"Dúfal som, že nie je vážne zranený. To bola samozrejme prvá vec, ktorá mi prebehla hlavou," povedal Chára, ktorý má sám skúsenosti s niekoľkými ranami pukom.
"Trafili ma do kľúčnej kosti. Minulý rok som dostal ranu do hlavy. Tieto veci sa stávajú. Niekedy puk poskočí, alebo ho niekto tečuje, a letí vyššie, než chcete. Chcel som ostať na ľade, aby som videl, že Phillip odpovedá. Všetci sme ľudia."
Práve skákajúci puk bol pravdepodobne príčinou, že štyridsaťročný Chára, autor 191 gólov v NHL so skúsenosťami z 1391 zápasov, poslal puk strelou bez prípravy príliš nahor. Stalo sa to 97 sekúnd pred koncom druhej tretiny za stavu 3:3.
"Dostal som prihrávku od mantinelu a puk asi trochu poskakoval. Bolo to veľmi nešťastné. Nikdy nechcete vidieť nikoho dostať ranu do oblasti hlavy alebo krku, a už vôbec nie aby ho potom museli odnášať z ľadu."
Bruins nakoniec vyhrali 4:3 po nájazdoch, ale myšlienky fanúšikov aj hokejistov sa do rovnakej alebo možno aj do vyššej miery zaoberali zdravotným stavom zraneného. Nech už je rivalita medzi oboma klubmi 'Original Six' akokoľvek nezmieriteľná, pravdepodobne najväčšia v celej NHL. Veď napríklad Patrice Bergeron, útočník Bruins, s Danaultom cez leto trénuje.
"Bolo vidieť, akí boli ľudia v hale zarazení, a bolo to oprávnené. Musíte sa vrátiť k práci, ale takéto veci vidíte neradi," povedal bostonský tréner Bruce Cassidy.
Podľa komentátora Jima Hughsona z programu 'Hockey Night in Canada' letela Chárova strela rýchlosťou 76,4 míľ za hodinu (122,95 km/h). Čo je ďaleko za jeho vlastným rekordom 108,8 míľ za hodinu (175,09 km/h) zo súťaže zručností pred All-Star Game v Ottawe 2012.
"Je veľa chlapcov, ktorí dokážu vypáliť naozaj tvrdo. A on je samozrejme jedným z nich," vyhlásil útočník Jake DeBrusk, dvadsaťjedenročný nováčik v zostave Bruins, ktorý bol v čase nešťastnej strely na ľade a skóroval v zápase aj v následných nájazdoch.
"Mojou úlohou je tlačiť sa na tieto strely pred bránku a snažiť sa ich tečovať, takže ich vídam veľa. Ale tentoraz sa puk vrtel, bola to podivná strela," dodal mladík. "Ja som pri (Chárových) golfákoch už veľakrát stál pred bránkou a nikdy mi neletel puk na hlavu. Viem, že sa kvôli tomu cíti zle, ale také veci sa niekedy stanú."
Tomu, kto NHL sleduje veľmi pozorne, sa vynorí v mysli situácia z 10. februára 2010, keď niekdajší montrealský bek Josh Gorges dostal pukom do hlavy potom, ako skĺzol po ľade v snahe zblokovať strelu Mikea Greena (vtedy z Washington Capitals). Gorges opustil Bell Centre na nosidlách s korčuľami na nohách a v klubovom múzeu Canadiens si dodnes môžete pozrieť jeho prilbu s rozstreleným plastovým povrchom.
Podľa kouča Cassidyho je skôr prekvapujúce, že podobné nešťastné incidenty sa nestávajú častejšie. "So schopnosťou chlapcov strieľať bez prípravy, s tým, ako sa všetci tlačia do dráhy striel, (puky) sa odrážajú od hokejok... Dúfam, že ten mladík bude v poriadku."