Nádherný kút, na ktorý sa mnohí pozerajú cez prsty

Ako doplnok k tradičnému augustovému seriálu 31 tímov za 31 dní naša redakcia pripravila seriál Genius loci, ktorý prináša netradičný pohľad na prostredie, v ktorom sa hrá NHL. Autori Michael Langr a Marek Burkert na svojich cestách spoznali 25 zo 31 štadiónov a miest National Hockey League a v ďalších arénach boli ostatní redaktori. Preto vám môžeme sprostredkovať malý letný 'výlet' do všetkých destinácií ligy z osobného pohľadu. Tentoraz sú na rade Vancouver Canucks.

Až do roku 2015 to patrilo k novodobej tradícii klubu. Za trestnou lavicou hostí v hale Rogers Arena sedeli dve zvláštne postavy pripomínajúce Marťanov, ktorí sa počas prerušenia hry vlnili a robili rôzne nezbednosti a posunky smerom k vylúčeným protivníkom domácich Canucks.
Aj to dokresľovalo povesť hokejového Vancouveru ako mesta čudákov. Keď tunajší tím prehral v siedmom zápase finále Stanley Cupu 2011 s Boston Bruins, nahnevaní fanúšikovia prevracali a zapaľovali autá na uliciach. Celý incident si vyžiadal 140 zranených a padlo 301 obvinení. O ľuďoch v najzápadnejšom veľkomeste Kanady sa hovorí, že sú hrubí a nepriateľskí k 'cezpoľným'.
Fanúšikovia Canucks by sa určite ohradili, že to nie je pravda, ale aj keby bola, dve veci sa Vancouveru uprieť nedajú: v dobrých časoch tu bola na zápasoch NHL vynikajúca atmosféra - a je to prekrásne mesto.

"Mesto si pamätám ako nádherné, už keď som tam ako dvadsaťročný prvýkrát letel s Coloradom. Pokojne by som povedal, že je to jedno z najkrajších miest na svete," povedal pre NHL.com/sk Radim Vrbata, ktorý hral za Canucks dve sezóny v rokoch 2014-16.
"Vancouver je asi najkrajší," súhlasí obranca Radko Gudas, ktorý sem lietal len ako súper v drese Tampa Bay Lightning či Philadelphia Flyers, ale v juniorskej WHL hrával za neďaleký Everett.
"Všeobecne mám rád mestá na Západe a tu nie je žiadne, ktoré by sa mi vyslovene nepáčilo, žiadne, pri ktorom by som si povedal: Ajaj, už tam zase ideme. Keď letíme do Caroliny, väčšinou s chlapcami zájdeme na jedno vedľa v hoteli, v Chicagu sú tisíce možností. Každé mesto má niečo do seba. Ale Vancouver, to je mesto, ktoré má všetko. Asi aj kvôli tomu, že som tam žil prvý rok v juniorke v štáte Washington, ktorý má podobné počasie - nemusí byť úplná zima, ale ani horúčava. Okolo je krásna príroda, to je pre mňa asi číslo jeden," dodáva Gudas.
"Sú tam hory, oceán… Za dve hodiny ste z mesta vo Whistlere, potom sa zase otočíte a ste na lodi na mori. Jednoducho nádhera. Pridajte k tomu výborné jedlo, hlavne seafood. Každý, kto bol na olympiáde vo Vancouveri, to môže určite potvrdiť," dopĺňa Vrbata.
******Viac o téme: [Vancouver spevnil defenzívu, útok sa bude spoliehať na Petterssona]
Zimné olympijské hry v roku 2010 zviditeľnili toto mesto aj halu pre takmer 19-tisíc divákov (vtedy ešte pod názvom GM Place) na celom svete. Práve tu Sidney Crosby vrátil Kanade hokejovú hrdosť zlatým gólom v predĺžení finále proti USA a dostal kolísku tohto športu na trón, ktorý jej patril aj nasledujúcich šesť rokov v podobe dvoch titulov z olympiády, jedného z World Cupu a dvoch triumfov na majstrovstvách sveta IIHF.
Pritom je to paradoxne miesto, kde sa darí skôr Európanom. Už pred revolúciou v roku 1989 tu nejaký čas hrali české hviezdy Ivan Hlinka a Jiří Bubla, po nej zase ruský strelec Pavel Bure. V poslednej dekáde boli najväčšími osobnosťami švédski bratia Daniel a Henrik Sedinovci a v súčasnom tíme sa počas prvého roku pôsobenia v NHL stala prvotriedna hviezda z ich krajana Eliasa Petterssona, ktorý tento rok získal Calder Trophy. Tím má navyše ako brankársku jednotku ďalšieho Švéda Jacoba Markstroma a dlhoročný pilier obrany Alexandra Edlera.
Posledné dva roky svojej úžasnej zámorskej kariéry tu odohral slovenský útočník Pavol Demitra...
Vancouver má pritom kultúrne bližšie k Ázii ako k Európe. Geografická poloha pri Tichom oceáne desiatky rokov láka prisťahovalcov z Japonska, z Kórei a hlavne z Číny. Tunajší Chinatown je najväčšou čínskou štvrťou v Kanade a jednou z najväčších v Severnej Amerike. Takmer 30 percent obyvateľov mesta má dnes čínsky pôvod.
"Japonsko a Čína zase nie sú až tak ďaleko, takže je tam veľa ľudí z Ázie. Žije tam aj veľa bohatých, mesto je naozaj drahé, o tom niet pochýb," hovorí Vrbata o aglomerácii s viac ako dvoma miliónmi obyvateľov, čo z nej robí tretie najväčšie v Kanade za Torontom a Montrealom.

