia pre mňa. Ani v Buffale ma prvý rok-dva nebrali ako nejakého lídra. Tým lídrom som sa musel stať. Nikdy som nemal pocit, že keď ste draftovaný v piatom kole, tak vám niekto natiahne červený koberec. Musíte si všetko vybojovať sám. Lebo niektorí hráči sú, nazvem to, pred vami, tí dostávajú príležitosti a vy si musíte na svoju príležitosť počkať. Keď ju naozaj dostanete, tak ju nesmiete pustiť. Chvíľu to trvalo, ale nakoniec si myslím, že som presvedčil o tom, že dokážem byť prospešný pre tím. Potom som bol asi šesť rokov ofenzívnym lídrom Buffala."

Hneď v prvej kompletnej sezóne 1997-98 ste boli najproduktívnejším hráčom tímu. Čo tam vtedy do seba zapadlo?

"Nedokážem povedať, čo tam vtedy do seba zapadlo a sám som ani nemal pocit, že to funguje. Bol to nejaký kontinuálny proces snažiť sa zlepšovať a byť prínosom pre tím. Ono to nebolo z ničoho nič, to bolo postupné prispôsobenie sa novému tímu a snaha byť v tom tíme efektívny."

V roku 1999 ste hrali s Buffalom vo finále Stanley Cupu. Bolo to doteraz jediné finále v histórii klubu. Ako s odstupom času vnímate kuriózny gól, ktorý celé finále rozhodol?

"No goal. To bola obrovská kontroverzia už vtedy a myslím si, že radšej sa k tomu nikto nechce vrátiť. Lebo o tom sa nedá povedať nič iné, len toľko, že No goal."

V Buffale ste strávili takmer osem rokov a v tomto klube ste odohrali viac ako polovicu svojich duelov v NHL. Okrem spomínaného finále ste však nedosiahli väčší tímový úspech. Netúžili ste odísť inam?

"Moja motivácia vtedy bola dosiahnuť klubový úspech s Buffalom. Myslím si, že manažment vtedy prepásol príležitosť urobiť nejaké potrebné zmeny, aby zvýšil naše šance. Možno som čakal pridlho, ale moja motivácia bola dosiahnuť úspech s Buffalom a preto som stále čakal, že mužstvo bude vystužené a budeme schopní zopakovať finále Stanley Cupu alebo dokonca ho aj vyhrať. Žiaľ, odchodom Dominika Hašeka šance klesli."

Hašek bol tým hlavným pilierom úspechov Buffala...

"Určite to bol najlepší brankár, ktorého som v NHL zažil. Hokejoví experti na to môžu mať rôzne názory, ale ja to vidím zo svojej skúsenosti na ľade. Spomínam si, že na tréningoch prešlo niekedy aj 15 minút a nikto nedokázal dať Hašekovi gól."

Po Islanders prišiel Pittsburgh a prvýkrát ste sa ocitli v mužstve, ktoré patrilo medzi top tímy ligy a získali ste Stanley Cup. Ako ste sa dokázali tak rýchlo zžiť s novým tímom?

"Ťahúni toho tímu boli jasní a sú tam dodnes. Musel som sa prispôsobiť na trochu inú úlohu, na akú som bol zvyknutý, ale tá vidina toho, že môžeme získať Stanley Cup a to mužstvo, ktoré rok predtým vo finále prehralo, bolo extrémne motivované. Každý si zobral úlohu, ktorú mu tréner dal a všetci sme sa snažili pracovať pre spoločný cieľ, čo sa nakoniec podarilo."

Ako ste strávili svoj deň s pohárom?

"Pohár som mal na Slovensku. V Bratislave, kde to bolo formálnejšie a aj doma v Topoľčanoch, kam som zavolal svojich bývalých spoluhráčov, s ktorými som vyrastal."

Po zisku Stanley Cupu ste mali chuť skončiť v NHL?

"Priznám sa, že po zisku pohára moja motivácia hrať v NHL klesla. Mal som pocit, že sa už točím dokola a neponáhľal som sa s tým, aby som podpísal nový kontrakt. Motivácia bola, že v roku 2010 bola olympiáda vo Vancouveri, takže na druhú polovicu sezóny som podpísal zmluvu s Bostonom a zúčastnil som sa aj olympiády."