Slafkovský: V Košiciach to stálo za to

Jednotka draftu 2022 Juraj Slafkovský vstupuje v drese Montreal Canadiens do svojej druhej sezóny v NHL. Aj v nej bude ostro sledovaný útočník písať pre NHL.com/sk exkluzívny blog, v ktorom sa s čitateľmi podelí o svoje zážitky zo života v Kanade a z diania na ľade. V ďalšej časti sa rozpísal o prestávke na Víkend hviezd, počas ktorej si odskočil domov do Košíc, o dvoch góloch vo Washingtone aj o tom, ako s 'Dr. Shotom' spolupracuje na streľbe.  

Počas Víkendu hviezd som bol doma v Košiciach, navštívil som rodinu a videl som všetkých kamarátov. Let bol dlhý, ale mal som v Zürichu dosť rýchly prípoj do Budapešti, kde ma vyzdvihol otec. Späť zase z Budapešti cez Mníchov, takže to nebolo také hrozné. Domov vám nič iné nenahradí, bol som tam spolu päť dní a stálo to za to.  

Išiel som tam aj na hokej, Košice proti Banskej Bystrici. Takže som sa videl s chlapcami z Košíc aj s jedným z mojich najlepších kamarátov Romanom Faithom, ktorý hrá za Banskú Bystricu.  

V Montreale som rád, že sa stále niečo deje. Zápasy, tréningy, nejaké akcie, veľa cestujeme. Takže je stále čo robiť a nevadí mi to. Zo Slovenska mi tu v Montreale samozrejme chýba mamina domáca kuchyňa, ale aj tú som si teraz v Košiciach užil.   

Prvý zápas po návrate do NHL sme hrali vo Washingtone a mal sa prísť pozrieť aj slovenský veľvyslanec v Spojených štátoch, ktorý bol nakoniec chorý, ale boli tam ľudia z ambasády. Som veľmi rád, že majú záujem. Aj keď sme hrali v Ottawe, tak prišli ľudia zo slovenského veľvyslanectva v Kanade. Celkovo sa teším, že ľudia na Slovensku majú záujem a viac sledujú NHL.  

Asi najpopulárnejší je však hokej aj tak tu v Montreale. Aj keď na Slovensku ním ľudia dosť žijú, v Montreale je to asi ešte o kúsok bláznivejšie. Ja však mám svoje miesta, kam chodím a tam už je celkom pokoj. Keď treba a niekto na mňa vyslovene nekričí, tak sa snažím vyhovieť všetkým, ak sa chce niekto odfotiť alebo chce podpis. 

Vo Washingtone sa mi podarilo dať dva góly a konečne boli trochu krajšie ako tie, ktoré som dával predtým - také tie z priestoru pred bránkou, kde tam boli aj nejaké odrazené puky od nohy a podobne.

Som veľmi rád, že hrám všetky zápasy, pretože som sa na to pripravoval vlastne už od minuloročnej jari, keď som si kvôli zraneniu nezahral. Snažil som sa výrazne posilniť svaly, aby vydržali celosezónnu záťaž a cítim, že mi to pomohlo.

Do konca sezóny máme ešte 32 zápasov. Budem sa v nich snažiť konštantne zlepšovať. Som rád, že mám dôveru trénera, dáva mi veľa času na ľade a hrám s dobrými spoluhráčmi, takže sa viac dostávam na puk a celkovo sa mi hrá dobre. Som rád, že mi ľudia okolo veria a myslím si, že to ide správnou cestou.

Oproti minulej sezóne je to ako deň a noc. Pred rokom som sa na ľade cítil trochu stratený, všetko bolo nové a tých príležitostí toľko nebolo. Teraz už mám pocit, že môžem tímu pomôcť a vytvoriť niečo v ofenzíve. Všetko už mám zažité, cítim sa dobre a môžem sa sústrediť na to, ako zlepšovať jednotlivé veci. Napríklad na strele pracujem s trénerom Glenom Tuckerom, ktorého prezývajú Dr. Shot. Tréneri sú tu skvelí, ale je fajn robiť niečo navyše s tým, že to potom využijem v zápasoch.