Spolu s Winnipegom je to však aj jediné kanadské mesto v súčasnej NHL, kde počas ligovej histórie ešte neoslavovali zisk Stanley Cupu (v roku 1915 ho vyhrali Vancouver Millionaires, ale vtedy ešte NHL neexistovala). Canucks sú súčasťou ligy od roku 1970 a odvtedy boli trikrát vo finále, ale ani raz neuspeli: v roku 1982 proti New York Islanders, o 12 rokov neskôr proti New York Rangers a pred ôsmimi rokmi proti Bruins.
Ich finálové príbehy sú pritom dosť smolné. V roku 1982 viedli v prvom aj v druhom zápase série, napriek tomu ich prehrali a Islanders ich porazili 4:0 na zápasy. V rokoch 1994 a 2011 zase doviedli finále až do siedmich zápasov, ale v nich vždy padli.
Aj preto je frustrácia fanúšikov obrovská. "Musíte sa pripraviť na to, že hráte v Kanade. Navyše v čase, keď som tam bol ja, sa tak trochu očakával úspech. Zlomom bolo prehraté finále s Bostonom v roku 2011, keď Canucks viedli 2:0 a 3:2 na zápasy a zdalo sa, že prvýkrát v histórii sa podarí vyhrať Stanley Cup, ale v siedmom zápase doma sa to nepodarilo. Tým bola poznamenaná aj atmosféra posledných rokov," opisuje Vrbata.
"Fanúšikovia sú nároční, pre mňa to bol z Arizony navyše dosť veľký skok. Dostal som celkom vysokú dvojročnú zmluvu, takže som tam išiel automaticky s tým, že musím niečo hrať, aby sa to potom neobrátilo proti mne, a tým som si aj vytvoril tlak sám na seba," spomína Vrbata na svoje pôsobenie.
"Prvý rok nám to išlo, získali sme viac ako sto bodov a dostali sme sa do play off. Tam sme síce rýchlo vypadli, ale v základnej časti to fungovalo veľmi dobre. Oproti Arizone bol však ten záujem obrovský. Už prvý deň na letisku počas kontroly na mňa ľudia pozerali a ja som sa len čudoval. V meste som bol asi dva dni a všetci vedeli, kto som. Išli sme niekam na večeru a bol to blázinec. Človek sa niekedy fakt čudoval," dodáva.

"Tu je každý hokejista celebritou, či hrá v druhej, alebo vo štvrtej päťke," uviedol pre iDNES.cz v roku 2009 Demitra. "Keď som pôsobil v iných kluboch, prišli za nami po tréningu tak traja, štyria novinári, tu ich je vždy aj po tréningu tridsať alebo štyridsať. Ľudia tu hokejom žijú."
Dnes už v Rogers Arene, ktorá zvonku nie je bohvieako krásna, zato zvnútra je so svojou kruhovou konštrukciou strechy a ideálne zalomenými tribúnami veľmi príjemná, zelených mužíčkov nenájdete. Ich protagonisti Adam Forsyth a Ryan Sullivan od roku 2015 svoje masky odložili. Canucks sú v prestavbe a ich fanúšikovia čakajú na nové časy.
"Myslím si, že teraz sa to pomaly zase zlepšuje. Ľudia sa opäť tešia na víťazstvá," všíma si Vrbata.
Budúcnosť mladého tímu je nádejná a pod povrchom tohto kanadsko-ázijského kotlíka to opäť začína pomaličky bublať. Otázkou však je, či sa tento var skončí ďalším sklamaním a výtržnosťami v uliciach, alebo naopak veľkým triumfom a vstupom mesta do hokejového raja.