Dám delovú ranu. Chára, Frk a spol. o recepte na bomby

Sekundu po tom, ako sa Martin Frk oprel do puku, vyskočilo na svetelnej tabuli žlté číslo.

109,2 míle za hodinu. V prepočte 175,7 kilometra za hodinu.

A tak Frk zdvihol ruky nad hlavu a odišiel z ďalšími účastníkmi Zápasu hviezd AHL, ktorí to hneď začali oslavovať. V roku 2020 si vtedy vyslúžil ovácie postojačky.

Český útočník vedel, že dokáže vystreliť rýchlo. Že má v súťaži šancu na výhru.

Ale až takto rýchlo? To by si nikdy nepomyslel.

"Občas som si na tréningu uvedomoval, že strieľam tvrdšie ako ostatní," spomína Frk, ktorý odohral 124 zápasov v NHL a teraz v najvyššej švajčiarskej súťaži nastupuje za Rapperswil-Jona Lakers. "Čím som bol starší, tým viac som to chápal. A na All-Star Game konečne prišiel moment, keď mi niekto strelu mohol naozaj zmerať. Bolo to pre mňa výnimočné."

Týmto rekordom Frk vylepšil ten, ktorý v NHL drží slovenský bek Zdeno Chára – obor hrajúci za Boston Bruins na Zápase hviezd v roku 2012 vypálil puk rýchlosťou 108,8 míle za hodinu, teda 175,1 km/h.

Strelu golfákom ovplyvňuje veľkosť aj sila hráča rovnako ako druh hokejky. Je to svojrázny tanec, na ktorého konci môže byť rana ako z kanóna, užasnuté reakcie publika aj poriadne vyjavený brankár.

"Trik spočíva v tom, aby hráč predviedol čo najviac vlastnej energie do kinetickej energie puku," tvrdí Arun Bansil, profesor fyziky z bostonskej Northeastern University.

Toto všetko sa bude dať vidieť v piatok v Toronte, kde sa tucet hráčov NHL v rámci súťaží zručností zmeria sily v Rogers NHL Hardest Shot.

Podobné delovky vygenerovali hviezdy, akými boli napríklad Al MacInnis, Al Iafrate, Shea Weber, Chára a mnohí ďalší. MacInnis vyhral v rokoch 1990-2003 sedemkrát, Chára v rokoch 2007-2012 päťkrát za sebou, Weber trikrát v rade v rokoch 2015-17. V poslednom období však takto nikto nedominuje. Čoskoro povstane nový šampión.

Moment, pri ktorom sa hokejka dotkne puku, je kratučký. Rana s veľkým náprahom, ktorej sa hovorí golfák, sa často porovnáva s golfovým švihom, ale to nie je úplne presné.

"Rozdiel je, že v golfe je to priamy dotyk palice a loptičky," hovorí iný profesor fyziky Alain Haché z University of Moncton, ktorý je autorom knihy Hokejová fyzika. "Ale keď si spomalíte hokejovú strelu, tak uvidíte, že čepeľ sa najskôr prehne dotykom s ľadom."

V golfe sú počty jednoduché: rýchlosť loptičky nikdy nebude viac ako dvakrát vyššia ako rýchlosť švihu. Ak by to platilo v hokeji, tak Haché odhaduje maximálnu možnosť rýchlosť strely medzi 70 a 80 míľami za hodinu.

Ale realita je iná. Asi tridsať centimetrov pred pukom hokejka tresne o ľad. To zjednodušene umožňuje prenos energie: hokejka sa prehne a keď sa prepína späť, tak táto kinetická energia puk tiež ovplyvní.

"A v tom je čaro," píše Bansil. "Dosiahnutie najrýchlejšej možnej strely si dosiahli najrýchlejšiu možnú strelu, vyžaduje si to veľké umenie v koordinácii prenosov rôznych zdrojov energie."

Hokej skrátka vie byť veda. A potom je tu ďalší faktor, ktorý umožňuje podobné delovky, aké predviedli Chára či Frk.

"Limitom je tu len množstvo energie, ktoré dokáže priniesť hráč. Úlohu hrajú rýchlosť a hmotnosť. Čím väčšia, tým lepšie." 

Dotyk hokejky s ľadom je kľúčová vec a Haché veľmi dobre rozumie tomu, čo môže spôsobiť. Veď je tiež hokejový brankár v amatérskej lige.   

