Charakter, morálka, vplyv. Legendy ospevujú Hossu

Keby sa táto zostava pred niekoľkými rokmi stretla v jednom tíme NHL, tak by jeho šéfovia mohli z fleku pomýšľať na Stanley Cup. Zoznam skvelých hráčov nedávnej minulosti, ktoré sa v piatok preháňali po ľade trenčianskeho štadióne Pavla Demitru, bol dôkazom veľkého mena, ktoré si v hokejovom svete urobil Marián Hossa.

"Keď tu vidíte všetkých tých vynikajúcich hokejistov, členov Siene slávy, tak som si istý, že aj oni by vo svojich domovských mestách mohli usporiadať svoje rozlúčkové zápasy. Ale všetci prišli sem kvôli Mariánovi, aby ukázali, aký mal charakter, aká je jeho osobnosť a aký skvelý spoluhráč pre nich bol aj mimo ľadu," uviedol Jonathan Toews, trojnásobný víťaz Stanley Cupu s Chicago Blackhawks a jeden zo stovky hráčov, ktorých NHL vyhlásila za najlepších v histórii ligy.

"To, že prišlo toľko ľudí a že sem prišlo toľko hviezd, len dokazuje, aký je človek," súhlasil bývalý slovenský center Michal Handzuš, ktorý sa s Hossom stretol aj v Chicagu, kde spolu získali titul. "Hokejista je to vynikajúci, to všetci vedia. Ale to, koľko sem prišlo hráčov, že sem pricestovali a chceli tu byť kvôli nemu, len dokazuje, aký je človek."

Hossova piatková rozlúčka s kariérou v materskom Trenčíne prilákala davy ľudí už doobeda na námestí, kde sa vyžrebovali hráči do jednotlivých tímov na večerný zápas. Prilákala naozaj veľké mená vrátane dvoch švédskych členov Hokejovej siene slávy Nicklasa Lidströma a Daniela Alfredssona.

Z Česka dorazili aktuálny brankár Blackhawks Petr Mrázek či bývalí hráči Chicaga Martin Havlát, Michal Rozsíval, Michal Kempný, z Fínska forvard Carolina Hurricanes Teuvo Teräväinen, zo zámoria prileteli okrem Toewsa aj Duncan Keith, Dustin Byfuglien a kustódi Blackhawks, mnoho hráčov bolo zo Švédska.

Neďaleko to mali na štadión miestni odchovanci Zdeno Chára, Marián Gáborík, Tomáš Tatar či Hossov brat Marcel, nechýbali ani slovenské legendy Žigmund Pálffy či Peter Bondra.

"Myslím si, že vplyv, ktorý v hokeji mal, výrazne presahuje to, čo dosiahol na ľade," povedal o oslávencovi večera Toews. "Ukazuje to, ako výrazne ovplyvnil svojich spoluhráčov, takže bolo naozaj 'cool' vidieť všetkých týchto chlapcov prísť sem a zahrať si pre Mariána tento zápas."

Hossa odštartoval svoju veľkú kariéru v NHL, ktorá ho priviedla až do Siene slávy v Toronte, v roku 1997, keď ho ako dvanástku draftu získali Ottawa Senators. V prvej takmer kompletnej sezóne 1998-99 odohral 60 zápasov s 30 bodmi, v druhej sa dostal na 56 a v tretej už na 32 gólov a 75 bodov.

"Sledoval som ho na začiatku kariéry v NHL v Ottawe a sledoval som ho v Atlante, Pittsburghu, Detroite aj Chicagu a myslím si, že všetci, ktorí sme ho poznali od začiatku, sme vedeli, že sa stane skvelým hokejistom a predovšetkým veľkým človekom," povedal v piatok v Trenčíne Alfredsson, ktorý bol na prelome storočia hlavnou ofenzívnou hviezdou silných Senators.

"Od začiatku to bol chlapec, z ktorého išla veľká energia. Najprv bol samozrejme trochu nesmelý, ale postupne si zvykal na NHL a veľmi rýchlo sa učil. Mal výbornú techniku s pukom aj strelu, ale ešte dôležitejšia bola jeho pracovná morálka," upozornil bývalý švédsky útočník. "Marián extrémne tvrdo makal, vždy sa snažil podať čo najlepší výkon a všetko robil naplno. Rovnako ako teraz po skončení kariéry, keď sa naplno venuje tomu, čo robí. Som si istý, že je hrdý na to, čo v kariére dokázal."

Keď Hossu v auguste 2005 Senators vymenili za hviezdneho forvarda Danyho Heatleyho do Atlanta Thrashers, tak to Alfredssona tak zamrzelo, že si to pamätá dodnes.

"Pamätám si, keď som sa tú správu dozvedel. Bol som v Ottawe na golfe a keď som sa dopočul, nebol som rád, pretože on bol jedným z tých, ktorí robili pre mužstvo veľmi veľa," povedal o vtedajšom slovenskom spoluhráčovi. "Bol vynikajúci hokejista, ale stávala sa z neho aj veľká osobnosť. Všetkých vrátane mňa tlačil k lepším výkonom. Navzájom sme sa tlačili dopredu. Pamätám si, že som z toho trejdu určite nebol šťastný."

V Atlante sa však Hossa dostal medzi smotánku NHL. V sezóne 2006-07 sa prvýkrát dostal na sto bodov (43+57) a spolu s Iľjom Kovaľčukom bol hlavnou hviezdou trápiaceho sa mužstva. Príbeh o tom, ako sa cez Pittsburgh Penguins a Detroit Red Wings dvakrát za sebou dostal do finále Stanley Cupu a obe práve proti týmto tímom v opačnom garde prehral, je dobre známy.

"Najskôr som ho poznal ako súpera a hrať proti nemu bolo vždy veľmi ťažké. Nesmierne talentovaný, silný na korčuliach a na hokejke. Skvelá strela. Vždy bol nebezpečný vpredu," opisoval Lidström, legendárny obranca Red Wings.

"Keď som hral proti nemu, tak som vždy videl, aký je dobrý ofenzívny hráč. Ale keď som hral s ním, tak som zistil, aký skvelý je v defenzíve. Vždy sa vracal a naplno bránil, každé striedanie tvrdo odmakal, bol výborný na oboch stranách ihriska. A mimo ľadu bol ten najmilší chlapík. Veľký gentleman. Som veľmi rád, že som jeho priateľom."

Až po prechode z Detroitu do Chicaga v roku 2009 sa však Hossovi otvorila zlatá baňa. Hneď v prvom ročníku vyhral Stanley Cup, v rokoch 2013 a 2015 pridal ďalšie. A vyslúžil si obrovské uznanie nielen za svoje hokejové schopnosti, ale aj za svoju osobnosť, mentorstvo a charakter.

"On asi nemal žiadne (zlé návyky). Vždy bol sám sebou, či na štarte kariéry, alebo aj vtedy, keď už bol slávny. To je aj veľké uznanie pre jeho rodičov a brata, ktorí naňho určite sú právom hrdí," vyhlásil Alfredsson na adresu slovenského hráča, ktorého kariéra v NHL sa zastavila na 1309 zápasoch, 525 góloch a 1134 bodoch.

"Na ľade si ho najviac pamätám, keď vyrovnal zápas tesne pred koncom, keď po brejku vypálil golfákom. Videl som ho robiť to v nájazdoch. Najdôležitejšie však pre mňa bolo, že som mu bol nablízku a videl som, aký je to milý chalan," doplnil Lidström. "Mám naňho veľa krásnych spomienok."