Premenované ceny: Hossova a Ihnačákova trofej

Počas prestávky v rozohranej sezóne 2019-20 je čas na rôzne odľahčené témy i fiktívne príbehy. Vo štvrtok vám NHL.com/sk prináša rubriku Premenované ceny, v ktorej sa pozeráme na to, ako by sa mali volať veľké trofeje udelené po skončení sezóny v NHL, keby mali niesť mená výlučne slovenských osobností. Pozreli sme sa aj na hráčov, ktorí by ich v daný rok dostali, ak by sa udeľovali iba slovenským hokejistom. Dnes sú na rade Conn Smythe Trophy a Calder Trophy.

Conn Smythe Trophy: Cena Mariána Hossu

Trofej, ktorú lige venovali Toronto Maple Leafs v roku 1964, tradične dostáva najužitočnejší hráč v bojoch o Stanley Cup. A hoci by 'svoju' cenu vyhral štyrikrát, asi ťažko by sa ju v slovenskom podaní dalo pomenovať po niekom inom.

Marián Hossa je najlepším Slovákom v histórii play off, v priebehu ôsmich rokoch (2008-2015) hral päťkrát finále Stanley Cupu a s Chicago Blackhawks ho trikrát vyhral. Zo všetkých krajanov odohral najviac duelov play off (205), nazbieral najviac asistencií (97) a ak nepočítame Kanaďana slovenského pôvodu Stana Mikitu, dal v nich aj najviac gólov (52) a pripísal si najviac bodov (149). Aj jeho +25 zápisov v plus/mínus je dôkazom, že bol užitočný na ľade aj v defenzíve - zo Slovákov má v play off viac len obranca Zdeno Chara z Boston Bruins (+52).

Paradoxné je, že v našom hlasovaní by slovenskú Conn Smythe Trophy získal Hossa trikrát v rokoch, keď nevyhral Stanley Cup, ale v dvoch prípadoch, keď ho vyhral, by cenu dostali jeho krajania: v roku 2010 brankár Jaroslav Halak, ktorý bol úplne kľúčovou súčasťou ťaženia Montreal Canadiens do finále Východnej konferencie, a v roku 2013 Zdeno Chára z tímu porazených finalistov Boston Bruins.

*** ***Viac o téme: [Zoznam víťazov Conn Smythe Trophy]

Stanley Cup zdvihlo nad hlavu spolu osem slovenských hokejistov, ale traja z nich sa do nášho zoznamu nezmestili: Jiří Bicek hral v New Jersey Devils 2003 okrajovú úlohu, podobne ako o rok neskôr Martin Cibák v Tampa Bay Lighting. A Michal Handzuš vyhral titul s Chicagom v roku 2013, keď v zostave Blackhawks žiaril Hossa, ale na druhej strane v tíme porazeného finalistu Bruins bol vtedy najdôležitejším hráčom kapitán Chára, ktorý vtedy v play off často takmer nezliezol z ľadu, odohral priemerne takmer 30 minút na zápas (29:32) a okrem skvelej defenzívy nazbieral v 22 štartoch 15 bodov.

Chára by aj ako jediný okrem Hossu získal spomínanú cenu štyrikrát. Trikrát by si ju odniesli Peter Bondra, Miroslav Šatan a Marián Gáborík, ktorý by to dosiahol v dresoch troch rôznych tímov: Minnesota Wild, New York Rangers a Los Angeles Kings.

Fiktívni slovenskí víťazi 'Ceny Mariána Hossu'*víťaz Stanley Cupu v danom roku

1993 Peter Bondra (Washington Capitals)
1994 Jozef Stümpel (Boston Bruins)
1995 Peter Bondra (Washington Capitals)
1996 Róbert Švehla (Florida Panthers)
1997 Pavol Demitra (St. Louis Blues)
1998 Peter Bondra (Washington Capitals)
1999 Miroslav Šatan (Buffalo Sabres)
2000 Miroslav Šatan (Buffalo Sabres)
2001 Miroslav Šatan (Buffalo Sabres)
2002 Pavol Demitra (St. Louis Blues)
2003 Marián Gáborík (Minnesota Wild)
2004 Michal Handzuš (Philadelphia Flyers)
2006 Zdeno Chára (Ottawa Senators)
2007 Andrej Meszároš (Ottawa Senators)
2008 Marián Hossa (Pittsburgh Penguins)
2009 Marián Hossa (Detroit Red Wings)
2010 Jaroslav Halák (Montreal Canadiens)
2011 Zdeno Chára (Boston Bruins)*
2012 Marián Gáborík (New York Rangers)
2013 Zdeno Chára (Boston Bruins)
2014 Marián Gáborík (Los Angeles Kings)*
2015 Marián Hossa (Chicago Blackhawks)*
2016 Marián Hossa (Chicago Blackhawks)
2017 Andrej Sekera (Edmonton Oilers)
2018 Zdeno Chára (Boston Bruins)
2019 Zdeno Chára (Boston Bruins)