Cestou k rekordnej strele je tak nájsť dokonalý moment a predviesť dokonalé množstvo energie. Ale takto desaťročný chlapec nepremýšľa. On skrátka strieľa. Stále dokola. 

Keď sa spýtate Cháru, koľkokrát v kariére vystrelil golfákom, tak si ani netrúfa odhadovať: "Netuším. Ale určite stovky tisíc." 

Dospel k tomu cez pokusy doma na dvore, na tréningu a na mnohých ďalších miestach.  

"Skrátka musíte stále strieľať," hovorí. "Tým vám silnejú svaly, ktoré sú potrebné. Boli časy, keď som vystrelil tristo alebo štyristo pokusov denne. Zápästím, bekhendom, golfákom, z prvej. Čím viac strieľate, tým lepší v tom ste." 

Podobne to vníma aj legenda MacKinnis, ktorý sa utužoval v otcovej stodole.

"Búchal som tam do pukov celé leto. Tak to vtedy bolo," usmeje sa. "Aj ja som sníval o tom, že si raz možno zahrám NHL, ale zároveň mi nenapadlo, že sa to naozaj stane. Niekoho omrzí byť na pláži, iného jazdiť dokola na bicykli, ale ja som skrátka celé dni strieľal. Tým sa moja strela rozvíjala."

A potom je tu hokejka. Ach áno, hokejka.

MacInnis vyrastal s drevenými, ale Chára verí, že najväčšie zmeny priniesli až tie kompozitové. Aj tak však neexistuje jednoznačný recept na dokonalý golfák.

"Hráč musí vedieť naraz zapojiť ruky, zápästie, nohy, chodidlá, celkovú váhu tela," píše Bansil. "Čím je hokejka zahnutejšia, tým rýchlejšie môžete puk trafiť… V každom prípade platí, že synchronizovať toto všetko sa podobá umeniu dirigenta."

Aj preto každý golfák vyzerá trochu inak.

"Keďže sa moje hokejky dobre prepínajú, tak sa snažím čo najviac oprieť do strely," hovorí Frk. "To potom dodáva strele silu, hádam tu teraz pri ďalšej strele hokejku nezlomím… Ale keď vydrží, tak do strely určite dostanete viac rýchlosti."

Útočník Vancouver Canucks Elias Pettersson normálne používa hokejku s flexom 87, ale tento údaj môže vyskočiť až na 102.

"Viem, že som v posledným rokoch zosilnel. Preto chcem, aby to bolo ako švihnutie bičom," prirovnáva.

Pre Cháru bola hokejka vždy v centre všetkého. Keď prišiel v sezóne 1996-97 z rodného Slovenska do Western Hockey League v období, keď vládol MacInnis, vtedy ako chudý devätnásťročný chalan stále hral s drevenou hokejkou. Pracoval na strelách zápästím, hľadal správny švih. A správnu hokejku.

"Preto som prešiel na kompozitové a myslím si, že vtedy začali časy, keď brankári uviedli puk až v sieti. Bolo to bláznivé, podľa mňa prelomová vec," hovorí Chára. "Takže som zrazu dokázal dávať góly od červenej čiary. Pre brankárov bol puk takmer neviditeľný."

MacInnis to pritom videl úplne naopak.

"Keď sa objavili kompozitové hokejky, tak som ich skúsil, ale vôbec sa mi nepáčili," priznáva. "Hlavne pri tých dnešných mi pripadá, akoby mali čepele z betónu. Vôbec sa nehýbu."

Chára meria 205 centimetrov a vážil až 115 kilogramov. Weber má k dvom metrom aj viac ako sto kíl. Pettersson však meria 188 centimetrov a váži 84 kilogramov.

Na veľkosti záleží, ale nie je to všetko.

"Najväčšiu strelu väčšinou majú tí vysokí a svalnatí, spravidla obrancovia," tvrdí Haché. "Ale potom vidíte iných a oveľa menších hokejistov, ktorí tiež vedia strieľať naozaj rýchlo. Majú totiž výbornú techniku."

Preto Pettersson v súťaži streľby minulý rok vyhral s bombou s rýchlosťou 103,2 míle za hodinu, čím presne vyrovnal výkon predchádzajúceho víťaza, obrancu Victora Hedmana z Tampa Bay Lightning.

