Podkova pre šťastie a misia. Ako Chára zmenil Bruins

\V sezóne 2023-24 vám v rubrike Hviezdy minulosti budeme dvakrát za mesiac prinášať príbehy bývalých hráčov NHL na základe ich vlastného svedectva. V úvode sme sa prostredníctvom Boston Bruins porozprávali s ich dlhoročným kapitánom Zdenom Chárom. \

Zdalo sa, že všetky diely do seba zapadli. Tím bol dobre postavený, partia držala pokope, všetci ťahali za jeden povraz. Ale istota je istota. Aby všetko naozaj fungovalo, tak bolo treba na svoju stranu nakloniť hokejových bohov, ktorí majú na starosti povestné 'šťastíčko'.

A tak Zdeno Chára priviezol z Trenčína do Bostonu obitú podkovu.

"Na Slovensku sme v rámci nášho biznisu mali niekoľko koní. Raz som sa pozeral, ako koniar mení podkovu a aspoň u nás doma sa hovorí, že to prináša šťastie. Takže som ju vyčistil, zobral som si ju so sebou do Ameriky, pribili sme ju na peknú drevenú podložku a zavesili sme ju na stenu pri dverách kabíny," vrátil sa bývalý slovenský obranca k talizmanu, ktorý strážil ľad TD Garden pred nepriateľskými 'duchmi' počas cesty za Stanley Cupom v roku 2011.

"Hovoril som si, že čokoľvek, čo by nám mohlo pomôcť, sa zíde. A ostala tam pekných pár rokov. Minimálne pre mňa to bolo dôležité. Keď som išiel na ľad, tak som sa tej podkovy vždy dotkol. Neviem, či to robili aj ostatní, ale ja vždy."

'Lucky Horseshoe' však bola už len akousi poistkou na vrchole hory úsilia, s ktorým Chára napriek mnohým konštantných krokov v Bostone budoval víťazný tím. Keď tam v roku 2006 prišiel z Ottawa Senators a okamžite sa stal novým kapitánom, našiel squadru, ktorá len s 29 výhrami a 74 bodmi skončila ďaleko pred bránami play off.

O rok neskôr už bolo výhier 35, v sezóne 2007-08 potom 41 a o ďalší rok 53.

"Nebolo to len o mne, ale aj o ďalších chlapcoch ako Chris (Kelly), Patrice (Bergeron) a ďalší. Spoločne sme boli schopní pomaly otočiť klub správnym smerom," podotkol Chára.

Velikán z Trenčína postupne budoval tím s veľkým T. Nastavil profesionálnu atmosféru. Zaviedol pravidlá, ktoré museli všetci nasledovať a on išiel príkladom.

"Vedel som, že na začiatku v mužstve nebudem mať veľa kamarátov, ale toto bolo niečo, čo skrátka bolo treba urobiť. Dnes by to možno nefungovalo, pretože v súčasnosti treba mať možno trochu mäkší prístup. Ja som však mal pred sebou misiu, vedel som, že musím niečo zmeniť. A z nejakej spätnej väzby aj z toho, čo som sám vypozoroval, práve toto v kabíne a v tíme chýbalo. Toto bolo niečo, čo sme s niekoľkými ďalšími chlapcami videli, že sa skrátka musí urobiť. Neviedla k tomu žiadna okľuka, museli sme ísť priamo a nastaviť správny tón," vysvetľoval Chára.

Na tréningových cvičeniach bol vždy prvý. Takmer vždy si pridával. Nikdy zbytočne nevtipkoval, na štadióne z neho vždy vyžarovala obrovská oddanosť. Mladí hráči 'pod ním' sa postupne prispôsobovali drilu, aký dovtedy nepoznali.

"Všetko sa začína od správneho správania a správnych návykov. Byť pripravený na tréning, už na začiatku prípravného kempu byť v najlepšej kondícii. Nebuď lenivý, nesnaž sa niečo neurobiť naplno. Buď pripravený. Príď a ukáž, že chceš byť súčasťou tohto tímu a že chceš niečo zmeniť. To bolo mojím cieľom. Chcel som všetkých posunúť na ďalšiu úroveň," spomínal na začiatky v Bostone.

"Samozrejme, že tam boli nejaké tréningy, kde medzi nami lietali iskry. Ale pokiaľ ste obklopení správnymi ľuďmi so správnym prístupom a disciplínou, takže je to jednoduchšie. Stali sme sa partiou, ktorá chce niečo zmeniť. Netrvalo to dlho, kým všetci pochopili, že práve takto sa zlepšíme. Neexistuje lepšia cesta ako to, že budeme v tréningu tlačiť jeden druhého, aby zo seba dostal maximum. Ak sa v príprave nútite ísť na svoje limity, tak je to potom v zápasoch jednoduchšie. A zároveň sa tým zvýši rešpekt medzi spoluhráčmi, pretože viete, že keď to bude naplno robiť na tréningu, tak to urobí aj v zápasoch - a potom sa naňho môžete spoľahnúť."