Calder Memorial Trophy: Cena Petra Ihnačáka

Najlepší nováčik sezóny už od roku 1936 dostáva Calder Memorial Trophy. Hneď prvý rok v NHL sa vydaril mnohým slovenským hráčom, priam nečakane dobre však sezónu 1982-83 zvládol emigrant Peter Ihnačák.

"Zradil mužstvo, zradil vlasť," povedal do televíznej kamery po návrate československého tímu z majstrovstiev sveta vo Fínsku 1982 jeden z vedúcich výpravy. Mal na mysli práve rodáka z Popradu, ale inak útočníka pražskej Sparty, ktorý šampionát využil na odchod do zámoria.

Ihnačák pochádzal so silno nábožensky založenej rodiny, veľa príbuzných navyše žilo v emigrácii a komunistický režim dvadsaťpäťročného centra strážil.

*** ***Viac o téme: [Zoznam víťazov Calder Memorial Trophy]

"Ale ja som chcel o svojom živote rozhodovať sám," vyhlásil Ihnačák, ktorý s pomocou brata Jána opustil československú výpravu a loďou odcestoval do Švédska. Fínsko totiž utečencov v tom období vracalo do komunistických krajín...

Ihnačáka si na drafte v Montreale v roku 1982 z 25. miesta okamžite vybralo Toronto. Päť mesiacov po svojom úteku slovenský center nastúpil na svoj prvý zápas v NHL proti Chicagu a hneď zaznamenal asistenciu. Vo štvrtom dueli proti Washigntonu si pripísal aj premiérový gól.

Hneď úvodný rok bol aj najlepší, ktorý Ihnačák v Toronte zažil. V bodovaní tímu skončil tretí (28+38) za Johnom Andersonom a Rickom Vaiveom. Medzi nováčikmi sezóny to stačilo na 3. miesto za Stevom Larmerom z Chicaga (43+47) a Švédom Matsom Näslundom z Montrealu (26+45).

Ihnačák už bodov lepší ročník v NHL nepredviedol, pred pádom komunizmu v Československu si však stihol zahrať nielen s bratom Miroslavom, ktorý emigroval za dramatických okolností v kufri diplomatického auta, ale aj s ďalším krajanom Mariánom Šťastným.

V NHL Ihnačák ostal verný Torontu a odohral zaň 417 zápasov s bilanciou 102+165. Ten posledný v marci 1990, keď už mali hráči z bývalého východného bloku cestu do NHL otvorenú. Rozraziť dvere im pomohol aj Ihnačák.

Fiktívni slovenskí víťazi 'Trofeje Petra Ihnačáka'

1993 Róbert Petrovický (Hartford Whalers)
1994 Jozef Stümpel (Boston Bruins)
1995 Žigmund Pálffy (New York Islanders)
1996 Miroslav Šatan (Edmonton Oilers)
1997 Richard Zedník (Washington Capitals)
1998 Zdeno Chára (New York Islanders)
1999 Marián Hossa (Ottawa Senators)
2000 Radoslav Suchý (Phoenix Coyotes)
2001 Ľubomír Višňovský (Los Angeles Kings)
2002 Ivan Čiernik (Ottawa Senators, Washington Capitals)
2003 Branko Radivojevič (Phoenix Coyotes)
2004 Milan Bartovič (Buffalo Sabres)
2006 Marek Svatoš (Colorado Avalanche)
2007 Jaroslav Halák (Montreal Canadiens)
2008 Andrej Sekera (Buffalo Sabres)
2009 Vladimír Mihálik (Tampa Bay Lightning)
2010 Mário Bližňák (Vancouver Canucks)
2011 Tomas Tatar (Detroit Red Wings)
2012 Milan Kytnár (Edmonton Oilers)
2013 Richard Panik (Tampa Bay Lightning)
2014 Tomáš Jurčo (Detroit Red Wings)
2015 Marko Daňo (Columbus Blue Jackets)
2016 Marek Hrivík (New York Rangers)
2017 Peter Cehlárik (Boston Bruins)
2018 Christián Jaroš (Ottawa Senators)
2019 Erik Cernak (Tampa Bay Lightning)