Svoju strelu začal cibriť v momente, keď si ho v roku 2017 ako päťku draftu vybrali Vancouver Canucks.

"Podľa mňa je to všetko o načasovaní," hovorí Pettersson. "Nikdy som nemal veľké svaly, takže som sa zameral na rotáciu, na prenášanie váhy. Chcem urobiť čo najrýchlejší pohyb a potom sa v správnom momente čo najtvrdšie oprieť do puku." 

Vďaka tomu dokáže páliť oveľa tvrdšie ako hráči, ktorí majú o dvadsaťpäť kíl viac.  

"Zároveň nepopriete základy fyziky. Keď sa väčší objekt stretne s menším, čím väčší je, tým rýchlejšie sa ten menší bude pohybovať," dodáva fyzik Haché. 

Ďalším obmedzením pre menších hokejistov je dĺžka hokejky. Keď má niekto takú dlhú hokejku ako Chára, tak s ňou dokáže vyvinúť väčšie množstvo energie. Vyrovnať to s kratšou hokejkou je ťažké, ale nie nemožné.   

"Keď puk trafím správne, tak vyletí ako z katapultu," hovorí Pettersson. 

Pri súťaži o kráľa bombardérov sa zároveň strieľa bez tlaku do prázdnej bránky. Zápasy NHL určite vyzerajú inak: hokej je stále rýchlejší a priestoru na golfáky je stále menej.   

Hlavne pre tých zo starej školy, ktoré dokážu nahnať strach aj tomu najlepšiemu brankárovi. Podľa aktuálnych štatistík NHL EDGE v tejto sezóne zatiaľ najrýchlejšie vypálil bek Colin Miller z New Jersey Devils – 20. januára puk z jeho hokejky svišťal rýchlosťou 102,59 míle za hodinu.

"Veci sa určite menia. Hlavne tým, ako teraz chytajú brankári. Keď vidia, že sa idete napriahnuť, tak sú dostatočne šikovní a rýchli na to, aby vyšli z bránky a zmenšili uhol. V presilovke je však golfák stále smrtiaci a nezaobídete sa bez neho," upozorňuje obranca Kevin Shattenkirk z Boston Bruins.

"Zároveň už k nim nedostávame toľko času. Skôr treba zlepšovať strelu príklepom a zrýchliť ju. V tom sa hokej zmenil, ale inak stále platí, že mať v repertoári poriadnu delovku sa vždy zíde."

V rámci súťaží zručností tento rok ten najlepší dostane odmenu milión dolárov. Potom je tu však aj hrdosť na to, že vás korunujú do úlohy najtvrdšieho strelca celej NHL.

"Aj keď sám neviem, či je vlastne fér víťazov tak nazývať, keď som minulý rok súperil len s piatimi ďalšími ľuďmi," skromne hovorí Pettersson. "Viem, že len medzi obrancami je veľa takých, čo by mohli uspieť… Neberte to tak, že si ten titul nevážim. Len hovorím, že to nie je úplne objektívne."

Aj keď samozrejme maká na tom, aby prvenstvo obhájil. Aby vyslal ešte tvrdšiu strelu.

Frk stále drží rekord AHL, Chára v NHL, Denis Kuljaš bol v rámci Zápasu hviezd KHL dokonca ešte o niečo lepší (177,5 kilometra za hodinu). Chára však verí, že čoskoro budú všetky tri prekonané.

"Sám viem, že v neskorších rokoch, keď som už nehral na Zápasoch hviezd, som bol schopný priblížiť sa k 110 míľam za hodinu. Škoda, že som to nestihol, hlavne na konci kariéry, keď som už najlepšie vedel, ako pracovať so svojím telom a hokejkou. Nič sa nedá robiť," zmierene dodáva.

A vie, že raz trón odovzdá. Že jeho a Frkovi nástupcovia posunú latku ešte vyššie.

"Myslím si, že tých 110 (míľ za hodinu) niekto prekoná. Je to len otázkou času," tvrdí Chára. "A potom bude niekto iný ešte lepší. Pokrok v technológiách nezastavíte, okrem toho sú hokejisti stále lepší, silnejší a rýchlejší. A rekordy sú tu nakoniec na to, aby bolo prekonávané."