Tréner Rod Brind'Amour vtedy vysvetlil, že išlo o vzájomné rozhodnutie, ktoré vychádzalo skôr zo strany Haláka. Ten musel pri ďalšom pokračovaní kariéry zohľadniť aj rodinné okolnosti.
S odstupom času však priznal, že niektoré rozhodnutia možno urobil priskoro.
"Možno som urobil aj nejaké unáhlené závery z toho všetkého, keď mi nevyšiel ten angažmán v Caroline," povedal v rozhovore pre Hockey Slovakia.
Počas 17 sezón patril medzi najúspešnejších slovenských brankárov v histórii NHL. Postupne pôsobil v siedmich kluboch: Montreal Canadiens, St. Louis Blues, Washington Capitals, New York Islanders, Boston Bruins, Vancouver Canucks a New York Rangers. V roku 2012 získal s kolegom zo St. Louis Brianom Elliottom William M. Jennings Trophy, o osem rokov neskôr ju vybojoval aj s Tuukkom Raskom v Bostone.
Po neúspešnej skúške v Caroline sa však zdalo, že jeho kariéra sa definitívne blíži ku koncu. Ďalšia možnosť prišla vo februári 2024, keď sa v závere prestupového obdobia dohodol so Slovanom Bratislava, kde kedysi pôsobil pred odchodom do zámoria.
Napokon sa rozhodol, že do Slovana nepôjde. Rozhodnutie vysvetlil tým, že nechcel pred play-off narušiť fungovanie tímu, v ktorom bol brankárskou jednotkou Denis Godla. Uvedomoval si tiež, že po desaťmesačnej zápasovej prestávke by bol okamžitý návrat náročný.
V lete 2025 oficiálne oznámil koniec kariéry. Zdalo sa, že sa jeho profesionálna cesta uzavrela.
Po niekoľkých mesiacoch však prišiel nečakaný impulz. Výraznú úlohu v Halákovom rozhodnutí zohral bývalý spoluhráč Zdeno Chára. Ten ho oslovil s ponukou nastúpiť v jeho rozlúčkovom zápase. "Keď ma Zdeno poprosil, či neprídem na zápas, povedal som mu: Zdenko, ale naozaj vieš, čo robíš? Veď ja musím začať znova trénovať. Nie je to tak, že sa len ukážem na zápase a postavím sa do bránky," zaspomínal si.
Práve príprava na exhibičné stretnutie však v ňom prebudila niečo, čo mu počas rokov mimo profesionálneho hokeja chýbalo. "Možno ma tým Zdeno vlastne nakopol. Zavolal ma na zápas a nejako ma to chytilo. Hokej mi naozaj chýbal. Chýbali mi tie pocity z víťazstiev aj zo samotného chytania."
Po návrate do Bostonu, kde žije s rodinou, začal dokonca trénovať intenzívnejšie. "Nemal som žiadnu veľkú svalovicu ani nič podobné. Telo zareagovalo správne a cítim, že to v sebe stále mám. Preto by som to chcel vyskúšať."
Otázkou však zostáva, kde by mohol pokračovať. Halák zatiaľ konkrétnu ponuku nemá, ale jeho predstava je pomerne jasná. "Najlepšie by bolo ísť chytať niekde do Česka, dochytať tam sezónu a potom sa uvidí, čo bude ďalej," uviedol pre Hockey Slovakia.
Česká extraliga by preňho mohla byť zaujímavou možnosťou. Patrí medzi kvalitné európske súťaže a skúsený brankár s takmer šiestimi stovkami štartov v NHL by mohol byť pre niektoré mužstvá atraktívnou posilou.
Najmä pre tie, ktoré nie sú spokojné s výkonmi brankárov alebo hľadajú skúsenú alternatívu pred rozhodujúcou časťou sezóny. Podobne uvažuje aj samotný Halák. "Uvidíme, ktorý klub zháňa brankára alebo nie je spokojný nejak s brankármi, a podľa toho sa zariadim," povedal.
Jeho príchod by však predstavoval aj určité riziko. Hoci má obrovské skúsenosti z NHL, od posledného súťažného zápasu uplynulo viac ako tri a pol roka. Otázkou preto zostáva, ako rýchlo by sa dokázal prispôsobiť zápasovej záťaži.
Na druhej strane by prípadný zamestnávateľ získal brankára, ktorý počas kariéry zažil vypäté zápasy play-off a patril medzi rešpektovaných gólmanov ligy.
Nemožno vylúčiť ani návrat na Slovensko. Tentoraz však Halák podľa vlastných slov so Slovanom nerokoval. "So Slovanom zatiaľ nie. Budem počúvať ponuky, ktoré prídu. Verím, že sa nejaké nájdu, a potom to budeme riešiť."
Pri rozhodovaní navyše nebude dôležitá iba športová stránka. Halák žije s manželkou a deťmi v Bostone, kde majú svoje zázemie. "To všetko budeme musieť ešte doladiť, najmä logisticky. Zatiaľ nemám žiadnu konkrétnu ponuku, takže to budeme riešiť, keď príde."
Okrem Chárovho rozlúčkového zápasu absolvoval Halák aj exhibičné stretnutie bývalých hráčov Montreal Canadiens a Winnipeg Jets. Pre slovenského brankára to bol návrat do minulosti. Montreal ho v roku 2003 draftoval a práve v jeho drese začal svoju kariéru v NHL.
Najvýraznejšiu stopu zanechal počas play-off 2010, keď Canadiens aj vďaka jeho výkonom vyradili favorizovaný Washington Capitals a následne Pittsburgh Penguins. Montreal sa napokon prebojoval až do finále Východnej konferencie.
Keď si vo Winnipegu po rokoch opäť obliekol slávny červeno-modrý dres, vrátili sa mu spomienky na začiatky kariéry.
"Bol to naozaj skvelý pocit. Už to bolo dávno, čo som mal na sebe montrealský dres. Keď som si ho znovu obliekol, vrátili sa mi staré spomienky," priznal. "Pre mňa sú to najkrajšie dresy v NHL. Bol to môj prvý tím, takže to bolo špeciálne."
Počas exhibície vo Winnipegu ho na tribúne sledovali aj jeho dve deti. A práve rodina je jedným z dôvodov, prečo sa Halák rozhodol opäť zabojovať o miesto v profesionálnom hokeji. Jeho desaťročný syn a trinásťročná dcéra sa totiž vydali v otcových stopách. Obaja chytajú a Halák by bol rád, keby ho ešte zažili v súťažnom zápase.
"Keď som skončil, boli ešte malí. Takže by som chcel, aby ma ešte videli chytať naživo," vysvetlil.
Po exhibičnom stretnutí vo Winnipegu však od svojich detí dostal aj hodnotenie výkonu. A nebolo úplne zhovievavé. "Hneď mi povedali, že ten gól som mohol chytiť. Obaja mi to po zápase pripomenuli. Ale povedali aj to, že som mal celkom dobré zákroky, takže som bol spokojný."