Z priemerného mužstva tak postupne rástol gigant, ktorý sa nadlho zaradil medzi najlepších v celej NHL. Od roku 2008 až do Chárovho odchodu pred tromi rokmi Bruins v 938 zápasoch základnej časti 539 výhier - viac ich v tom istom období mali len Washington Capitals (553) a Pittsburgh Penguins (551). S 1194 bodmi bol tím v tomto období na delenom druhom mieste za Capitals (1213).

V roku 2011 potom Chára ako prvý kapitán vyrastajúci za Železnou oponou priviedol tím k Stanley Cupu a v rokoch 2013 aj 2019 do finále.

Najradšej dnes pochopiteľne spomína na sezónu 2010-11, ktorú Bruins zahájili prípravným duelom v Belfaste a Liberci a potom dvomi zápasmi základnej časti proti Phoenix Coyotes v pražskej O2 arene.

"To bol kľúč. Na tom tripe sme sa naozaj stmelili. Trvalo to takmer dva týždne. V Severnom Írsku aj v Česku, zažili sme iných fanúšikov, inú kultúru, Tie večery spolu boli úžasné. Všetko sa to podarilo, celá tá atmosféra nám pomohla utužiť partiu a od toho sme sa odrazili," vrátil sa Chára k vydarenému Eurotripu.

Po ňom Boston s brankárskou dvojicou Tim Thomas, Tuukka Rask a s Davidom Krejčím na pozícii prvého centra vyhral so 103 bodmi Severovýchodnú divíziu a v play off sa dostal až na vrchol. Vysoký Slovák v prvej obrane k tomu v 24 štartoch pomohol bilanciou 2+7 a +16 bodmi v hodnotení plus/mínus. A samozrejme aj svojimi ospevovanými vodcovskými schopnosťami.

"Skutočne verím, že sme vtedy nemali slabinu. Mali sme dvoch veľmi dobrých brankárov, mali sme obrancov, ktorí dobre korčuľovali, vedeli rozohrať, vedeli pritvrdiť a vedeli zabojovať. A vpredu sme mali mix skúsenosti, mladosti, rýchlosti, tvrdosti aj techniky," kvitoval Chára, ktorý si rád pripomína aj jednoznačnú prevahu v niektorých zápasoch.

"Pamätám si, že v tých rokoch k nám chodili súperi a skúšali to na nás rôznymi spôsobmi. Raz posadili všetkých tvrďasov a snažili sa nás prekorčuľovať s rýchlymi hráčmi. Inokedy na to išli cez tvrdosť. A my sme ich porazili. Myslím si, že niekedy v marci prišli Dallas Stars a nasadili všetkých dôrazných hráčov. Zápas sa začal štyrmi bitkami, mali sme tam päť bitiek, vo všetkých sme uspeli a vyhrali sme 2:0. Boli sme schopní uspieť s každým typom hry, ktorý na nás vytiahli. Tak veľmi sme boli dominantní. To bol najlepší tím, v akom som kedy hral."

Najlepší slovenský obranca všetkých čias odišiel do Bostonu v roku 2020 do Washingtonu a o rok neskôr ukončil kariéru ako člen New York Islanders, kde o 25 rokov, 1680 zápasov a 680 bodov skôr v NHL začínal. Jeho srdce však stále ostáva v Bostone rovnako ako bájna podkova, ktorá mu pomohla nakloniť si hokejových bohov.

A ostáva tam aj víťazná mentalita a duch kamarátstva, ktorý dokázal preklenúť mnohé prekážky a vytvoriť tak súdržnú skupinu, akej šéfoval slovenský kapitán.

"Mali sme veľmi dobrú partiu, všetci mali k sebe blízko. Nikto nezávidel, že niekto iný hráč viac, naopak všetci všetkým držali palce. Pre nás lídrov to bolo ľahké, pretože sme to vlastne nemuseli veľmi robiť. Všetci boli nesmierne zodpovední a všetci sme boli skvelí kamaráti, aj keď na tréningu sme po sebe tvrdo išli," spomínal Chára.

Z víťaznej zostavy roka 2011 už hrajú jen Milan Lucic a Brad Marchand za Bruins a Tyler Seguin za Dallas. David Krejčí si možno ešte obuje korčule v Európe. Aktívni hráči aj hokejoví dôchodcovia sa však ako pamätníci triumfu spred 12 rokov dodnes stretávajú v skupinovom chate.

A Chára potvrdil, že to nie sú len letmé a nepravidelné pozdravy, ale aktívna a častá konverzácia.

"Nie sme tam každý deň, ale keď sa to rozbehne a vy idete skoro do postele, tak na druhý deň v mobile nájdete asi 50 správ. Kým sa cez to dostanete, tak sa vždy musíte smiať. To nikdy neomrzí, aj keď to sú tí istí ľudia, ktorí si robia srandu z tých istých chlapcov, tie isté fóry... Niekedy sme skrátka ako deti."